Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Potraviny patria spolu s bývaním medzi najnákladnejšie položky, ktoré ľuďom odkroja najväčšiu časť príjmu. V priemere je to až 19 % z mesačného zárobku.
Autor TASR
Bratislava 6. decembra (TASR) - Kým viac ako desatina ľudí vo svete hladuje, v Európskej únii končí v koši okolo 89 miliónov ton potravín ročne. Znamená to, že každý občan Únie vyhodí štyri jedlá týždenne, a to napriek tomu, že za ne utráca značnú časť príjmu. Jednou z príčin tohto stavu je nadmerné nakupovanie potravín, ktoré nestíha zjesť, čo sa deje aj teraz, pred sviatkami.
"Keď sme sa pozreli na platby kartou našich klientov, ktoré zrealizovali od januára do októbra tohto roka, zistili sme, že mesačne „prejedli“ v priemere 15 miliónov eur. Najviac transakcií a najväčšie objemy platieb každoročne evidujeme v decembri. Naopak, v obchodoch s potravinami míňame najmenej v prvých dvoch mesiacoch roka. Najviac transakcií mesačne tu zrealizujú ľudia nad 50 rokov. Vedie Nitriansky kraj, nasleduje Košický a Bratislavský," uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Potraviny patria spolu s bývaním medzi najnákladnejšie položky, ktoré ľuďom odkroja najväčšiu časť príjmu. V priemere je to až 19 % z mesačného zárobku. A to je približne toľko, koľko sa platí za bývanie, elektrinu, vodu, plyn a ďalšie služby vzťahujúce sa na bývanie.
"Odhady potravinového odpadu v číslach sa u nás pohybujú od 35 do 168 kilogramov na osobu ročne. Slovensko teda určite nepatrí medzi uvedomelé krajiny riešiace tento problém. Napríklad v severských krajinách, predovšetkým v Dánsku, je táto téma denne diskutovaná v médiách a v spoločnosti. Považujú ju za vážny problém, ktorý sa snažia riešiť," hovorí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food a dodáva, že za posledných 5 rokov sa v spomínanom Dánsku podarilo znížiť potravinový odpad o 25 %.
Podľa údajov OZ Free Food sa najviac plytvá ovocím, zeleninou a pečivom. Problémom býva aj varené jedlo, keďže domácnosti zvyknú variť vo veľkom, ale potom nechcú jesť tri dni po sebe to isté. Priznávajú sa k tomu najmä ľudia vo veku 19 až 40 rokov.
"Zaujímavé je, že plytvanie narastá s narastajúcim vzdelaním. Je preto nevyhnutné, aby u každého z nás, v našej vlastnej kuchyni a chladničke, nastala zmena postoja k jedlu. Začnime sa správať k potravinám zodpovedne. Nákupy si plánujme. Ak nie sme plánovači, nakupujme častejšie, ale menej, len to, čo zjeme v daný deň. Do obchodu odporúčam chodiť s nákupným zoznamom. Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať, dajte dopredu, premyslite si, aké jedlo z nich pripravíte. Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Nevyhadzujte, s jedlom, ktoré nevládzete zjesť, sa dá naložiť aj inak - mrazenie, blanšírovanie, fermentovanie či zaváranie," radí Kolarik.
"Keď sme sa pozreli na platby kartou našich klientov, ktoré zrealizovali od januára do októbra tohto roka, zistili sme, že mesačne „prejedli“ v priemere 15 miliónov eur. Najviac transakcií a najväčšie objemy platieb každoročne evidujeme v decembri. Naopak, v obchodoch s potravinami míňame najmenej v prvých dvoch mesiacoch roka. Najviac transakcií mesačne tu zrealizujú ľudia nad 50 rokov. Vedie Nitriansky kraj, nasleduje Košický a Bratislavský," uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Potraviny patria spolu s bývaním medzi najnákladnejšie položky, ktoré ľuďom odkroja najväčšiu časť príjmu. V priemere je to až 19 % z mesačného zárobku. A to je približne toľko, koľko sa platí za bývanie, elektrinu, vodu, plyn a ďalšie služby vzťahujúce sa na bývanie.
"Odhady potravinového odpadu v číslach sa u nás pohybujú od 35 do 168 kilogramov na osobu ročne. Slovensko teda určite nepatrí medzi uvedomelé krajiny riešiace tento problém. Napríklad v severských krajinách, predovšetkým v Dánsku, je táto téma denne diskutovaná v médiách a v spoločnosti. Považujú ju za vážny problém, ktorý sa snažia riešiť," hovorí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food a dodáva, že za posledných 5 rokov sa v spomínanom Dánsku podarilo znížiť potravinový odpad o 25 %.
Podľa údajov OZ Free Food sa najviac plytvá ovocím, zeleninou a pečivom. Problémom býva aj varené jedlo, keďže domácnosti zvyknú variť vo veľkom, ale potom nechcú jesť tri dni po sebe to isté. Priznávajú sa k tomu najmä ľudia vo veku 19 až 40 rokov.
"Zaujímavé je, že plytvanie narastá s narastajúcim vzdelaním. Je preto nevyhnutné, aby u každého z nás, v našej vlastnej kuchyni a chladničke, nastala zmena postoja k jedlu. Začnime sa správať k potravinám zodpovedne. Nákupy si plánujme. Ak nie sme plánovači, nakupujme častejšie, ale menej, len to, čo zjeme v daný deň. Do obchodu odporúčam chodiť s nákupným zoznamom. Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať, dajte dopredu, premyslite si, aké jedlo z nich pripravíte. Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Nevyhadzujte, s jedlom, ktoré nevládzete zjesť, sa dá naložiť aj inak - mrazenie, blanšírovanie, fermentovanie či zaváranie," radí Kolarik.
