Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na základe výsledkov aktuálnej štúdie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) to konštatuje jej člen Michal Horváth.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. februára (TASR) - Ak má priemerný Slovák šancu zvýšiť si prácou svoj príjem o 10 %, pravdepodobnosť, že si bude hľadať prácu a aj sa zamestná, narastie približne o 2,5 %.
Platí však aj opak - ak ľudia prídu o časť z čistého príjmu, ich ochota pracovať slabne. Na základe výsledkov aktuálnej štúdie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) to konštatuje jej člen Michal Horváth.
Analýza ukázala, že prácu si hľadajú a aj nájdu skôr ľudia, ktorí majú rodinu, vlastnia auto či splácajú hypotéku. Na druhej strane, menšiu motiváciu hľadať si prácu majú občania s inými príjmami, či už z podnikania alebo od štátu v podobe dávok. Reakcie Slovákov na peňažné podnety sa pritom výrazne nelíšia od reakcií na trhu práce vo vyspelých krajinách.
"Ľuďom s nižším vzdelaním, ženám a starším stačí aj slabší impulz. Práve na nich by sa preto mohla sústrediť pozornosť politikov," zdôraznil Horváth. Upozorňuje, že politici zásadne ovplyvňujú sumu, ktorá človeku zostane na uhradenie účtov a nákup toho, čo potrebuje. Rozhodujú totiž o výške daní, odvodov, sociálnych dávok aj o tom, o koľko z nich ľudia prídu, ak ich príjem po nástupe do zamestnania narastie. "To všetko môžu – a mali by – nastaviť v rámci možností štátneho rozpočtu tak, aby nástup do práce znamenal čo najväčšie plus pre individuálne peňaženky," myslí si Horváth.
Záverom štúdie Dane, sociálne zabezpečenie a motivácia pracovať z dielne RRZ je, že pravdepodobnosť participácie jednotlivca na trhu práce je závislá od výšky jeho čistého príjmu aj prijatých dávok. Na základe údajov z rokov 2009 až 2011 analytici rady vyčíslili, že jednopercentný nárast v čistej mzde zvyšuje pravdepodobnosť ekonomickej aktivity priemerného jednotlivca o 0,263 percentuálneho bodu. Jednopercentný nárast v sociálnych dávkach naopak znižuje pravdepodobnosť participácie na trhu práce o 0,04 bodu.
"Výsledné efekty sú vo všeobecnosti v súlade s výsledkami štandardne dokumentovanými pre rozvinuté ekonomiky. Základným posolstvom je, že v rámci trhu práce Slováci reagujú na stimulácie rovnakým spôsobom ako obyvatelia ostatných krajín V4, respektíve krajín OECD," konštatuje RRZ.
Platí však aj opak - ak ľudia prídu o časť z čistého príjmu, ich ochota pracovať slabne. Na základe výsledkov aktuálnej štúdie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) to konštatuje jej člen Michal Horváth.
Analýza ukázala, že prácu si hľadajú a aj nájdu skôr ľudia, ktorí majú rodinu, vlastnia auto či splácajú hypotéku. Na druhej strane, menšiu motiváciu hľadať si prácu majú občania s inými príjmami, či už z podnikania alebo od štátu v podobe dávok. Reakcie Slovákov na peňažné podnety sa pritom výrazne nelíšia od reakcií na trhu práce vo vyspelých krajinách.
"Ľuďom s nižším vzdelaním, ženám a starším stačí aj slabší impulz. Práve na nich by sa preto mohla sústrediť pozornosť politikov," zdôraznil Horváth. Upozorňuje, že politici zásadne ovplyvňujú sumu, ktorá človeku zostane na uhradenie účtov a nákup toho, čo potrebuje. Rozhodujú totiž o výške daní, odvodov, sociálnych dávok aj o tom, o koľko z nich ľudia prídu, ak ich príjem po nástupe do zamestnania narastie. "To všetko môžu – a mali by – nastaviť v rámci možností štátneho rozpočtu tak, aby nástup do práce znamenal čo najväčšie plus pre individuálne peňaženky," myslí si Horváth.
Záverom štúdie Dane, sociálne zabezpečenie a motivácia pracovať z dielne RRZ je, že pravdepodobnosť participácie jednotlivca na trhu práce je závislá od výšky jeho čistého príjmu aj prijatých dávok. Na základe údajov z rokov 2009 až 2011 analytici rady vyčíslili, že jednopercentný nárast v čistej mzde zvyšuje pravdepodobnosť ekonomickej aktivity priemerného jednotlivca o 0,263 percentuálneho bodu. Jednopercentný nárast v sociálnych dávkach naopak znižuje pravdepodobnosť participácie na trhu práce o 0,04 bodu.
"Výsledné efekty sú vo všeobecnosti v súlade s výsledkami štandardne dokumentovanými pre rozvinuté ekonomiky. Základným posolstvom je, že v rámci trhu práce Slováci reagujú na stimulácie rovnakým spôsobom ako obyvatelia ostatných krajín V4, respektíve krajín OECD," konštatuje RRZ.
