Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odborníci sa zároveň zhodujú v tom, že okrem vyriešenia otázky prisťahovalcov budú musieť štáty prijať aj iné opatrenia.
Autor TASR
Bratislava 8. augusta (TASR) - Prisťahovalecká kríza môže byť prínosom pre európske ekonomiky, ktoré zápasia s demografickými problémami. Podmienkou však je kultúrna a pracovná integrácia migrantov. Okrem toho krajiny musia prijať aj ďalšie opatrenia, aby zastavili pokles pracovnej sily. Zhodujú sa na tom odborníci.
Podľa ekonóma Saxo Bank Christophera Dembika je európsky model, ktorý bol založený na veľkom množstve pracovných síl platiacich vysoké dane na financovanie služieb pre mladých a starých ohrozený. „Očakáva sa, že pracovné sily budú ubúdať, lebo pôrodnosť zostáva na úrovni nižšej ako 2,1 narodení na jednu ženu vo všetkých krajinách Európskej únie a generácia z obdobia vysokej pôrodnosti bude odchádzať do dôchodku," priblížil Dembik. Podľa Eurostatu sa bude od roku 2020 znižovať počet ekonomicky aktívnych obyvateľov v únii v priemere o 0,4 % ročne.
Štáty preto musia uvažovať ako negatívny demografický trend zvrátia. Podľa odborníkov je jedným z riešení otvorená imigračná politika. "Príliv migrantov dáva ekonomický zmysel v prípade Nemecka. Podľa predpovedí by sa medzi rokmi 2020 a 2060 mohol znížiť počet obyvateľov o 10 miliónov ľudí, čo by malo negatívny vplyv na rast hrubého domáceho produktu," vysvetľuje Dembik s tým, že by to malo význam aj pre krajiny strednej a východnej Európy, či niektoré štáty južnej Európy.
Európa však podľa ekonóma Saxo Bank zvolila masový prílev obyvateľov namiesto selektívnej migrácie akú si vybrala Austrália. "Migrácia pomôže vyriešiť európsky problém starnutia populácie za predpokladu, že sa podarí kultúrna a pracovná integrácia prisťahovalcov. Zamestnanosť migrantov zostáva otáznikom. Prichádzajú s traumami z vojny a mohli by sa stať finančným bremenom pre hostiteľské krajiny na dlhšie obdobie, než sa očakávalo," predpokladá Dembik. Rizikom je tiež to, že prisťahovalecká kríza môže urýchliť pokles produktivity práce a lacná pracovná sila môže mať vo firmách nemotivačný vplyv pri zavádzaní inovácií.
Na Slovensku napríklad žiadateľ o azyl nemôže pracovať. "Akonáhle však azyl dostane, môže ho zamestnať akákoľvek firma a hoci je cudzinec, nepotrebuje ani pracovné povolenie. Dokonca je považovaný za znevýhodneného uchádzača, čo znamená, že firma môže na jeho zamestnanie dostať od úradu práce príspevok," vysvetľuje generálny riaditeľ personálno-poradenskej spoločnosti McRoy Group Luboš Sirota. Podľa neho by sa však musel zmeniť prístup k migrantom. "Namiesto toho, aby sme ich prijatie podmieňovali vierovyznaním, mali by sme sa riadiť ich kvalifikačným profilom. Preto by trhu viac prospelo jeho cielené otvorenie pre kvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ bez ohľadu na to, či ide o utečencov, alebo nie," hovorí Sirota.
Odborníci sa zároveň zhodujú v tom, že okrem vyriešenia otázky prisťahovalcov budú musieť štáty prijať aj iné opatrenia. "Nutné je počítať so zvýšením veku do dôchodku. Zabúdať netreba ani na to, že nezamestnanosť je na Slovensku stále vysoká. Je teda potrebné zlepšiť rekvalifikácie nezamestnaných, zvýšiť mobilitu pracovnej sily, obmedziť možnosť poberať dávky a privyrábať si na dohodu, či odmietať prácu," dodal Sirota.
Podľa ekonóma Saxo Bank Christophera Dembika je európsky model, ktorý bol založený na veľkom množstve pracovných síl platiacich vysoké dane na financovanie služieb pre mladých a starých ohrozený. „Očakáva sa, že pracovné sily budú ubúdať, lebo pôrodnosť zostáva na úrovni nižšej ako 2,1 narodení na jednu ženu vo všetkých krajinách Európskej únie a generácia z obdobia vysokej pôrodnosti bude odchádzať do dôchodku," priblížil Dembik. Podľa Eurostatu sa bude od roku 2020 znižovať počet ekonomicky aktívnych obyvateľov v únii v priemere o 0,4 % ročne.
Štáty preto musia uvažovať ako negatívny demografický trend zvrátia. Podľa odborníkov je jedným z riešení otvorená imigračná politika. "Príliv migrantov dáva ekonomický zmysel v prípade Nemecka. Podľa predpovedí by sa medzi rokmi 2020 a 2060 mohol znížiť počet obyvateľov o 10 miliónov ľudí, čo by malo negatívny vplyv na rast hrubého domáceho produktu," vysvetľuje Dembik s tým, že by to malo význam aj pre krajiny strednej a východnej Európy, či niektoré štáty južnej Európy.
Európa však podľa ekonóma Saxo Bank zvolila masový prílev obyvateľov namiesto selektívnej migrácie akú si vybrala Austrália. "Migrácia pomôže vyriešiť európsky problém starnutia populácie za predpokladu, že sa podarí kultúrna a pracovná integrácia prisťahovalcov. Zamestnanosť migrantov zostáva otáznikom. Prichádzajú s traumami z vojny a mohli by sa stať finančným bremenom pre hostiteľské krajiny na dlhšie obdobie, než sa očakávalo," predpokladá Dembik. Rizikom je tiež to, že prisťahovalecká kríza môže urýchliť pokles produktivity práce a lacná pracovná sila môže mať vo firmách nemotivačný vplyv pri zavádzaní inovácií.
Na Slovensku napríklad žiadateľ o azyl nemôže pracovať. "Akonáhle však azyl dostane, môže ho zamestnať akákoľvek firma a hoci je cudzinec, nepotrebuje ani pracovné povolenie. Dokonca je považovaný za znevýhodneného uchádzača, čo znamená, že firma môže na jeho zamestnanie dostať od úradu práce príspevok," vysvetľuje generálny riaditeľ personálno-poradenskej spoločnosti McRoy Group Luboš Sirota. Podľa neho by sa však musel zmeniť prístup k migrantom. "Namiesto toho, aby sme ich prijatie podmieňovali vierovyznaním, mali by sme sa riadiť ich kvalifikačným profilom. Preto by trhu viac prospelo jeho cielené otvorenie pre kvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ bez ohľadu na to, či ide o utečencov, alebo nie," hovorí Sirota.
Odborníci sa zároveň zhodujú v tom, že okrem vyriešenia otázky prisťahovalcov budú musieť štáty prijať aj iné opatrenia. "Nutné je počítať so zvýšením veku do dôchodku. Zabúdať netreba ani na to, že nezamestnanosť je na Slovensku stále vysoká. Je teda potrebné zlepšiť rekvalifikácie nezamestnaných, zvýšiť mobilitu pracovnej sily, obmedziť možnosť poberať dávky a privyrábať si na dohodu, či odmietať prácu," dodal Sirota.
