Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ide o pozitívne správy, dôležitá je však ďalšia konsolidácia verejných financií, zhodujú sa ekonomickí analytici.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Hospodárenie SR za minulý rok s deficitom na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) sa síce medziročne zhoršilo, zároveň však miernejšie, ako sa očakávalo. Verejný dlh medziročne klesol na 56 % HDP. Ide o pozitívne správy, dôležitá je však ďalšia konsolidácia verejných financií, zhodujú sa ekonomickí analytici.
"Deficit verejných financií Slovenska za minulý rok je miernejší, ako sa pôvodne očakávalo, avšak hlavnými dôvodmi sú najmä štatistické úkony, ktoré rekvalifikáciou a úpravou dát prispeli k lepším číslam," priblížil analytik 365.bank Tomáš Boháček. Zdôraznil, že jedným zo spôsobov, ako sa vyrovnať s vysokým deficitom v pomere k HDP, je "vyrásť" z neho. To bol aj minuloročný prípad.
"Výsledné číslo deficitu či dlhu vyjadrené v percentách HDP bolo ovplyvnené aj minulotýždňovou revíziou HDP, ktorá taktiež zlepšila konečný výsledok. Tento vplyv bol všeobecne viditeľný v uplynulých rokoch, keď vysoká inflácia tlačila rast nominálneho HDP, čo zlepšovalo tento pomerový ukazovateľ. Išlo o názorný príklad známeho úslovia, že inflácia pomáha dlžníkom," zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Tento výsledok však neznamená, že by vláda dostala významný manévrovací priestor, ktorý by nevyžadoval konsolidačné opatrenia, upozornil Boháček. "Jedným z hlavných dôvodov sú nové rozpočtové pravidlá EÚ, ktoré tento rok nadobúdajú účinnosť a veľmi okliešťujú priestor pre fiškálnu expanziu štátov eurozóny a opätovne dávajú do pozornosti rozpočtovú zodpovednosť a udržateľnosť hospodárenia," podčiarkol.
Horňák v tejto súvislosti pripomenul, že vláda avizovala na tento rok konsolidáciu o 0,5 % HDP a v ďalšom roku o 1 % HDP. To by však znamenalo, že deficit by mal už v budúcom roku klesnúť na 3,4 % HDP. "Nateraz však tieto vyjadrenia nie sú podporené reálnou aktivitou, čo je dôvodom, prečo očakávame deficit v tomto roku na výrazne vyššej úrovni ako v roku 2023. Ide najmä o dôsledok nových početných opatrení, ktoré prechádzajú parlamentom často bez finančného krytia," konštatoval analytik s tým, že o nových úsporných opatreniach zatiaľ veľa nevieme.
Konsolidácia verejných financií je podľa neho nevyhnutná. Už koncom minulého roka znížila ratingové hodnotenie SR agentúra Fitch a v prípade, že nebude predstavený kredibilný a realistický ozdravný plán, znižovanie ratingov zo strany ďalších agentúr bude nasledovať, predpokladá Horňák. "Situácia v rozpočte je aj dôvodom zvýšených rizikových prirážok na slovenských štátnych dlhopisoch, ktoré sú v súčasnosti spolu s Talianskom najvyššie spomedzi všetkých krajín eurozóny. Toto predražuje nielen financovanie štátneho dlhu, ale aj financovanie v celej ekonomike," doplnil.
Ako v pondelok v rámci tzv. jarnej notifikácie informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, deficit rozpočtu verejnej správy SR sa v minulom roku výrazne zvýšil, keď prekročil 6 miliárd eur. V podiele k hrubému domácemu produktu (HDP) stúpol z 1,67 % v roku 2022 na vlaňajších 4,89 %. Celkový dlh verejnej správy síce v absolútnej hodnote tiež stúpol, ale jeho pomer k HDP sa znížil z 57,7 % na 56 %.
"Deficit verejných financií Slovenska za minulý rok je miernejší, ako sa pôvodne očakávalo, avšak hlavnými dôvodmi sú najmä štatistické úkony, ktoré rekvalifikáciou a úpravou dát prispeli k lepším číslam," priblížil analytik 365.bank Tomáš Boháček. Zdôraznil, že jedným zo spôsobov, ako sa vyrovnať s vysokým deficitom v pomere k HDP, je "vyrásť" z neho. To bol aj minuloročný prípad.
"Výsledné číslo deficitu či dlhu vyjadrené v percentách HDP bolo ovplyvnené aj minulotýždňovou revíziou HDP, ktorá taktiež zlepšila konečný výsledok. Tento vplyv bol všeobecne viditeľný v uplynulých rokoch, keď vysoká inflácia tlačila rast nominálneho HDP, čo zlepšovalo tento pomerový ukazovateľ. Išlo o názorný príklad známeho úslovia, že inflácia pomáha dlžníkom," zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Tento výsledok však neznamená, že by vláda dostala významný manévrovací priestor, ktorý by nevyžadoval konsolidačné opatrenia, upozornil Boháček. "Jedným z hlavných dôvodov sú nové rozpočtové pravidlá EÚ, ktoré tento rok nadobúdajú účinnosť a veľmi okliešťujú priestor pre fiškálnu expanziu štátov eurozóny a opätovne dávajú do pozornosti rozpočtovú zodpovednosť a udržateľnosť hospodárenia," podčiarkol.
Horňák v tejto súvislosti pripomenul, že vláda avizovala na tento rok konsolidáciu o 0,5 % HDP a v ďalšom roku o 1 % HDP. To by však znamenalo, že deficit by mal už v budúcom roku klesnúť na 3,4 % HDP. "Nateraz však tieto vyjadrenia nie sú podporené reálnou aktivitou, čo je dôvodom, prečo očakávame deficit v tomto roku na výrazne vyššej úrovni ako v roku 2023. Ide najmä o dôsledok nových početných opatrení, ktoré prechádzajú parlamentom často bez finančného krytia," konštatoval analytik s tým, že o nových úsporných opatreniach zatiaľ veľa nevieme.
Konsolidácia verejných financií je podľa neho nevyhnutná. Už koncom minulého roka znížila ratingové hodnotenie SR agentúra Fitch a v prípade, že nebude predstavený kredibilný a realistický ozdravný plán, znižovanie ratingov zo strany ďalších agentúr bude nasledovať, predpokladá Horňák. "Situácia v rozpočte je aj dôvodom zvýšených rizikových prirážok na slovenských štátnych dlhopisoch, ktoré sú v súčasnosti spolu s Talianskom najvyššie spomedzi všetkých krajín eurozóny. Toto predražuje nielen financovanie štátneho dlhu, ale aj financovanie v celej ekonomike," doplnil.
Ako v pondelok v rámci tzv. jarnej notifikácie informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, deficit rozpočtu verejnej správy SR sa v minulom roku výrazne zvýšil, keď prekročil 6 miliárd eur. V podiele k hrubému domácemu produktu (HDP) stúpol z 1,67 % v roku 2022 na vlaňajších 4,89 %. Celkový dlh verejnej správy síce v absolútnej hodnote tiež stúpol, ale jeho pomer k HDP sa znížil z 57,7 % na 56 %.
