Bratislava 16. marca (TASR) - Národná rada (NR) SR vo štvrtok nevzala na vedomie zdôvodnenie výšky hrubého dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie. Viacerí poslanci, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vládnemu dokumentu vyčítali, že neobsahuje dostatočné opatrenia na znižovanie dlhu.

Ministerstvo financií (MF) SR v materiáli konštatovalo, že najmä vplyvom vysokej inflácie bude verejný dlh SR v nasledujúcich rokoch dočasne stabilizovaný pod hranicou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) aj bez dodatočných úsporných opatrení vlády. Jeho ďalší pokles však nebude možný bez aktívnej konsolidácie, ktorú si vyžiadajú domáce, ale aj európske fiškálne pravidlá.

Rezort financií predpokladá, že verejný dlh sa z rekordnej hodnoty 62,2 % HDP v roku 2021 znížil vlani o 3,6 percentuálneho bodu (p. b.) a v tomto roku klesne ešte o necelý bod. "Medziročný pokles dlhu v roku 2022 a 2023 bude ťahaný predovšetkým vysokou očakávanou infláciou a rozpúšťaním naakumulovanej hotovostnej rezervy z posledných dvoch rokov, ktorých vplyv najmä ku koncu horizontu vykompenzujú očakávané deficity verejnej správy," vysvetlilo ministerstvo.

Do roku 2025 sa vplyv inflácie zníži, znižovanie dlhu v pomere k HDP však bude podporovať rast ekonomiky a využívanie hotovosti verejnej správy na úkor nových emisií dlhopisov. Rezort financií predpokladá, že verejný dlh sa do roku 2025 už výrazne nezníži, mal by sa však stabilizovať pod úrovňou 59 % HDP.

Na jeho ďalší pokles už bude potrebná aktívna konsolidácia. "Napriek dočasným protikrízovým opatreniam v celkovom objeme 3,5 miliardy eur sa vláda v rozpočte na roky 2023 až 2025 prihlásila k fiškálnym cieľom znižovania deficitu hospodárenia pod 3 % HDP do konca roku 2025," zdôraznilo MF. V konsolidačnom scenári by mal verejný dlh klesnúť pod najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy v úvode nasledujúcej dekády a v priebehu ďalších piatich rokov dosiahnuť úroveň pod najnižším pásmom.

"Ministerstvo financií očakáva, že konsolidačný plán bude špecifikovaný do konkrétnych opatrení v nadchádzajúcom Programe stability, zohľadňujúc finálnu podobu národných výdavkových limitov, resp. reformu európskych fiškálnych pravidiel," avizoval rezort.

Pod nárast dlhu na historicky najvyššiu úroveň 62,2 % HDP v roku 2021 sa podľa MF podpísali predovšetkým nadpriemerné rozpočtové deficity poznačené výdavkami na boj s pandémiou v celkovej výške približne 5 % HDP. Verejný dlh v tomto období rástol aj v dôsledku zvyšovania hotovostných zásob verejnej správy, ktoré dosiahli takmer 12 % HDP.

Eurostatom potvrdený dlh za rok 2021 je nad najvyšším sankčným pásmom zákona o rozpočtovej zodpovednosti 56 % HDP, čo by zodpovedalo uplatneniu najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Ide napríklad o povinnosť vlády predložiť na najbližší rok vyrovnaný rozpočet a požiadať o hlasovania o dôvere v Národnej rade (NR) SR. Počas prvých 24 mesiacov po schválení programového vyhlásenia novej vlády, čo bolo v máji 2021, však neplatia sankcie z troch najvyšších sankčných pásiem. Kabinet tak plní povinnosti zodpovedajúce nižšiemu pásmu. Parlamentu predkladá návrh opatrení na zníženie dlhu a platy členov vlády sa znížia na úroveň predchádzajúceho roka.