Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch je v kategóriách mlieko (72 %), vody a minerálky (67 %), víno (53 %), pivo (50 %) a mliečne výrobky (49 %).
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) - Podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov v roku 2023 dosiahol hodnotu 41,7 %. Oproti roku 2022 ide o pokles o 0,6 percentuálneho bodu. Vyplýva to z prieskumu Potravinárskej komory Slovenska (PKS) o vystavení domácich výrobkov v maloobchode prostredníctvom agentúry Go4insight. Hoci v ostatných piatich rokoch podiel domácich výrobkov mierne rástol, väčšina maloobchodných sietí ich podiel nezvyšovala, informovala v pondelok PKS.
"Pandémia a následne energetická kríza a vojenský konflikt na Ukrajine mali pre potravinárske odvetvie na Slovensku i v celej Európskej únii závažné dôsledky v podobe enormného nárastu vstupných nákladov na výrobu potravín. Inflácia cien potravín sa v Slovenskej republike vyšplhala na druhú najvyššiu úroveň v rámci Európskej únie, čo ovplyvňuje spotrebiteľské správanie našich občanov," uviedol prezident PKS Daniel Poturnay.
Najvyššie zastúpenie slovenských potravín podľa prieskumu majú reťazce COOP Jednota (54,8 %), predajne Fresh (51,3 %) a CBA (50,6 %). Naopak, jasne najmenej slovenských výrobkov je vystavených v reťazci Lidl (34,0 %). Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch je v kategóriách mlieko (72 %), vody a minerálky (67 %), víno (53 %), pivo (50 %) a mliečne výrobky (49 %). Najmenej zastúpené slovenské výrobky sú cukrovinky nečokoládové (10 %), oleje (15 %), konzervované produkty (15 %) a cukrovinky čokoládové (20 %).
"Na Slovensku dochádza k zmenám trhového podielu obchodných sietí. Najsilnejšia rastúca sieť na Slovensku je Lidl, ktorý má však zároveň najmenej slovenských potravín vo svojej ponuke. Otvára nové obchodné prevádzky, tak jeho váha v celkovom podiele na Slovensku rastie. To znamená, že na Slovensku sa dnes stále viac presadzujú reťazce, ktoré majú agresívnu cenovú politiku, majú masívne investície do reklamy a, bohužiaľ, aj najnižší podiel slovenských potravín vo svojej ponuke," konštatoval Poturnay.
"V prípade jednotlivých kategórií potravín už dlhodobo pozorujeme najvyšší podiel slovenskej produkcie pri potravinách, ktoré majú nižší stupeň spracovania, respektíve tam, kde je pre spotrebiteľa dôležitá konkrétna značka alebo chuť výrobku. Naopak, medzi výrobkami s vyššou pridanou hodnotou prevažujú potraviny dovezené zo zahraničia," uviedol člen predstavenstva PKS Branislav Cvik. Dodal, že možný vstup poľského diskontného reťazca by znamenal ďalšie zhoršenie situácie pre slovenských výrobcov, pretože lacným poľským potravinám by nedokázali konkurovať.
Slovenskému potravinárskemu priemyslu sa podľa Cvika nedostáva zodpovedajúca štátna podpora na budovanie jeho konkurencieschopnosti. "Zmenu v tomto ohľade neprináša ani nové rozdelenie približne piatich miliárd eur z európskych dotácií na obdobie rokov 2023 až 2027. Ak nebude na strane slovenskej vlády skutočne úprimná snaha podporiť výrobu potravín na Slovensku, posilnenie potravinovej sebestačnosti Slovenska nie je reálne," uzavrel Cvik.
"Pandémia a následne energetická kríza a vojenský konflikt na Ukrajine mali pre potravinárske odvetvie na Slovensku i v celej Európskej únii závažné dôsledky v podobe enormného nárastu vstupných nákladov na výrobu potravín. Inflácia cien potravín sa v Slovenskej republike vyšplhala na druhú najvyššiu úroveň v rámci Európskej únie, čo ovplyvňuje spotrebiteľské správanie našich občanov," uviedol prezident PKS Daniel Poturnay.
Najvyššie zastúpenie slovenských potravín podľa prieskumu majú reťazce COOP Jednota (54,8 %), predajne Fresh (51,3 %) a CBA (50,6 %). Naopak, jasne najmenej slovenských výrobkov je vystavených v reťazci Lidl (34,0 %). Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch je v kategóriách mlieko (72 %), vody a minerálky (67 %), víno (53 %), pivo (50 %) a mliečne výrobky (49 %). Najmenej zastúpené slovenské výrobky sú cukrovinky nečokoládové (10 %), oleje (15 %), konzervované produkty (15 %) a cukrovinky čokoládové (20 %).
"Na Slovensku dochádza k zmenám trhového podielu obchodných sietí. Najsilnejšia rastúca sieť na Slovensku je Lidl, ktorý má však zároveň najmenej slovenských potravín vo svojej ponuke. Otvára nové obchodné prevádzky, tak jeho váha v celkovom podiele na Slovensku rastie. To znamená, že na Slovensku sa dnes stále viac presadzujú reťazce, ktoré majú agresívnu cenovú politiku, majú masívne investície do reklamy a, bohužiaľ, aj najnižší podiel slovenských potravín vo svojej ponuke," konštatoval Poturnay.
"V prípade jednotlivých kategórií potravín už dlhodobo pozorujeme najvyšší podiel slovenskej produkcie pri potravinách, ktoré majú nižší stupeň spracovania, respektíve tam, kde je pre spotrebiteľa dôležitá konkrétna značka alebo chuť výrobku. Naopak, medzi výrobkami s vyššou pridanou hodnotou prevažujú potraviny dovezené zo zahraničia," uviedol člen predstavenstva PKS Branislav Cvik. Dodal, že možný vstup poľského diskontného reťazca by znamenal ďalšie zhoršenie situácie pre slovenských výrobcov, pretože lacným poľským potravinám by nedokázali konkurovať.
Slovenskému potravinárskemu priemyslu sa podľa Cvika nedostáva zodpovedajúca štátna podpora na budovanie jeho konkurencieschopnosti. "Zmenu v tomto ohľade neprináša ani nové rozdelenie približne piatich miliárd eur z európskych dotácií na obdobie rokov 2023 až 2027. Ak nebude na strane slovenskej vlády skutočne úprimná snaha podporiť výrobu potravín na Slovensku, posilnenie potravinovej sebestačnosti Slovenska nie je reálne," uzavrel Cvik.
