Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najčastejším dôvodom, prečo Slováci idú do banky a požiadajú o úver, je bývanie.
Autor TASR
Bratislava 1. augusta (TASR) – Záujem Slovákov o bankové úvery postupne rastie. V prvej polovici roka 2014 požičali banky Slovákom vo forme nových úverov dohromady 3,91 miliardy eur, z čoho viac ako štvrtinu tvorili spotrebné úvery. Celkový stav úverov pre obyvateľstvo na konci júna dosiahol 20,65 miliardy eur a medziročne sa tak zvýšil o 11 %. Hranica 20 miliárd eur bola pritom pokorená už počas apríla. Upozornila na to dnes Poštová banka na základe údajov Národnej banky Slovenska (NBS).
"Najčastejším dôvodom, prečo ideme do banky a požiadame o úver, je bývanie. V prípade úverov na bývanie ide zväčša o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu bývania. Spotrebné úvery zase využívame na menšie úpravy bytov či domov alebo na nákup zariadenia a spotrebičov," priblížila analytička Poštovej banky Dana Vrabcová. Po novom úvere však podľa nej Slováci často siahajú aj preto, aby si ním výhodne refinancovali už existujúci dlh, prípadne aby si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho a s lepšou splátkou.
Ako ďalej uviedla, v poslednom období klesli úroky pri úverových produktoch na rekordné minimá. V júni 2014 dosiahla dohodnutá priemerná úroková sadzba na nových úveroch na bývanie úroveň 3,43 % a pri spotrebiteľských úveroch 12,61 %. "Očakávame, že trend nižších sadzieb z úverov na bývanie by mohol byť zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch," predpovedá analytička.
Poštová banka prepočítala, že dospelý Slovák mal na konci júna z banky požičaných v priemere 4908 eur. "Hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách máme stále viac peňazí uložených, ako z nich požičaných," doplnila Vrabcová. Na 100 eur v banke obyvateľom vložených u nás pripadá 77 eur z banky klientom požičaných. Na základe oboch ukazovateľov patríme v Európskej únii (EÚ) medzi najmenej zadlžené národy.
Menej ako Slováci banke dlžia v prepočte na dospelú hlavu iba obyvatelia šiestich ekonomík EÚ. Len približne 1500 eur dlhujú svojim bankám dospelí Rumuni a Bulhari, dlh Maďara dosahuje v priemere 2752 eur. Nižšia úverová suma ako v SR pripadá na dospelého človeka aj v Litve, Lotyšsku a Poľsku. Naopak, najväčšími dlžníkmi v únii sú Luxemburčania, kde na osobu vychádza úver z banky v objeme až 88.628 eur, teda 18–krát viac ako na Slovensku. Luxemburčania v priemere dlžia banke viac než dvakrát toľko, ako druhí najväčší bankoví dlžníci, ktorými sú Švédi. Viac ako 30.000 eur má ale z banky požičaných aj priemerný dospelý obyvateľ Holandska a Cypru.
"Najčastejším dôvodom, prečo ideme do banky a požiadame o úver, je bývanie. V prípade úverov na bývanie ide zväčša o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu bývania. Spotrebné úvery zase využívame na menšie úpravy bytov či domov alebo na nákup zariadenia a spotrebičov," priblížila analytička Poštovej banky Dana Vrabcová. Po novom úvere však podľa nej Slováci často siahajú aj preto, aby si ním výhodne refinancovali už existujúci dlh, prípadne aby si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho a s lepšou splátkou.
Ako ďalej uviedla, v poslednom období klesli úroky pri úverových produktoch na rekordné minimá. V júni 2014 dosiahla dohodnutá priemerná úroková sadzba na nových úveroch na bývanie úroveň 3,43 % a pri spotrebiteľských úveroch 12,61 %. "Očakávame, že trend nižších sadzieb z úverov na bývanie by mohol byť zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch," predpovedá analytička.
Poštová banka prepočítala, že dospelý Slovák mal na konci júna z banky požičaných v priemere 4908 eur. "Hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách máme stále viac peňazí uložených, ako z nich požičaných," doplnila Vrabcová. Na 100 eur v banke obyvateľom vložených u nás pripadá 77 eur z banky klientom požičaných. Na základe oboch ukazovateľov patríme v Európskej únii (EÚ) medzi najmenej zadlžené národy.
Menej ako Slováci banke dlžia v prepočte na dospelú hlavu iba obyvatelia šiestich ekonomík EÚ. Len približne 1500 eur dlhujú svojim bankám dospelí Rumuni a Bulhari, dlh Maďara dosahuje v priemere 2752 eur. Nižšia úverová suma ako v SR pripadá na dospelého človeka aj v Litve, Lotyšsku a Poľsku. Naopak, najväčšími dlžníkmi v únii sú Luxemburčania, kde na osobu vychádza úver z banky v objeme až 88.628 eur, teda 18–krát viac ako na Slovensku. Luxemburčania v priemere dlžia banke viac než dvakrát toľko, ako druhí najväčší bankoví dlžníci, ktorými sú Švédi. Viac ako 30.000 eur má ale z banky požičaných aj priemerný dospelý obyvateľ Holandska a Cypru.
