Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezidentka ECB Christine Lagardová poukázala na veľký vplyv otrasov v energetike, ktoré sa šíria po celom svete, pričom zvlášť akútne sú v Európe pre jej závislosť od ruskej ropy a zemného plynu.
Autor TASR
Washington 29. júna (TASR) - Neexistuje "žiadna záruka", že centrálna banka dokáže skrotiť prudko rastúcu infláciu bez poškodenia trhu práce. Vyhlásil to v stredu predseda amerického Federálneho rezervného systému (Fed) Jerome Powell na fóre Európskej centrálnej banky (ECB) v Sintre v Portugalsku. TASR správu prevzala z AP.
Powell aj naďalej dúfa, že Fed dokáže dosiahnuť tzv. mäkké pristátie, čiže zvýšenie úrokových sadzieb akurát na to, aby sa pribrzdil rast spotrebiteľských cien a ekonomika sa len spomalila bez toho, aby to spôsobilo recesiu a prudký nárast nezamestnanosti.
"Veríme, že to dokážeme. To je náš cieľ," povedal. Ruská invázia na Ukrajine však centrálnym bankám sťažila prácu, keďže narušila obchod a spôsobila zdraženie potravín, energií a chemikálií. "Je to stále ťažšie," dodal Powell.
Prezidentka ECB Christine Lagardová poukázala na veľký vplyv otrasov v energetike, ktoré sa šíria po celom svete, pričom zvlášť akútne sú v Európe pre jej závislosť od ruskej ropy a zemného plynu.
ECB a Fed len pomaly reagovali na inflačnú hrozbu, ktorá sa objavila pred viac ako rokom. Verili, že rastúce ceny sú dočasným výsledkom problémov v dodávateľskom reťazci, keď sa ekonomiky nečakane rýchlo zotavili z krátkej, ale ničivej recesie po prvej vlne pandémie nového koronavírusu v roku 2020.
Inflácia sa však stále zrýchľovala. Fed zvýšil svoju krátkodobú referenčnú sadzbu už v marci a v máji. A zdalo sa, že je pripravený na ďalšie zvýšenie o pol percenta na svojom zasadnutí 14. až 15. júna. Ale keď americké ministerstvo práce oznámilo, že spotrebiteľské ceny v máji vzrástli o 8,6 %, najviac od roku 1981, Fed reagoval zvýšením sadzby o tri štvrtiny percentuálneho bodu. To bolo jej najväčšie zvýšenie od roku 1994.
Európska centrálna banka v tomto zaostáva za Fedom, ale už avizovala, že v júli zvýši sadzby, prvýkrát za 11 rokov. A potom znova v septembri, aby sa inflácia v eurozóne znížila z májových rekordných 8,1 %.
V úvodnom prejave na otvorení fóra Lagardová povedala, že banka bude postupne zvyšovať úroky, ale ponechá si otvorenú aj možnosť zakročiť ráznejšie, ak bude inflácia rásť rýchlejšie, ako sa očakávalo.
Ekonómovia sa čoraz viac obávajú, že vyššie úrokové sadzby by mohli dostať ekonomiky na oboch stranách Atlantiku do recesie.
Powell však poukázal na silný trh práce. Nezamestnanosť v USA je nízka, na úrovni 3,6 % a väčšina domácností a firiem má zdravé úspory. Americká ekonomika je tak podľa neho v dobrej pozícii, aby odolala prísnejšej menovej politike.
Powell aj naďalej dúfa, že Fed dokáže dosiahnuť tzv. mäkké pristátie, čiže zvýšenie úrokových sadzieb akurát na to, aby sa pribrzdil rast spotrebiteľských cien a ekonomika sa len spomalila bez toho, aby to spôsobilo recesiu a prudký nárast nezamestnanosti.
"Veríme, že to dokážeme. To je náš cieľ," povedal. Ruská invázia na Ukrajine však centrálnym bankám sťažila prácu, keďže narušila obchod a spôsobila zdraženie potravín, energií a chemikálií. "Je to stále ťažšie," dodal Powell.
Prezidentka ECB Christine Lagardová poukázala na veľký vplyv otrasov v energetike, ktoré sa šíria po celom svete, pričom zvlášť akútne sú v Európe pre jej závislosť od ruskej ropy a zemného plynu.
ECB a Fed len pomaly reagovali na inflačnú hrozbu, ktorá sa objavila pred viac ako rokom. Verili, že rastúce ceny sú dočasným výsledkom problémov v dodávateľskom reťazci, keď sa ekonomiky nečakane rýchlo zotavili z krátkej, ale ničivej recesie po prvej vlne pandémie nového koronavírusu v roku 2020.
Inflácia sa však stále zrýchľovala. Fed zvýšil svoju krátkodobú referenčnú sadzbu už v marci a v máji. A zdalo sa, že je pripravený na ďalšie zvýšenie o pol percenta na svojom zasadnutí 14. až 15. júna. Ale keď americké ministerstvo práce oznámilo, že spotrebiteľské ceny v máji vzrástli o 8,6 %, najviac od roku 1981, Fed reagoval zvýšením sadzby o tri štvrtiny percentuálneho bodu. To bolo jej najväčšie zvýšenie od roku 1994.
Európska centrálna banka v tomto zaostáva za Fedom, ale už avizovala, že v júli zvýši sadzby, prvýkrát za 11 rokov. A potom znova v septembri, aby sa inflácia v eurozóne znížila z májových rekordných 8,1 %.
V úvodnom prejave na otvorení fóra Lagardová povedala, že banka bude postupne zvyšovať úroky, ale ponechá si otvorenú aj možnosť zakročiť ráznejšie, ak bude inflácia rásť rýchlejšie, ako sa očakávalo.
Ekonómovia sa čoraz viac obávajú, že vyššie úrokové sadzby by mohli dostať ekonomiky na oboch stranách Atlantiku do recesie.
Powell však poukázal na silný trh práce. Nezamestnanosť v USA je nízka, na úrovni 3,6 % a väčšina domácností a firiem má zdravé úspory. Americká ekonomika je tak podľa neho v dobrej pozícii, aby odolala prísnejšej menovej politike.
