Ako vyplýva z rebríčka, cena sliviek sa v júli tohto roka oproti júnu 2014 medzimesačne znížila až o 43,9 %.
Autor TASR
Bratislava 18. augusta (TASR) - V júli tohto roka na Slovensku spomedzi ovocia a zeleniny najviac klesla medzimesačne cena sliviek, nektáriniek a broskýň. Naopak, najvýraznejšie vzrástla v obchodoch cena petržlenu. Vyplýva to z najnovšieho Rebríčka týždňa, ktorý zostavili analytici Poštovej banky na základe údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Ministerstva hospodárstva SR.
Ako vyplýva z rebríčka, cena sliviek sa v júli tohto roka oproti júnu 2014 medzimesačne znížila až o 43,9 %. Zlacnenie na úrovni o viac ako 30 % sa v siedmom mesiaci tohto roka týkalo aj nektáriniek a broskýň. Zlacnenie zaznamenal aj karfiol, a to o 21,9 %, medzimesačne sa znížila aj cena konzumných zemiakov, papriky i cibule. "Medzimesačné zlacnenie sa v júli 2014 týkalo až 13 zo 16 sledovaných druhov ovocia a zeleniny. Naopak, zdraženiu sa nevyhol predovšetkým petržlen, ktorého cena medzimesačne vzrástla o 17,1 % a o 0,8 % zdraželi jablká," priblížila analytička Poštovej banky Dana Vrabcová.
Analytici zároveň uviedli, že ceny ovocia a zeleniny v slovenských obchodoch do veľkej miery ovplyvňujú zahraniční producenti. V ostatných týždňoch sa do popredia dostala otázka vplyvu ruských sankcií na slovenský trh potravín. Aktuálne sankcie Ruskej federácie týkajúce sa dovozu potravín z Európskej únie však budú mať podľa analytikov na slovenských potravinárov a poľnohospodárov skôr nepriamy vplyv. "Naši pestovatelia a producenti totiž do Ruska vo veľkej miere nevyvážajú. Skôr by ich preto mohol ohroziť zvýšený prílev potravín na Slovensko zo zahraničia - ako dôsledok hľadania nových odbytísk," uviedla Vrabcová s tým, že predovšetkým ovocie, zelenina, mliečne aj mäsové výrobky by preto namiesto do Ruska, mohli smerovať do slovenských obchodov. "Už dnes je pritom podiel týchto druhov potravín pochádzajúcich zo zahraničia veľmi vysoký," upozornila Vrabcová.
Kým ešte v roku 2002 predstavoval podiel domácich potravinárskych výrobkov na pultoch v slovenských obchodoch takmer 73 %, v minulom roku podiel klesol na 54 %. "Pre slovenských výrobcov by ruské sankcie mohli priniesť ešte väčší konkurenčný tlak najmä v oblasti cien. Či sa ale prebytok niektorých potravín na pultoch obchodov prejaví aj na nižších cenovkách, je zatiaľ otázne," skonštatovala Vrabcová. Ako totiž dodala, na cenotvorbu vplývajú napríklad aj náklady na balenie, skladovanie, či prepravu potravín, ale aj maloobchodná marža.
Ako vyplýva z rebríčka, cena sliviek sa v júli tohto roka oproti júnu 2014 medzimesačne znížila až o 43,9 %. Zlacnenie na úrovni o viac ako 30 % sa v siedmom mesiaci tohto roka týkalo aj nektáriniek a broskýň. Zlacnenie zaznamenal aj karfiol, a to o 21,9 %, medzimesačne sa znížila aj cena konzumných zemiakov, papriky i cibule. "Medzimesačné zlacnenie sa v júli 2014 týkalo až 13 zo 16 sledovaných druhov ovocia a zeleniny. Naopak, zdraženiu sa nevyhol predovšetkým petržlen, ktorého cena medzimesačne vzrástla o 17,1 % a o 0,8 % zdraželi jablká," priblížila analytička Poštovej banky Dana Vrabcová.
Analytici zároveň uviedli, že ceny ovocia a zeleniny v slovenských obchodoch do veľkej miery ovplyvňujú zahraniční producenti. V ostatných týždňoch sa do popredia dostala otázka vplyvu ruských sankcií na slovenský trh potravín. Aktuálne sankcie Ruskej federácie týkajúce sa dovozu potravín z Európskej únie však budú mať podľa analytikov na slovenských potravinárov a poľnohospodárov skôr nepriamy vplyv. "Naši pestovatelia a producenti totiž do Ruska vo veľkej miere nevyvážajú. Skôr by ich preto mohol ohroziť zvýšený prílev potravín na Slovensko zo zahraničia - ako dôsledok hľadania nových odbytísk," uviedla Vrabcová s tým, že predovšetkým ovocie, zelenina, mliečne aj mäsové výrobky by preto namiesto do Ruska, mohli smerovať do slovenských obchodov. "Už dnes je pritom podiel týchto druhov potravín pochádzajúcich zo zahraničia veľmi vysoký," upozornila Vrabcová.
Kým ešte v roku 2002 predstavoval podiel domácich potravinárskych výrobkov na pultoch v slovenských obchodoch takmer 73 %, v minulom roku podiel klesol na 54 %. "Pre slovenských výrobcov by ruské sankcie mohli priniesť ešte väčší konkurenčný tlak najmä v oblasti cien. Či sa ale prebytok niektorých potravín na pultoch obchodov prejaví aj na nižších cenovkách, je zatiaľ otázne," skonštatovala Vrabcová. Ako totiž dodala, na cenotvorbu vplývajú napríklad aj náklady na balenie, skladovanie, či prepravu potravín, ale aj maloobchodná marža.