Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pomôcť zvrátiť aktuálne čísla podľa neho môžu aj spotrebitelia, ktorí v obchodoch budú vyhľadávať práve doma vyrobené potraviny, ktoré 'nezdobí' žiadna kauza a bezpečnostná hrozba.
Autor TASR
Bratislava 22. februára (TASR) - Ani pandémia nezlepšila nízky podiel slovenských potravín na pultoch. Vlani bol na úrovni 40,17 %, kým v roku 2019 bol na úrovni 40,74 %. Vyplýva to z ostatného prieskumu podielu slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov, ktorý Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) uskutočnila v reťazcoch pôsobiacich na území SR a zosumarizovala koncom minulého roka.
"Rozumieme, že ak sa v obchode objaví napríklad poľské maslo v akcii za 1,29 eura a vedľa neho slovenské za 3,20 eura, tak málokto vidí dôvod priplatiť si. A to je presne jav, ktorý musia naši politici konečne začať riešiť. Rôzne skryté dotácie či dotovanie exportu v západných krajinách krivia trh a spôsobujú práve takéto anomálie na našich pultoch. Ak by sme zrušili dotácie a rozbehli sa všetci na európskom trhu z jednej štartovacej čiary, verím, že vtedy my budeme tí, ktorí budú potraviny vyvážať, pretože ich dokážeme vyrobiť kvalitnejšie," priblížil predseda SPPK Emil Macho.
Pomôcť zvrátiť aktuálne čísla podľa neho môžu aj spotrebitelia, ktorí v obchodoch budú vyhľadávať práve doma vyrobené potraviny, ktoré 'nezdobí' žiadna kauza a bezpečnostná hrozba. Zvýšiť záujem o slovenské potraviny by mohol aj marketingový fond, o ktorom sa hovorí už niekoľko rokov.
Slovenskí poľnohospodári a potravinári podľa Macha žiadajú väčší záujem štátu o výrobu kvalitných základných potravín na území SR a úprimnú snahu štátu a obchodných reťazcov podiel domácich výrobkov postupne zvýšiť.
"Medzitým viacerí chovatelia dojníc, hydiny a ďalších hospodárskych zvierat ohlasujú znižovanie stavov zvierat, dokonca aj rušenie chovov. Obchodníci tlačia na výkupné ceny našich potravín a nechcú sa podeliť o vysokú maržu našich výrobkov. O stúpajúcich nákladoch na výrobu ani nehovorím. Dochádzajú nám sily, energia a čas. Ak razantne nezasiahne štát, niektoré slovenské potraviny čoskoro v obchodoch ani nenájdeme," doplnil predseda Únie potravinárov Slovenska Daniel Molnár.
Podľa prieskumu SPPK sa v obchodných reťazcoch vlani celkovo nachádzalo najviac slovenských vajec, 73 %. Nasledovalo slovenské mlieko so 65-percentným podielom, minerálne vody (62 %), med (57 %) a víno so zemiakmi (po 54 %). Najmenej bolo domácich jedlých olejov, len 16 %.
Ak sa porovnajú aktuálne výsledky s hodnotami z roka 2019, tak najviac, o 10 %, sa podľa komory zvýšil podiel slovenských sladkovodných rýb. O 8 % sa zvýšil podiel slovenských zemiakov a o 7 % podiel domácej čerstvej zeleniny a baleného mäsa.
Naopak, za dva roky najviac podľa prieskumu SPPK klesli hodnoty slovenských hydinových balených výrobkov a jedlých tukov, zhodne o 6 %, či slovenských mlynských výrobkov, o 5 %.
Podľa prieskumu už tradične možno nájsť najväčší podiel slovenských potravín v reťazci COOP Jednota. "V roku 2021 sme v tomto reťazci mohli nájsť 61 % domácich potravín. Od posledného prieskumu v roku 2019 sa polepšil obchodný reťazec Lidl, ktorý dlhodobo ponúka najmenej slovenských potravín. V roku 2021 sme na pultoch jeho obchodov mohli nájsť 24 % doma vyrobených potravín," uviedla SPPK.
"Ak porovnávame podiel slovenských výrobkov podľa krajov, tak najviac doma vyrobených potravín sme zaznamenali v Prešovskom kraji a najmenej v Banskobystrickom kraji," spresnila agrokomora.
Zber údajov sa konal v 45 predajniach šiestich obchodných reťazcov (Billa, COOP Jednota, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco) v termíne od 4. do 10. októbra 2021. Podľa zaužívanej metodiky sa v rámci prieskumu SPPK zameriava len na základné potraviny, ktoré konzumujú obyvatelia na dennej báze a v SR je možnosť ich aj produkovať. Prieskum sa uskutočnil po ročnej pauze zapríčinenej pandémiou.
"Rozumieme, že ak sa v obchode objaví napríklad poľské maslo v akcii za 1,29 eura a vedľa neho slovenské za 3,20 eura, tak málokto vidí dôvod priplatiť si. A to je presne jav, ktorý musia naši politici konečne začať riešiť. Rôzne skryté dotácie či dotovanie exportu v západných krajinách krivia trh a spôsobujú práve takéto anomálie na našich pultoch. Ak by sme zrušili dotácie a rozbehli sa všetci na európskom trhu z jednej štartovacej čiary, verím, že vtedy my budeme tí, ktorí budú potraviny vyvážať, pretože ich dokážeme vyrobiť kvalitnejšie," priblížil predseda SPPK Emil Macho.
Pomôcť zvrátiť aktuálne čísla podľa neho môžu aj spotrebitelia, ktorí v obchodoch budú vyhľadávať práve doma vyrobené potraviny, ktoré 'nezdobí' žiadna kauza a bezpečnostná hrozba. Zvýšiť záujem o slovenské potraviny by mohol aj marketingový fond, o ktorom sa hovorí už niekoľko rokov.
Slovenskí poľnohospodári a potravinári podľa Macha žiadajú väčší záujem štátu o výrobu kvalitných základných potravín na území SR a úprimnú snahu štátu a obchodných reťazcov podiel domácich výrobkov postupne zvýšiť.
"Medzitým viacerí chovatelia dojníc, hydiny a ďalších hospodárskych zvierat ohlasujú znižovanie stavov zvierat, dokonca aj rušenie chovov. Obchodníci tlačia na výkupné ceny našich potravín a nechcú sa podeliť o vysokú maržu našich výrobkov. O stúpajúcich nákladoch na výrobu ani nehovorím. Dochádzajú nám sily, energia a čas. Ak razantne nezasiahne štát, niektoré slovenské potraviny čoskoro v obchodoch ani nenájdeme," doplnil predseda Únie potravinárov Slovenska Daniel Molnár.
Podľa prieskumu SPPK sa v obchodných reťazcoch vlani celkovo nachádzalo najviac slovenských vajec, 73 %. Nasledovalo slovenské mlieko so 65-percentným podielom, minerálne vody (62 %), med (57 %) a víno so zemiakmi (po 54 %). Najmenej bolo domácich jedlých olejov, len 16 %.
Ak sa porovnajú aktuálne výsledky s hodnotami z roka 2019, tak najviac, o 10 %, sa podľa komory zvýšil podiel slovenských sladkovodných rýb. O 8 % sa zvýšil podiel slovenských zemiakov a o 7 % podiel domácej čerstvej zeleniny a baleného mäsa.
Naopak, za dva roky najviac podľa prieskumu SPPK klesli hodnoty slovenských hydinových balených výrobkov a jedlých tukov, zhodne o 6 %, či slovenských mlynských výrobkov, o 5 %.
Podľa prieskumu už tradične možno nájsť najväčší podiel slovenských potravín v reťazci COOP Jednota. "V roku 2021 sme v tomto reťazci mohli nájsť 61 % domácich potravín. Od posledného prieskumu v roku 2019 sa polepšil obchodný reťazec Lidl, ktorý dlhodobo ponúka najmenej slovenských potravín. V roku 2021 sme na pultoch jeho obchodov mohli nájsť 24 % doma vyrobených potravín," uviedla SPPK.
"Ak porovnávame podiel slovenských výrobkov podľa krajov, tak najviac doma vyrobených potravín sme zaznamenali v Prešovskom kraji a najmenej v Banskobystrickom kraji," spresnila agrokomora.
Zber údajov sa konal v 45 predajniach šiestich obchodných reťazcov (Billa, COOP Jednota, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco) v termíne od 4. do 10. októbra 2021. Podľa zaužívanej metodiky sa v rámci prieskumu SPPK zameriava len na základné potraviny, ktoré konzumujú obyvatelia na dennej báze a v SR je možnosť ich aj produkovať. Prieskum sa uskutočnil po ročnej pauze zapríčinenej pandémiou.
