Bratislava 5. mája (TASR) - Agentúry dočasného zamestnávania (ADZ), ktoré skončili svoju činnosť, si našli nový biznis. Ministerstvo práce upozornilo na prípady, keď si niektoré z nich začali zakladať schránkové firmy v zahraničí a vytvárajú cez ne falošné cezhraničné vysielanie zamestnancov. Zabrániť tomu má aj nový zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov, ktorý začne platiť v júni.

"Našim záujmom nie je zastaviť medzinárodný obchod, brzdiť jednotné poskytovanie služieb, ale skutočne zabrzdiť trend zhoršovania pracovných podmienok zamestnancov," povedal na dnešnom stretnutí s novinármi štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš s tým, že touto legislatívou sa snaží ministerstvo vyriešiť aj problém falošného cezhraničného vysielania.

"Zistili sme, že slovenskí majitelia si zakladajú schránkové firmy v iných krajinách Európskej únie (EÚ) a tvária sa, že slovenských občanov vysielajú na prácu do zahraničia na územie Slovenska. Aj takýmto spôsobom sa niekedy slovenskí zamestnávatelia snažia obchádzať naše zákony. A to preto, lebo v danej krajine, kde si zaregistrujú schránkovú firmu sú nižšie odvody, minimálna mzda," vysvetlil Ondruš.

Takýto prípad nastal podľa neho napríklad v Českej republike. "Dnes sa stretávame s tým, že si slovenský majiteľ zaregistruje schránkovú firmu v Českej republike. Zamestnanci, ktorí žijú celý život a pracujú na Slovensku, ktorí neopustia ani na moment Slovensko, sa zamestnajú v tejto českej schránkovej firme len preto, že ak ich zamestnajú na českú dohodu o vykonaní práce, tak podľa českého zákona sa z tejto dohody neplatia odvody. Ale to isté sa deje aj vo vzťahu k Rumunsku, Bulharsku alebo krajinám, kde je nižšia minimálna mzda," priblížil Ondruš.

Po novom má mať Slovensko lepší prehľad o vysielaných zamestnancoch. Zahraniční zamestnávatelia, ktorí vysielajú svojich pracovníkov na Slovensko, budú mať nové povinnosti voči Národnému inšpektorátu práce (NIP) od 18. júna tohto roka. Ako vysvetlil štátny tajomník, firma bude musieť NIP najneskôr v deň vyslania zamestnancov na Slovensko oznámiť počet vyslaných pracovníkov, deň začatia aj skončenia vyslania, ale aj miesto výkonu práce.

"Dnes neexistuje žiadna povinnosť toho zahraničného subjektu oznámiť našim úradom, že na Slovensko poslal na dva, tri roky alebo na dva mesiace svojich zamestnancov. Dnes nemáme žiadnu právnu páku na to, koľko fiktívne vysielaných zahraničných občanov na Slovensku pracuje," upozornil Ondruš s tým, že zmeniť sa to má práve od júna tohto roka.

Nepredpokladá, že dôjde k redukcii vysielaných zamestnancov. "To nie je ani náš cieľ," tvrdí. Podľa neho právna norma prinesie výhody pre ľudí aj pre štát. "Máme jednotný celoeurópsky trh služieb a tovarov. Tieto sprísnené podmienky ale zastavia tlak na nezmyselné znižovanie nákladov na úkor zamestnancov a negatívne dôsledky, ktoré z európskej integrácie máme. Európska integrácia a globalizácia v oblasti obchodu prináša nielen pozitíva, ale aj negatíva," myslí si štátny tajomník.

Od 18. júna bude tiež možné uložiť pokuty odberateľovi za porušenie zákazu prijímať od dodávateľa službu alebo prácu, ktorú zamestnanec vykonáva nelegálne. Ako však Ondruš vysvetlil, pôjde len o prípady cezhraničného poskytovania služby po obdobie presahujúce päť dní, cezhraničnú dodávku práce, alebo vnútroštátne, cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi.

"Ak ide o dodávateľské vzťahy medzi dodávateľskými subjektmi, tak v tomto prípade sa tieto ustanovenia zákona neuplatňujú. Uplatňujú sa na vnútroštátnej úrovni v prípade, že nejde o poskytnutie služby, ale o dodávku práce. Táto spoluzodpovednosť sa bude vzťahovať na slovenské subjekty slovenských subdodávateľov a ich odberateľov iba v prípade, že tými dodávateľmi sú agentúry dočasného zamestnávania alebo iný zamestnávateľ, ktorý dočasne pridelil svojho zamestnanca na výkon práce," vysvetlil Ondruš.

Zámerom tejto úpravy je, aby odberateľov viac zaujímalo, či dodávatelia dodržiavajú zákony. "Realita je taká, že práve odberatelia služieb, napríklad firmy, ktoré využívajú agentúrnych zamestnancov, tlačia agentúry do čo najnižších cien bez ohľadu na to, či tie ceny dodávateľovi umožňujú dodržiavať všetky predpisy aj vo vzťahu k zamestnancom," upozornil s tým, že odberatelia sa pred pokutami môžu chrániť v zmluve s dodávateľmi. "Občiansky aj Obchodný zákonník umožňujú každému odberateľovi služby dať si do obchodnej zmluvy podmienku, že dodávateľ sa zaväzuje dodržiavať všetky právne predpisy a ak to nebude robiť a vyplynú z toho pokuty alebo škody, bude si ich priamo od neho vymáhať," dodal Ondruš.