Prieskum je každoročne uskutočnený v 144 krajinách sveta, vrátane Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 8. marca (TASR) – Ženy stále nemajú rovnaké postavenie na trhu práce ako muži. Upozorňuje na to personálna agentúra Manpower Group aj na základe výsledkov prieskumu The Global Gender Gap Report, ktorý vydáva Svetové ekonomické fórum.
Prieskum je každoročne uskutočnený v 144 krajinách sveta, vrátane Slovenska. Zameraný je na to, ako dokážu krajiny využiť potenciál žien v ekonomickej, politickej, zdravotníckej oblasti ako aj v oblasti vzdelávania. Manpower upozornil na to, že Slovensko je v tomto rebríčku opäť mimoriadne zle hodnotené. Celkovo skončilo na 94. mieste zo 144.
Najlepšie postavenie majú slovenské ženy podľa tohto rebríčka v oblasti vzdelávania. V tejto sfére je postavenie medzi mužmi a ženami úplne rovnaké. Horšie je to však v politickej oblasti, kde Slovensko skončilo na 110. mieste na svete a nedostatočné postavenie majú ženy aj v platovej oblasti. Ukázalo sa, že ženy dostanú za rovnako odvedenú prácu ako muži priemerne 54 % z toho, čo dostanú muži a v tejto oblasti tak Slovensko skončilo na 121. mieste.
"Nerovné postavenie žien na trhu práce je veľký problém, ktorý je v našich krajinách daný kultúrou aj historicky. Najväčšou brzdou rovnocennej kariéry žien a mužov je prístup k výchove a starostlivosti o dieťa," skonštatovala generálna riaditeľka Manpower Group Jaroslava Rezlerová. Poukázala na to, že o deti sa starajú najmä ženy, ktoré na Slovensku zostávajú dlho na materskej dovolenke. "V priebehu nej nie je príliš zvykom zostávať v kontakte so zamestnávateľom a toto funguje obojstranne. Firmy nedokážu dať čerstvým rodičom možnosť vykonávať prácu na čiastočný úväzok," tvrdí Rezlerová. Podľa nej ale nie je dobré toto vnímať za každú cenu negatívne a začať hneď bojovať za skrátenie rodičovskej dovolenky s cieľom prepojiť ženy viac s trhom práce. "Je to otázkou kultúry a hodnôt. Každý nech si vyberie prístup, ktorý preferuje. Ale tí, ktorí sa chcú vrátiť do práce čo najskôr, či už na čiastočný alebo plný úväzok, tieto možnosti nemajú," upozorňuje Rezlerová.
Vzniká tak priestor pre firmy aj štáty, aby sa začali touto problematikou zaoberať. Rezlerová vidí riešenie vo väčšej podpore čiastočných úväzkov, flexibilnej pracovnej dobe a jej aktívne využívanie a presadzovanie vo vnútri firiem, budovaní štátnych aj firemných škôlok, ale aj v poskytovaní príspevkov na opatrovanie. "Úradne nariaďovať kvóty na zamestnávanie a odmeňovanie žien ale nejde. Je to otázka prístupu a kultúry celej spoločnosti," tvrdí Rezlerová.
Tiež dodala, že v západnej Európe sú štatistiky rovného postavenia žien priaznivejšie. "Ženy sú cieľavedomejšie a kladú väčší dôraz na kariéru. Zároveň pracujú v kultúre, ktorá viac podporuje flexibilné plánovanie pracovnej doby," dodala Rezlerová.
Nejaký dlh má v SR šestina (16 %) žien, ale len 14 % mužov. Ženy tiež menej často plánujú svoje financie. Príjmy a výdavky plánuje 23 % žien oproti 33 % mužov a nedarí sa im pravidelne ušetriť časť peňazí. Ukázal to prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK).
Podľa prieskumu na nečakané výdavky pravidelne odkladá financie 30 % žien a 37 % mužov. Zároveň sú však ženy zodpovednejšie a až 15 % z nich by požiadalo veriteľa o pozastavenie splátok v prípade nedostatku financií. Takúto situáciu by rovnako riešilo len 9 % mužov.
Slovenské ženy sa najviac zadlžujú vo veku 25 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac ako 760 eur. Muži v rovnakej vekovej kategórii majú priemerný dlh takmer 930 eur. Ženy splácajú svoje dlhy spravidla dlhší čas a vo veku nad 45 rokov sú zadlžené častejšie než muži. So splácaním dlhov majú oveľa menší problém muži.
"Z hľadiska schopnosti splácať dlhy patria medzi najohrozenejšie skupiny žien predovšetkým matky samoživiteľky, seniorky a slobodné ženy. Ženy si tiež častejšie než muži požičiavajú pre niekoho iného, spravidla pre deti a členov širšej rodiny. Často sa zadlžujú aj po rozvode, aby mohli vyplatiť partnera zo spoločného bytu," uvádza Markéta Kolářová zo spoločnosti KRUK.
Pri nakladaní s financiami má viac než pätina žien (22 %), ale len 17 % mužov sklon kupovať aj veci, ktoré nutne nepotrebujú, ale pripadajú im cenovo výhodné. Len o niečo viac než tretina žien (34 %) má jasný prehľad o svojich výdavkoch, zatiaľ čo u mužov ide o 42 % opýtaných. Ženy tiež horšie hodnotia svoju celkovú finančnú situáciu. Pred koncom mesiaca sa minú peniaze každej siedmej žene (15 %), ale len desatine mužov (10 %).
Ženy sa zodpovednejšie stavajú k situácii, v ktorej by pre výpadok príjmov mali problém so splácaním svojich záväzkov. Viac než 15 % žien, ale len 9 % mužov by v takejto situácii požiadalo svojho veriteľa o odklad splátok, kým si nenájdu nové zamestnanie.
"Ženy často nemajú takú možnosť sporiť peniaze a majú o niečo menší prehľad o svojich financiách než muži. Zároveň sú však zodpovednejšie pri splácaní svojich záväzkov a keď sa dostanú do finančných problémov, volia vhodnejšie spôsoby ich riešenia. Sú predovšetkým komunikatívnejšie. Len 17 % z nich je ale ochotných znížiť výdavky v prípade, že by museli uhradiť svoje záväzky z nečakane znížených príjmov. Muži prijímajú aktívnejšie opatrenia pri riešení svojich finančných problémov a svoje úspory by na splácanie záväzkov použilo 28 % z nich. V prípade žien by na svoje úspory siahlo len 23 %," uzatvára Kolářová.
Prieskum je každoročne uskutočnený v 144 krajinách sveta, vrátane Slovenska. Zameraný je na to, ako dokážu krajiny využiť potenciál žien v ekonomickej, politickej, zdravotníckej oblasti ako aj v oblasti vzdelávania. Manpower upozornil na to, že Slovensko je v tomto rebríčku opäť mimoriadne zle hodnotené. Celkovo skončilo na 94. mieste zo 144.
Najlepšie postavenie majú slovenské ženy podľa tohto rebríčka v oblasti vzdelávania. V tejto sfére je postavenie medzi mužmi a ženami úplne rovnaké. Horšie je to však v politickej oblasti, kde Slovensko skončilo na 110. mieste na svete a nedostatočné postavenie majú ženy aj v platovej oblasti. Ukázalo sa, že ženy dostanú za rovnako odvedenú prácu ako muži priemerne 54 % z toho, čo dostanú muži a v tejto oblasti tak Slovensko skončilo na 121. mieste.
"Nerovné postavenie žien na trhu práce je veľký problém, ktorý je v našich krajinách daný kultúrou aj historicky. Najväčšou brzdou rovnocennej kariéry žien a mužov je prístup k výchove a starostlivosti o dieťa," skonštatovala generálna riaditeľka Manpower Group Jaroslava Rezlerová. Poukázala na to, že o deti sa starajú najmä ženy, ktoré na Slovensku zostávajú dlho na materskej dovolenke. "V priebehu nej nie je príliš zvykom zostávať v kontakte so zamestnávateľom a toto funguje obojstranne. Firmy nedokážu dať čerstvým rodičom možnosť vykonávať prácu na čiastočný úväzok," tvrdí Rezlerová. Podľa nej ale nie je dobré toto vnímať za každú cenu negatívne a začať hneď bojovať za skrátenie rodičovskej dovolenky s cieľom prepojiť ženy viac s trhom práce. "Je to otázkou kultúry a hodnôt. Každý nech si vyberie prístup, ktorý preferuje. Ale tí, ktorí sa chcú vrátiť do práce čo najskôr, či už na čiastočný alebo plný úväzok, tieto možnosti nemajú," upozorňuje Rezlerová.
Vzniká tak priestor pre firmy aj štáty, aby sa začali touto problematikou zaoberať. Rezlerová vidí riešenie vo väčšej podpore čiastočných úväzkov, flexibilnej pracovnej dobe a jej aktívne využívanie a presadzovanie vo vnútri firiem, budovaní štátnych aj firemných škôlok, ale aj v poskytovaní príspevkov na opatrovanie. "Úradne nariaďovať kvóty na zamestnávanie a odmeňovanie žien ale nejde. Je to otázka prístupu a kultúry celej spoločnosti," tvrdí Rezlerová.
Tiež dodala, že v západnej Európe sú štatistiky rovného postavenia žien priaznivejšie. "Ženy sú cieľavedomejšie a kladú väčší dôraz na kariéru. Zároveň pracujú v kultúre, ktorá viac podporuje flexibilné plánovanie pracovnej doby," dodala Rezlerová.
Ženy sú viac zadlžené, ale splácajú zodpovednejšie
Nejaký dlh má v SR šestina (16 %) žien, ale len 14 % mužov. Ženy tiež menej často plánujú svoje financie. Príjmy a výdavky plánuje 23 % žien oproti 33 % mužov a nedarí sa im pravidelne ušetriť časť peňazí. Ukázal to prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK).
Podľa prieskumu na nečakané výdavky pravidelne odkladá financie 30 % žien a 37 % mužov. Zároveň sú však ženy zodpovednejšie a až 15 % z nich by požiadalo veriteľa o pozastavenie splátok v prípade nedostatku financií. Takúto situáciu by rovnako riešilo len 9 % mužov.
Slovenské ženy sa najviac zadlžujú vo veku 25 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac ako 760 eur. Muži v rovnakej vekovej kategórii majú priemerný dlh takmer 930 eur. Ženy splácajú svoje dlhy spravidla dlhší čas a vo veku nad 45 rokov sú zadlžené častejšie než muži. So splácaním dlhov majú oveľa menší problém muži.
"Z hľadiska schopnosti splácať dlhy patria medzi najohrozenejšie skupiny žien predovšetkým matky samoživiteľky, seniorky a slobodné ženy. Ženy si tiež častejšie než muži požičiavajú pre niekoho iného, spravidla pre deti a členov širšej rodiny. Často sa zadlžujú aj po rozvode, aby mohli vyplatiť partnera zo spoločného bytu," uvádza Markéta Kolářová zo spoločnosti KRUK.
Pri nakladaní s financiami má viac než pätina žien (22 %), ale len 17 % mužov sklon kupovať aj veci, ktoré nutne nepotrebujú, ale pripadajú im cenovo výhodné. Len o niečo viac než tretina žien (34 %) má jasný prehľad o svojich výdavkoch, zatiaľ čo u mužov ide o 42 % opýtaných. Ženy tiež horšie hodnotia svoju celkovú finančnú situáciu. Pred koncom mesiaca sa minú peniaze každej siedmej žene (15 %), ale len desatine mužov (10 %).
Ženy sa zodpovednejšie stavajú k situácii, v ktorej by pre výpadok príjmov mali problém so splácaním svojich záväzkov. Viac než 15 % žien, ale len 9 % mužov by v takejto situácii požiadalo svojho veriteľa o odklad splátok, kým si nenájdu nové zamestnanie.
"Ženy často nemajú takú možnosť sporiť peniaze a majú o niečo menší prehľad o svojich financiách než muži. Zároveň sú však zodpovednejšie pri splácaní svojich záväzkov a keď sa dostanú do finančných problémov, volia vhodnejšie spôsoby ich riešenia. Sú predovšetkým komunikatívnejšie. Len 17 % z nich je ale ochotných znížiť výdavky v prípade, že by museli uhradiť svoje záväzky z nečakane znížených príjmov. Muži prijímajú aktívnejšie opatrenia pri riešení svojich finančných problémov a svoje úspory by na splácanie záväzkov použilo 28 % z nich. V prípade žien by na svoje úspory siahlo len 23 %," uzatvára Kolářová.