V EÚ v priemere pracuje zvyčajne z domu 5,2 % zamestnancov vo veku od 15 do 64 rokov a aspoň v sporadickej forme má home office 8,3 %.
Autor TASR
Bratislava 22. februára (TASR) - Deväť z desiatich Slovákov nikdy nepracuje v režime home office. Možnosť aspoň občasnej práce z domu je pritom šiestym najžiadanejším benefitom a tretím najvyhľadávanejším nefinančným benefitom po flexibilnej pracovnej dobe a dovolenke nad rámec zákona. Ukázal to prieskum personálnej agentúry Grafton Slovakia, do ktorého sa zapojilo 875 respondentov.
Aspoň čiastočná možnosť pracovať z domu je podľa prieskumu lákadlom pre 44 % kandidátov. "Dobrou správou pre záujemcov o prácu z domu je, že nachádzajú značný prienik s ochotou zamestnávateľov. Režim home office totiž minimálne v určitej miere ponúka 42 % z nich. Celkové čísla výrazne redukujú manuálne pozície, pri ktorých je takýto typ činnosti takmer bez výnimky nemysliteľný," vysvetľuje marketingová manažérka Graftonu Jitka Součková.
Podľa štatistík Eurostatu pracuje zvyčajne z domu 3,6 % Slovákov a aspoň niekedy využije túto možnosť 5,4 %, zatiaľ čo zostávajúcich takmer 91 % zamestnaných vôbec nemá takúto možnosť. Pri prvom ukazovateli to znamená pre Slovensko 19. priečku v rámci Európskej únie (EÚ). V prípade regiónu V4 vykazuje Poľsko 4,6 %, Česká republika štyri percentá a Maďarsko 2,3 %.
V EÚ v priemere pracuje zvyčajne z domu 5,2 % zamestnancov vo veku od 15 do 64 rokov a aspoň v sporadickej forme má home office 8,3 %. Najväčší podiel práce najmä z domu je v Holandsku (14 %), najmenší v Bulharsku (0,3 %). "Na pracovnom trhu je veľa ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pôsobiť priamo v mieste výkonu práce. Ide napríklad o rodičov starajúcich sa o malé deti. Štátne materské škôlky obvykle končia najneskôr o 17. hodine, v regiónoch dokonca už o 16. hodine. Pri 8-hodinovom pracovnom úväzku a potrebe dochádzať do zamestnania je nereálne stíhať takto časovo ohraničené vyzdvihovanie detí," myslí si Součková. Podľa personalistov pritom firmy nemusia nevyhnutne ponúkať kandidátom skrátené úväzky, ale práve home office, ktorý môže byť cestou, ako túto cieľovú skupinu zamestnať pri hľadaní stále nových zdrojov pracovníkov v období rekordne nízkej nezamestnanosti.
Spomedzi samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) pracuje obyčajne zo súkromia 18,5 %, pri úväzkoch sú to len tri percentá. Vo Fínsku až 46,4 % SZČO funguje predovšetkým z domu. Nasledujú krajiny ako Holandsko (44,5 %) a Rakúsko (43,6 %), na Slovensku je to 11,2 %. Slovensko má takmer identické zastúpenie mužov (3,7 %) a žien (3,6 %) fungujúcich prevažne v režime home office. V rámci Únie je toto rozdelenie v prípade mužov na úrovni piatich percent a v prípade žien pracuje z domu 5,5 percenta. Najvypuklejší rozdiel v prospech zastúpenia pracujúcich žien z domu je vo Francúzku, opačne sa to týka najmä Holandska, kde home office využívajú viac muži.
Štatistiky Eurostatu tiež ukazujú, že podiel osôb pracujúcich pravidelne z domu stúpa s ich pribúdajúcim vekom. V EÚ je to 1,8 % ľudí zo skupiny 15 až 24 rokov, päť percent z kategórie 25 až 49 rokov a 6,4 % pri populácii od 50 rokov nahor. Na Slovensku sú hodnoty v prípade mladých na úrovni 1,9 %, v prípade strednej generácie je to 3,8 % a najstaršej generácie 3,6 %.
Aspoň čiastočná možnosť pracovať z domu je podľa prieskumu lákadlom pre 44 % kandidátov. "Dobrou správou pre záujemcov o prácu z domu je, že nachádzajú značný prienik s ochotou zamestnávateľov. Režim home office totiž minimálne v určitej miere ponúka 42 % z nich. Celkové čísla výrazne redukujú manuálne pozície, pri ktorých je takýto typ činnosti takmer bez výnimky nemysliteľný," vysvetľuje marketingová manažérka Graftonu Jitka Součková.
Podľa štatistík Eurostatu pracuje zvyčajne z domu 3,6 % Slovákov a aspoň niekedy využije túto možnosť 5,4 %, zatiaľ čo zostávajúcich takmer 91 % zamestnaných vôbec nemá takúto možnosť. Pri prvom ukazovateli to znamená pre Slovensko 19. priečku v rámci Európskej únie (EÚ). V prípade regiónu V4 vykazuje Poľsko 4,6 %, Česká republika štyri percentá a Maďarsko 2,3 %.
V EÚ v priemere pracuje zvyčajne z domu 5,2 % zamestnancov vo veku od 15 do 64 rokov a aspoň v sporadickej forme má home office 8,3 %. Najväčší podiel práce najmä z domu je v Holandsku (14 %), najmenší v Bulharsku (0,3 %). "Na pracovnom trhu je veľa ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pôsobiť priamo v mieste výkonu práce. Ide napríklad o rodičov starajúcich sa o malé deti. Štátne materské škôlky obvykle končia najneskôr o 17. hodine, v regiónoch dokonca už o 16. hodine. Pri 8-hodinovom pracovnom úväzku a potrebe dochádzať do zamestnania je nereálne stíhať takto časovo ohraničené vyzdvihovanie detí," myslí si Součková. Podľa personalistov pritom firmy nemusia nevyhnutne ponúkať kandidátom skrátené úväzky, ale práve home office, ktorý môže byť cestou, ako túto cieľovú skupinu zamestnať pri hľadaní stále nových zdrojov pracovníkov v období rekordne nízkej nezamestnanosti.
Spomedzi samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) pracuje obyčajne zo súkromia 18,5 %, pri úväzkoch sú to len tri percentá. Vo Fínsku až 46,4 % SZČO funguje predovšetkým z domu. Nasledujú krajiny ako Holandsko (44,5 %) a Rakúsko (43,6 %), na Slovensku je to 11,2 %. Slovensko má takmer identické zastúpenie mužov (3,7 %) a žien (3,6 %) fungujúcich prevažne v režime home office. V rámci Únie je toto rozdelenie v prípade mužov na úrovni piatich percent a v prípade žien pracuje z domu 5,5 percenta. Najvypuklejší rozdiel v prospech zastúpenia pracujúcich žien z domu je vo Francúzku, opačne sa to týka najmä Holandska, kde home office využívajú viac muži.
Štatistiky Eurostatu tiež ukazujú, že podiel osôb pracujúcich pravidelne z domu stúpa s ich pribúdajúcim vekom. V EÚ je to 1,8 % ľudí zo skupiny 15 až 24 rokov, päť percent z kategórie 25 až 49 rokov a 6,4 % pri populácii od 50 rokov nahor. Na Slovensku sú hodnoty v prípade mladých na úrovni 1,9 %, v prípade strednej generácie je to 3,8 % a najstaršej generácie 3,6 %.