Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takmer polovica opýtaných (47 %) sa navyše domnieva, že by deti a mládež mali byť finančne vzdelávané čo najskôr, teda od základnej školy.
Autor TASR
Bratislava 10. júna (TASR) - O nutnosti finančného vzdelávania detí a mládeže je presvedčených 51 % slovenských občanov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti KRUK, ktorý realizovala agentúra Focus. Podľa nej by takmer polovica Slovákov začala s finančným vzdelávaním detí a mládeže už na základnej škole. Hlavnými subjektmi, ktoré by mali toto finančné vzdelanie deťom poskytnúť, sú pritom rodina a stredná škola.
Finančná gramotnosť hrá v našom živote veľmi dôležitú rolu, pretože nám umožňuje správne hospodáriť s finančnými prostriedkami a vyhnúť sa problémom so zadlžením. Toho si je vedomá viac než tretina obyvateľov Slovenska (32 %), ktorá by sa zamerala predovšetkým na finančné vzdelanie detí a mládeže. Najintenzívnejšia je potreba finančného vzdelávania detí vnímaná ľuďmi z východného Slovenska (39 %) a Bratislavy (35 %), naopak, najmenej ľuďmi zo západného (29 %) a stredného Slovenska (26 %). Nutnosť finančného vzdelávania od detstva vníma taktiež ďalších 19 % Slovákov, ktorí uviedli deti a mládež z hľadiska dôležitosti na druhom mieste.
Takmer polovica opýtaných (47 %) sa navyše domnieva, že by deti a mládež mali byť finančne vzdelávané čo najskôr, teda od základnej školy. Tento názor zastáva 51 % Bratislavčanov, 49 % obyvateľov východného, 49 % stredného a 43 % západného Slovenska. Základná škola by mala byť taktiež jedným z dôležitých zdrojov finančných znalostí. Hlavnú rolu by v tomto ohľade mali hrať predovšetkým rodičia a stredná škola. Zatiaľ čo v západnom a východnom Slovensku je uprednostňované finančné vzdelávanie najmä zo strany rodičov, na strednom Slovensku a v Bratislave priraďujú ľudia väčšiu dôležitosť strednej škole.
Väčšina ľudí v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky (93 %) sa domnieva, že by deťom malo byť vysvetlené hospodárenie domácnosti, aby videli, koľko peňazí stojí napríklad školská výbava, a aby vedeli správne hospodáriť s finančnými prostriedkami. „Deti by mali byť začlenené do domácich prác o rozpočte a čiastočne tiež do rozhodovania o domácich financiách. Získajú tým schopnosť niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia,“ hovorí Veronika Kuřinová zo spoločnosti KRUK.
Naučiť deti hospodáriť s finančnými prostriedkami môže podľa odborníkov tiež menšie vreckové, s ktorým môžu voľne nakladať. S tým súhlasia viac ako dve tretiny Slovákov (69 %). Najčastejšie pritom dostávajú vreckové deti zo západného (73 %), z východného (69 %) a stredného (68 %) Slovenska, najmenej potom deti v Bratislave (64 %). Viac ako polovica respondentov (59 % obyvateľov východného, 59 % západného a 55 % stredného Slovenska a 51 % Bratislavčanov) je zároveň presvedčená, že by deti mali dostávať vreckové menšej finančnej hodnoty a rodičia by im mali radšej sporiť.
Výška vreckového závisí od každého rodiča a je žiaduce jeho výšku prebrať taktiež s potomkom. Tým sa mu dáva dôvera a právomoc podieľať sa na rozhodovaní o svojich financiách a posilní sa tiež jeho pocit zodpovednosti a snahu s rozpočtom vyjsť. Pokiaľ dieťa s vreckovým hneď nevyjde, nie je potrebné vreckové navýšiť. Treba vyčkať a dať dieťaťu priestor, aby sa naučilo so sumou vychádzať.
Finančná gramotnosť hrá v našom živote veľmi dôležitú rolu, pretože nám umožňuje správne hospodáriť s finančnými prostriedkami a vyhnúť sa problémom so zadlžením. Toho si je vedomá viac než tretina obyvateľov Slovenska (32 %), ktorá by sa zamerala predovšetkým na finančné vzdelanie detí a mládeže. Najintenzívnejšia je potreba finančného vzdelávania detí vnímaná ľuďmi z východného Slovenska (39 %) a Bratislavy (35 %), naopak, najmenej ľuďmi zo západného (29 %) a stredného Slovenska (26 %). Nutnosť finančného vzdelávania od detstva vníma taktiež ďalších 19 % Slovákov, ktorí uviedli deti a mládež z hľadiska dôležitosti na druhom mieste.
Takmer polovica opýtaných (47 %) sa navyše domnieva, že by deti a mládež mali byť finančne vzdelávané čo najskôr, teda od základnej školy. Tento názor zastáva 51 % Bratislavčanov, 49 % obyvateľov východného, 49 % stredného a 43 % západného Slovenska. Základná škola by mala byť taktiež jedným z dôležitých zdrojov finančných znalostí. Hlavnú rolu by v tomto ohľade mali hrať predovšetkým rodičia a stredná škola. Zatiaľ čo v západnom a východnom Slovensku je uprednostňované finančné vzdelávanie najmä zo strany rodičov, na strednom Slovensku a v Bratislave priraďujú ľudia väčšiu dôležitosť strednej škole.
Väčšina ľudí v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky (93 %) sa domnieva, že by deťom malo byť vysvetlené hospodárenie domácnosti, aby videli, koľko peňazí stojí napríklad školská výbava, a aby vedeli správne hospodáriť s finančnými prostriedkami. „Deti by mali byť začlenené do domácich prác o rozpočte a čiastočne tiež do rozhodovania o domácich financiách. Získajú tým schopnosť niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia,“ hovorí Veronika Kuřinová zo spoločnosti KRUK.
Naučiť deti hospodáriť s finančnými prostriedkami môže podľa odborníkov tiež menšie vreckové, s ktorým môžu voľne nakladať. S tým súhlasia viac ako dve tretiny Slovákov (69 %). Najčastejšie pritom dostávajú vreckové deti zo západného (73 %), z východného (69 %) a stredného (68 %) Slovenska, najmenej potom deti v Bratislave (64 %). Viac ako polovica respondentov (59 % obyvateľov východného, 59 % západného a 55 % stredného Slovenska a 51 % Bratislavčanov) je zároveň presvedčená, že by deti mali dostávať vreckové menšej finančnej hodnoty a rodičia by im mali radšej sporiť.
Výška vreckového závisí od každého rodiča a je žiaduce jeho výšku prebrať taktiež s potomkom. Tým sa mu dáva dôvera a právomoc podieľať sa na rozhodovaní o svojich financiách a posilní sa tiež jeho pocit zodpovednosti a snahu s rozpočtom vyjsť. Pokiaľ dieťa s vreckovým hneď nevyjde, nie je potrebné vreckové navýšiť. Treba vyčkať a dať dieťaťu priestor, aby sa naučilo so sumou vychádzať.
