Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko by sa mohlo inšpirovať rumunskou vládou, ktorá znížila DPH na potraviny z 24 % na 9 % so zámerom zlepšiť domácu ekonomiku zabezpečením nových pracovných miest.
Autor TASR
Bratislava 6. januára (TASR) - Potravinárska komora Slovenska (PKS) v novom roku 2016, predovšetkým už od novej vlády, očakáva najmä prijatie opatrení na zlepšenie konkurencieschopnosti a výkonnosti domáceho potravinárskeho priemyslu. Takým je najmä celoplošné zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) u potravín na úroveň 10 %. Uviedla riaditeľka PKS Jarmila Halgašová.
"Zníženie DPH na potraviny môže pomôcť ekonomike Slovenska napríklad ovplyvnením spotrebiteľského správania a znížením cezhraničnej nákupnej turistiky, zvýšeným nákupom tovarov na území Slovenska," povedal prezident PKS Daniel Poturnay.
Slovensko by sa mohlo inšpirovať rumunskou vládou, ktorá znížila DPH na potraviny z 24 % na 9 % so zámerom zlepšiť domácu ekonomiku zabezpečením nových pracovných miest.
V roku 2016 potravinári taktiež očakávajú, že sa z Programu rozvoja vidieka v rámci tzv. modifikácie odstránia diskriminačne nastavené podmienky, ktoré sú živnou pôdou pre korupciu, klientelizmus, ale aj podvodné praktiky.
"Medzi najnevýhodnejšie podmienky získania bodového ohodnotenia pre potravinárov možno zaradiť obmedzenie oprávnenosti čerpania finančných prostriedkov pre subjekty, ktoré produkujú potraviny, v ktorých suroviny obsahujú až 75 % domácej produkcie z celkového množstva surovín, ďalej subjektívne hodnotenie kvality projektu, ako aj bodové limitovanie oprávnenosti 50 veľkými dobytčími jednotkami (VDJ) alebo výmerou 5 hektárov (ha) ekologického poľnohospodárstva," spresnil Poturnay.
Za najhoršie opatrenie roka 2015, ktoré najviac poškodilo potravinárov, považuje PKS pretrvávajúce embargo voči Rusku a zrušenie mliečnych kvót. PKS negatívne posudzuje pretrvávajúce reštrikčné opatrenia EÚ voči Rusku a naopak Ruska voči EÚ a ďalším štátom, ktoré vážne poškodzujú slovenský potravinársky priemysel.
"Napriek tomu, že principiálnemu postoju EÚ rozumieme, domáci agropotravinársky sektor si nemôže dovoliť čeliť sankciám, ktoré majú fatálne dopady na slovenské potravinárstvo," povedal Poturnay. Vývoj preukázal, že reštrikčné opatrenia majú z dôvodu nepriameho cenového dosahu väčší vplyv na výrobcov potravín, ktorí do Ruska tovar nevyvážali. Jednak preto, že práve uvedená skupina výrobcov potravín finančne odškodnená nebola, jednak preto, že kumulovanie potravín na trhu EÚ znižuje ich ceny na úroveň, ktorú slovenskí producenti nedokážu bez podpory štátu dosiahnuť.
"Zrušenie mliečnych kvót hodnotí PKS ako ďalšie fatálne pochybenie Bruselu, ktorý sa tak podpisuje pod likvidáciu producentov a spracovateľov mlieka nielen na Slovensku," zdôraznil prezident PKS.
Potravinárska komora Slovenska je záujmovým združením právnických osôb, založeným potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií. PKS pôsobí v Slovenskej republike od septembra 2002, združuje 47 členov, z ktorých siedmi sú kolektívni členovia.
"Zníženie DPH na potraviny môže pomôcť ekonomike Slovenska napríklad ovplyvnením spotrebiteľského správania a znížením cezhraničnej nákupnej turistiky, zvýšeným nákupom tovarov na území Slovenska," povedal prezident PKS Daniel Poturnay.
Slovensko by sa mohlo inšpirovať rumunskou vládou, ktorá znížila DPH na potraviny z 24 % na 9 % so zámerom zlepšiť domácu ekonomiku zabezpečením nových pracovných miest.
V roku 2016 potravinári taktiež očakávajú, že sa z Programu rozvoja vidieka v rámci tzv. modifikácie odstránia diskriminačne nastavené podmienky, ktoré sú živnou pôdou pre korupciu, klientelizmus, ale aj podvodné praktiky.
"Medzi najnevýhodnejšie podmienky získania bodového ohodnotenia pre potravinárov možno zaradiť obmedzenie oprávnenosti čerpania finančných prostriedkov pre subjekty, ktoré produkujú potraviny, v ktorých suroviny obsahujú až 75 % domácej produkcie z celkového množstva surovín, ďalej subjektívne hodnotenie kvality projektu, ako aj bodové limitovanie oprávnenosti 50 veľkými dobytčími jednotkami (VDJ) alebo výmerou 5 hektárov (ha) ekologického poľnohospodárstva," spresnil Poturnay.
Za najhoršie opatrenie roka 2015, ktoré najviac poškodilo potravinárov, považuje PKS pretrvávajúce embargo voči Rusku a zrušenie mliečnych kvót. PKS negatívne posudzuje pretrvávajúce reštrikčné opatrenia EÚ voči Rusku a naopak Ruska voči EÚ a ďalším štátom, ktoré vážne poškodzujú slovenský potravinársky priemysel.
"Napriek tomu, že principiálnemu postoju EÚ rozumieme, domáci agropotravinársky sektor si nemôže dovoliť čeliť sankciám, ktoré majú fatálne dopady na slovenské potravinárstvo," povedal Poturnay. Vývoj preukázal, že reštrikčné opatrenia majú z dôvodu nepriameho cenového dosahu väčší vplyv na výrobcov potravín, ktorí do Ruska tovar nevyvážali. Jednak preto, že práve uvedená skupina výrobcov potravín finančne odškodnená nebola, jednak preto, že kumulovanie potravín na trhu EÚ znižuje ich ceny na úroveň, ktorú slovenskí producenti nedokážu bez podpory štátu dosiahnuť.
"Zrušenie mliečnych kvót hodnotí PKS ako ďalšie fatálne pochybenie Bruselu, ktorý sa tak podpisuje pod likvidáciu producentov a spracovateľov mlieka nielen na Slovensku," zdôraznil prezident PKS.
Potravinárska komora Slovenska je záujmovým združením právnických osôb, založeným potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií. PKS pôsobí v Slovenskej republike od septembra 2002, združuje 47 členov, z ktorých siedmi sú kolektívni členovia.
