Účinnosť predloženej novely zákona navrhujú poslanci na 1. januára 2022.
Autor TASR
Bratislava 11. októbra (TASR) – Finančné zdroje zamerané na rozširovanie sektora nájomného bývania by mali byť dostupnejšie. Docieliť to chcú poslanci koalície v návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB), ktorý predložili na nadchádzajúcu schôdzu Národnej rady (NR) SR. Cieľom je upraviť niektoré podmienky na poskytovanie výhodného úveru.
Poslanci navrhujú zvýšiť maximálny limit úveru na účel obstarania nájomných bytov na 1500 eur na štvorcový meter (m2). Tým by sa podľa nich zohľadnil vplyv rastu cien stavebných prác a materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v uplynulom období a aj zvýšené nároky na technické a energetické riešenia budov.
Vytvoriť by sa mala tiež možnosť zvýšenia poskytnutého úveru zo ŠFRB aj po uzatvorení zmluvy o poskytnutí úveru a dotácie tak, aby boli dodržané podmienky poskytnutia podpory. "V prípade preukázania zvýšenia obstarávacích nákladov sa umožní zvýšiť financovanie aj nájomných bytov dodatočným zvýšením úveru zo ŠFRB, a to až do výšky stanoveného limitu obstarávacieho nákladu na obstaranie nájomného bytu," konštatuje sa v dôvodovej správe.
Žiadateľovi o úver – právnickej osobe sa má umožniť preukázať schopnosť splácania úveru aj pristúpením jej materskej spoločnosti s väčšinovým obchodným podielom v žiadateľovi k záväzku z úveru voči ŠFRB.
Zmeniť by sa mala aj podmienka, ktorá sa týka povinnosti zachovania nájomného charakteru podporených nájomných bytov. "Povinnosťou žiadateľa je zachovať nájomný charakter obstaraného nájomného bytu počas lehoty najmenej 30 rokov," uvádzajú predkladatelia.
Ustanoviť by sa tiež malo, že ani v prípade zvýšenia obstarávacích nákladov počas trvania platnosti zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomného bytu nedochádza k zvýšeniu dotácie. Návrhom zákona sa súčasne má zamedziť špekulatívnemu odstupovaniu od zmluvy zo strany žiadateľa a opakovanému podávaniu žiadosti v nasledujúcom roku.
Vlastník nájomného bytu by zároveň mohol poskytnúť nájomné bývanie väčšiemu okruhu osôb, ktoré sú napríklad nevyhnutné na zabezpečovanie služieb pre obec vo verejnom záujme. Limit príjmu definovaného okruhu oprávnených fyzických osôb by sa mal zvýšiť na päťnásobok životného minima, a to najmä pre osoby, ktoré zabezpečujú zdravotnícku starostlivosť, sociálne a ďalšie služby vo verejnom záujme, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce.
Zároveň predkladatelia podotýkajú, že platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva. Budovy, v ktorých sa nachádzajú byty vyžadujúce si stavebnú úpravu a sú národnou kultúrnou pamiatkou (UNESCO), však v mnohých prípadoch nie sú zapísané ako bytové domy, ale napríklad ako meštianske domy. Pre obnovu bytov v týchto budovách je tak podľa poslancov nevyhnutné zmeniť pojem bytový dom na všeobecný pojem budova a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi.
Účinnosť predloženej novely zákona navrhujú poslanci na 1. januára 2022.
Poslanci navrhujú zvýšiť maximálny limit úveru na účel obstarania nájomných bytov na 1500 eur na štvorcový meter (m2). Tým by sa podľa nich zohľadnil vplyv rastu cien stavebných prác a materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v uplynulom období a aj zvýšené nároky na technické a energetické riešenia budov.
Vytvoriť by sa mala tiež možnosť zvýšenia poskytnutého úveru zo ŠFRB aj po uzatvorení zmluvy o poskytnutí úveru a dotácie tak, aby boli dodržané podmienky poskytnutia podpory. "V prípade preukázania zvýšenia obstarávacích nákladov sa umožní zvýšiť financovanie aj nájomných bytov dodatočným zvýšením úveru zo ŠFRB, a to až do výšky stanoveného limitu obstarávacieho nákladu na obstaranie nájomného bytu," konštatuje sa v dôvodovej správe.
Žiadateľovi o úver – právnickej osobe sa má umožniť preukázať schopnosť splácania úveru aj pristúpením jej materskej spoločnosti s väčšinovým obchodným podielom v žiadateľovi k záväzku z úveru voči ŠFRB.
Zmeniť by sa mala aj podmienka, ktorá sa týka povinnosti zachovania nájomného charakteru podporených nájomných bytov. "Povinnosťou žiadateľa je zachovať nájomný charakter obstaraného nájomného bytu počas lehoty najmenej 30 rokov," uvádzajú predkladatelia.
Ustanoviť by sa tiež malo, že ani v prípade zvýšenia obstarávacích nákladov počas trvania platnosti zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomného bytu nedochádza k zvýšeniu dotácie. Návrhom zákona sa súčasne má zamedziť špekulatívnemu odstupovaniu od zmluvy zo strany žiadateľa a opakovanému podávaniu žiadosti v nasledujúcom roku.
Vlastník nájomného bytu by zároveň mohol poskytnúť nájomné bývanie väčšiemu okruhu osôb, ktoré sú napríklad nevyhnutné na zabezpečovanie služieb pre obec vo verejnom záujme. Limit príjmu definovaného okruhu oprávnených fyzických osôb by sa mal zvýšiť na päťnásobok životného minima, a to najmä pre osoby, ktoré zabezpečujú zdravotnícku starostlivosť, sociálne a ďalšie služby vo verejnom záujme, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce.
Zároveň predkladatelia podotýkajú, že platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva. Budovy, v ktorých sa nachádzajú byty vyžadujúce si stavebnú úpravu a sú národnou kultúrnou pamiatkou (UNESCO), však v mnohých prípadoch nie sú zapísané ako bytové domy, ale napríklad ako meštianske domy. Pre obnovu bytov v týchto budovách je tak podľa poslancov nevyhnutné zmeniť pojem bytový dom na všeobecný pojem budova a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi.
Účinnosť predloženej novely zákona navrhujú poslanci na 1. januára 2022.