Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novelou zákona sa upraví definícia fyzickej osoby ako daňového rezidenta. Prijatím novely bude po novom kritériom na určenie daňovej rezidencie bydlisko.
Autor TASR
Bratislava 17. decembra (TASR) - Parlamentom schválená novela zákona o dani z príjmov prinesie viaceré zmeny. Zasiahnuť môže napríklad niektorých športovcov, keďže sa upravuje definícia pri daňovej rezidencii fyzických osôb. Upozorňuje na to spoločnosť Deloitte.
Novelou zákona sa upraví definícia fyzickej osoby ako daňového rezidenta. Prijatím novely bude po novom kritériom na určenie daňovej rezidencie bydlisko. "Je to veľmi podstatná a obrovská zmena definície. Mať na Slovensku bydlisko, a tým pádom byť považovaný za daňového rezidenta bude ten, kto tu má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie a k územiu SR je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať. Na základe tohto bude prakticky možné postihnúť oveľa väčšiu masu daňovníkov," priblížila zmeny partnerka spoločnosti Deloitte Ľubica Dumitrescu.
Takáto zmena môže podľa spoločnosti výrazne zasiahnuť napríklad niektorých športovcov, ktorí majú svoj pobyt zaregistrovaný mimo Slovenska, ale ich bydlisko je v skutočnosti na Slovensku. Na to, aby sa človek nestal daňovým rezidentom na Slovensku doteraz stačilo, aby tu nestrávil 183 dní v roku a zároveň tu nemal oficiálne zaregistrovaný trvalý pobyt. Nové podmienky budú oveľa prísnejšie. "Akonáhle bude mať niekto na Slovensku k dispozícii ubytovanie, napríklad aj prenajatý byt, bude považovaný za daňového rezidenta Slovenskej republiky," uviedla spoločnosť.
To, kde má fyzická osoba daňovú rezidenciu, je pritom určujúce pre rozsah jej zdanenia. Ak je niekto takýmto rezidentom na Slovensku, znamená to, že tu musí deklarovať svoje celosvetové príjmy. Neznamená to však automaticky, že by všetky tieto príjmy na Slovensku aj boli skutočne zdaňované. Deloitte vysvetľuje, že výnimka môže nastať v prípade platnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a inou krajinou. Tá však nie je podpísaná so všetkými štátmi.
Dumitrescu ako príklad krajiny, s ktorou Slovensko nemá zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, uviedla Spojené arabské emiráty, kde ani neexistuje daň z príjmov. "Daňovník si tak musí byť vedomý, že splnením definície daňovej rezidencie podľa slovenského zákona mu vznikajú daňové povinnosti voči Slovensku. Ak občan Slovenska pracuje v emirátoch, na Slovensku sa nezdržiava a svoj trvalý pobyt si v minulosti odhlásil, ale má na Slovensku byt, veľmi ľahko môže byť považovaný za slovenského daňového rezidenta," dodala Dumitrescu.
Novelou zákona sa upraví definícia fyzickej osoby ako daňového rezidenta. Prijatím novely bude po novom kritériom na určenie daňovej rezidencie bydlisko. "Je to veľmi podstatná a obrovská zmena definície. Mať na Slovensku bydlisko, a tým pádom byť považovaný za daňového rezidenta bude ten, kto tu má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie a k územiu SR je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať. Na základe tohto bude prakticky možné postihnúť oveľa väčšiu masu daňovníkov," priblížila zmeny partnerka spoločnosti Deloitte Ľubica Dumitrescu.
Takáto zmena môže podľa spoločnosti výrazne zasiahnuť napríklad niektorých športovcov, ktorí majú svoj pobyt zaregistrovaný mimo Slovenska, ale ich bydlisko je v skutočnosti na Slovensku. Na to, aby sa človek nestal daňovým rezidentom na Slovensku doteraz stačilo, aby tu nestrávil 183 dní v roku a zároveň tu nemal oficiálne zaregistrovaný trvalý pobyt. Nové podmienky budú oveľa prísnejšie. "Akonáhle bude mať niekto na Slovensku k dispozícii ubytovanie, napríklad aj prenajatý byt, bude považovaný za daňového rezidenta Slovenskej republiky," uviedla spoločnosť.
To, kde má fyzická osoba daňovú rezidenciu, je pritom určujúce pre rozsah jej zdanenia. Ak je niekto takýmto rezidentom na Slovensku, znamená to, že tu musí deklarovať svoje celosvetové príjmy. Neznamená to však automaticky, že by všetky tieto príjmy na Slovensku aj boli skutočne zdaňované. Deloitte vysvetľuje, že výnimka môže nastať v prípade platnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a inou krajinou. Tá však nie je podpísaná so všetkými štátmi.
Dumitrescu ako príklad krajiny, s ktorou Slovensko nemá zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, uviedla Spojené arabské emiráty, kde ani neexistuje daň z príjmov. "Daňovník si tak musí byť vedomý, že splnením definície daňovej rezidencie podľa slovenského zákona mu vznikajú daňové povinnosti voči Slovensku. Ak občan Slovenska pracuje v emirátoch, na Slovensku sa nezdržiava a svoj trvalý pobyt si v minulosti odhlásil, ale má na Slovensku byt, veľmi ľahko môže byť považovaný za slovenského daňového rezidenta," dodala Dumitrescu.
