Bratislava 2. júla (TASR) - Zadlženie Slovenska a opatrenia na jeho zníženie. To sú témy, ktoré chceli poslanci Národnej rady (NR) SR rozoberať na mimoriadnej schôdzi. Zvolal ju predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) na návrh 36 poslancov opozičných strán SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd. Plénum však nakoniec program schôdze neschválilo, tá sa tak neuskutoční.

Opozícia je znepokojená nárastom zadlženia Slovenska, ktoré za minulý rok presiahlo hranicu 52 %. "Na mimoriadnej schôdzi chceme hovoriť nielen o stave, v akom sa Slovensko nachádza, nielen o rekordnej zadlženosti, ale najmä o opatreniach, ktoré pomôžu dlh znížiť," avizoval podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec.

Poslanci chceli podľa navrhnutého uznesenia vyjadriť znepokojenie nad rýchlo rastúcim dlhom Slovenska. Ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) chceli požiadať, aby parlamentu predložil správu o konkrétnych opatreniach na zlepšenie hospodárenia štátu. Zároveň chceli požiadať vládu, aby nepredkladala do parlamentu žiadne zákony, ktoré znamenajú zvyšovanie verejného dlhu Slovenska.

Tým, že dlh krajiny prevýšil vlani 52 % hrubého domáceho produktu (HDP), ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, takzvaná dlhová brzda, prikazuje ministrovi vysvetliť poslancom NR SR zadlženie krajiny a spôsob, ako ho znížiť.

Kažimír preto nedávno doručil vedeniu NR SR list, v ktorom dlh vysvetlil a navrhol aj opatrenia na jeho zníženie. Časť listu zákonodarcom prečítal aj v pléne. Podľa opozície to však nestačí, poslanci preto žiadali hovoriť na túto tému v rámci samostatného bodu programu riadnej schôdze NR SR. So svojím návrhom však dvakrát neuspeli, a preto sa rozhodli pre mimoriadnu schôdzu.

VIDEO: NR SR: P. Kažimír: Verejný dlh dosiahol úroveň 52,1%

P. Kažimír: Dlh do konca dekády neklesne pod 50 %

Aj napriek postupnému znižovaniu deficitov verejných financií až k vyrovnanému rozpočtu v roku 2018 dlh Slovenska do konca tohto desaťročia neklesne pod hranicu 50 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na dnešnom rokovaní parlamentného finančného výboru, venovanému práve zadlženiu SR a listu, ktorým ho vysvetľuje, na to upozornil minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Verejný dlh Slovenska minulý rok vzrástol o 8,8 percentuálneho bodu (p.b.) na 52,1 % HDP. Kažimír pripustil, že išlo o jeden z historicky najvyšších nárastov. "V jednom roku sa dosť nešťastne stretlo niekoľko faktorov," pripomenul členom finančného výboru Národnej rady (NR) SR s tým, že naše zadlženie je stále tretie najnižšie v eurozóne. Najviac sa vlani pod rast dlhu podpísal deficit štátneho rozpočtu, doplnenie hotovostnej rezervy štátu pôžičkami na finančných trhoch a účasť SR v dočasnom aj trvalom eurovale.

Spôsoby, ako dosiahnuť pokles alebo aspoň spomalenie nárastu dlhu, sú podľa Kažimíra tri - rast ekonomiky, znižovanie deficitu a predaj štátneho majetku. "Za hlavný nástroj udržania dlhu pod kontrolou považujeme cielenie deficitov na najbližšie roky," vysvetlil. Schodok verejných financií má tento rok klesnúť na 3 % HDP, budúci rok na 2,6 % a ďalej sa postupne znižovať až k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2018.

Napriek tomu má však relatívna výška dlhu rásť až do roku 2015, kedy má kulminovať okolo hranice 57 % HDP. Následne by mal jeho podiel na výkone ekonomiky postupne mierne klesať. "Treba sa zmieriť s realitou, že dlh na úrovni 50 % tu bude až do konca tejto dekády," avizoval Kažimír.

Za jedno zo základných opatrení, ktoré podľa neho treba vykonať "okamžite", je zníženie hotovostnej rezervy štátu. Práve predzásobenie sa finančnými prostriedkami po predchádzajúcej skúsenosti z konca roka 2011, kedy si štát nevedel požičať na trhoch, sa vlani významne podieľalo na náraste dlhu. "Aj za cenu istých rizík z hľadiska financovania sme rozhodnutí optimalizovať výšku hotovostnej rezervy, aby sme tlačili jej dopad na dlh čo najnižšie," dodal minister.

P. Kažimír: Absolútny dlh v tejto krajine rástol, vždy sme hospodárili s deficitom

Ľudová platforma sa nevzdáva, mimoriadnu schôdzu o dlhu chce zvolať opäť

Ľudová platforma sa ani po dnešnom neúspešnom pokuse s mimoriadnou schôdzou o zadlžení Slovenska nevzdáva. S takýmto návrhom chce prísť opäť v septembri. Vyhlásili to na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR predstavitelia opozičných strán SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd.

"S našou snahou nepoľavíme. V septembri prídeme opakovane s návrhom na zvolanie mimoriadnej schôdze na túto dôležitú tému," avizoval podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Dnes sa mala konať mimoriadna schôdza o zadlžení Slovenska a o opatreniach na jeho zníženie. Plénum však neodobrilo program schôdze, k rokovaniu preto nedošlo.

"Vláda jednej strany sa bojí diskutovať o najzávažnejšom zadlžení Slovenska v jeho histórii," zareagoval Štefanec. Neúspešná schôdza je podľa neho ďalší dôkaz, že vláda má strach a je bezradná. "Po nezamestnanosti považujem zadlženie za druhý najvážnejší problém Slovenska, pretože dlh na každého občana krajiny presiahol 7000 eur," argumentoval Štefanec.

V prípade, že sa ani v septembri opozícii nepodariť zvolať mimoriadnu schôdzu a o dlhu diskutovať v pléne, nevylučuje ani to, že sa pokúsia odvolať ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD). "Nevylučujem ani tento scenár, ale stále máme snahu predovšetkým diskutovať v pléne," avizoval Štefanec.

Optimisticky pritom nevidia opoziční poslanci ani ďalší vývoj zadlženia. Verejný dlh štátu môže podľa viacerých členov opozície atakovať aj hranicu 60 % HDP. Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka sa pod nárast dlhu podpísali aj záruky Slovenska za Grécko, za španielske banky či vklad krajiny do trvalého eurovalu. "Robert Fico nevie, čo je to šetriť a čo je to zodpovedne hospodáriť. Hrá sa na granda v Európe, aby ho tam tľapkali po pleciach. Takto sa hospodáriť nedá," uviedol predseda liberálov na brífingu v Národnej rade.