Bratislava 24. júna (TASR) - Proces prípravy rozpočtu verejnej správy sa zmení. Po novom Ministerstvo financií (MF) SR nebude pripravovať východiská rozpočtu a predkladať ich na rokovanie vlády ako samostatný materiál, ale pri zostavovaní rozpočtu bude vychádzať z Programu stability. Ten vládny kabinet schvaľuje každoročne a do konca apríla ho Slovenská republika predkladá Európskej komisii na posúdenie. Tieto zmeny obsahuje novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorú dnes schválil parlament.

Ako uviedlo v právnej norme MF SR, súčasťou Programu stability sú všetky relevantné údaje dôležité na zostavenie rozpočtu. "Určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo podielu prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte je súčasťou programu stability," uviedol rezort financií v dôvodovej správe k novele zákona.

Právna norma prinesie aj ďalšiu zmenu. Národnej rade (NR) SR sa ako samostatný materiál nebude predkladať správa o plnení rozpočtu verejnej správy za 1. polrok. Dnešné pravidlá stanovujú, že tak musí vláda urobiť najneskôr do 90 dní od uplynutia 1. polroka. MF SR zároveň v dôvodovej správe uviedlo, že údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka sú podľa platného zákona súčasťou rozpočtu verejnej správy, ktorý vláda SR predkladá NR SR do 15. októbra bežného roka, ak NR SR nerozhodne inak. "V záujme toho, aby sa NR SR nepredkladali dvakrát respektíve rôzne údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka, navrhuje sa, že NR SR sa bude namiesto správy o plnení rozpočtu verejnej správy predkladať informácia o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka, a to v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy," priblížil rezort financií s tým, že do parlamentu sa tak bude predkladať len jeden materiál.

Právnou normou sa má upraviť aj poskytovanie údajov obcí a vyšších územných celkov do Rozpočtového informačného systému, do takzvaného RIS.SAM. "Údaje upraveného rozpočtu sa poskytnú najneskôr do 30. kalendárneho dňa po uplynutí príslušného mesiaca a úpravy rozpočtu vykonané v mesiaci december najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka," uvádza sa v novele zákona.

Obce a vyššie územné celky si budú musieť zároveň dávať väčší pozor na svoje hospodárenie. Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa upravujú pokuty za prekročenie dlhu. "Na jednej strane sa zmierňuje pokuta tým, že sa nezarátavajú niektoré zdroje financovania oproti súčasnému stavu, a po druhé sa navrhuje, aby sa za medziročný nárast dlhu udelila pokuta vo výške 5 %," uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu. Pokuta za prekročenie dlhu sa bude ukladať z podielu celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku ku koncu rozpočtového roka. Do celkovej sumy dlhu obce sa po novom pritom nebudú započítavať aj záväzky z prijatia návratných zdrojov financovania a záväzky obce alebo vyššieho územného celku v nútenej správe. "Ak sa medziročne podiel dlhu obce alebo vyššieho územného celku na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka zvýši, pokuta za prekročenie dlhu sa uloží vo výške 5 % z tohto medziročného zvýšenia. Pokuta sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur," uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu.