Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Preventívna reštrukturalizácia je určená všetkým firmám, ktoré sa po 17. júli nájdu na zozname dlžníkov voči finančnej správe, sociálnej či zdravotnej poisťovni.
Autor TASR
Bratislava 16. júla (TASR) - Nepriaznivé obdobie v podnikaní môže od 17. júla pomôcť preklenúť preventívna reštrukturalizácia. Začína totiž platiť nový zákon o riešení hroziaceho úpadku. Preventívna reštrukturalizácia umožní riešiť problémy skôr, ako sa firma dostane do úpadku a dokáže tak napríklad zachrániť pracovné miesta, upozornil Martin Provazník z právnickej kancelárie bpv Braun Partners.
Preventívna reštrukturalizácia je určená všetkým firmám, ktoré sa po 17. júli nájdu na zozname dlžníkov voči finančnej správe, sociálnej či zdravotnej poisťovni. Takáto firma si povinne bude musieť preveriť, či jej nehrozí úpadok a spraviť si interné analýzy. Podľa advokáta Provazníka je v súčasnosti v zozname daňových dlžníkov približne 20.000 firiem, ktorých sa bude zmena týkať, pričom nejde o živnostníkov.
"Preventívna reštrukturalizácia je však zaujímavá aj pre spoločnosti, ktoré vidia, že v najbližšom roku budú mať finančné problémy. Očakávajú napríklad, že im narastú náklady, alebo že stratia významného zákazníka, domnievajú sa, že to vyústi do finančných problémov a potrebujú aspoň dočasne riešiť svojich veriteľov," vysvetľuje právnik.
Pandémia nového koronavírusu a narušenia dodávateľských reťazcov priniesli napríklad polovodičovú alebo čipovú krízu, v súčasnosti majú firmy problém s vysokými cenami energií či dokonca s tým, že im dodávatelia zrušili zakontrahované dodávky elektriny. "V rámci preventívnej reštrukturalizácie by mali spoločnosti presvedčiť svojich veriteľov, že tento problém je dočasný, majú potrebné riešenia, pričom v rámci riešenia potrebujú vyriešiť aj platby veriteľom, najčastejšie splácanie úverov," konštatuje Provazník.
Pokiaľ chce firma využiť preventívnu reštrukturalizáciu, musí si v prvom rade vypracovať internú analýzu, či jej hrozí úpadok v najbližších 12 mesiacoch. Firma má na výber, či pôjde cestou verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Neverejná preventívna reštrukturalizácia je možná len s veriteľmi podliehajúcimi dohľadu Národnej banky Slovenska, napríklad s bankami, či leasingovými spoločnosťami.
Reštrukturalizačného správcu vyberá súd a jeho úlohou je odborný dohľad nad procesom. Pri neverejnej reštrukturalizácii je podľa právnika kladený väčší dôraz na priamu intenzívnu komunikáciu s veriteľmi a pri verejnej je zas väčšia spolupráca so súdom, respektíve so správcom, ktorý dohliada na proces.
Dlžník si s veriteľmi dohodne plán, ako vyrovná záväzky veriteľov, pričom musí preukázať, že má reálny plán, ako bude ďalej podnikať a splácať záväzky. Musí si urobiť rôzne analýzy, ako je napríklad analýza životaschopnosti podniku, či najlepšieho alternatívneho scenára, alebo analýza najlepšieho záujmu veriteľov a analýza hroziaceho úpadku. "Keď toto všetko budú mať veritelia k dispozícii, má vzniknúť priestor na uzavretie dohody napríklad o odložení splatnosti časti dlhu, odpustení časti dlhu, alebo zmene riadenia dlžníka, či vstupe nového investora do podniku dlžníka. Túto dohodu potom musia veritelia schváliť a následne potvrdiť súd," dodal Provazník.
Preventívna reštrukturalizácia je určená všetkým firmám, ktoré sa po 17. júli nájdu na zozname dlžníkov voči finančnej správe, sociálnej či zdravotnej poisťovni. Takáto firma si povinne bude musieť preveriť, či jej nehrozí úpadok a spraviť si interné analýzy. Podľa advokáta Provazníka je v súčasnosti v zozname daňových dlžníkov približne 20.000 firiem, ktorých sa bude zmena týkať, pričom nejde o živnostníkov.
"Preventívna reštrukturalizácia je však zaujímavá aj pre spoločnosti, ktoré vidia, že v najbližšom roku budú mať finančné problémy. Očakávajú napríklad, že im narastú náklady, alebo že stratia významného zákazníka, domnievajú sa, že to vyústi do finančných problémov a potrebujú aspoň dočasne riešiť svojich veriteľov," vysvetľuje právnik.
Pandémia nového koronavírusu a narušenia dodávateľských reťazcov priniesli napríklad polovodičovú alebo čipovú krízu, v súčasnosti majú firmy problém s vysokými cenami energií či dokonca s tým, že im dodávatelia zrušili zakontrahované dodávky elektriny. "V rámci preventívnej reštrukturalizácie by mali spoločnosti presvedčiť svojich veriteľov, že tento problém je dočasný, majú potrebné riešenia, pričom v rámci riešenia potrebujú vyriešiť aj platby veriteľom, najčastejšie splácanie úverov," konštatuje Provazník.
Pokiaľ chce firma využiť preventívnu reštrukturalizáciu, musí si v prvom rade vypracovať internú analýzu, či jej hrozí úpadok v najbližších 12 mesiacoch. Firma má na výber, či pôjde cestou verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Neverejná preventívna reštrukturalizácia je možná len s veriteľmi podliehajúcimi dohľadu Národnej banky Slovenska, napríklad s bankami, či leasingovými spoločnosťami.
Reštrukturalizačného správcu vyberá súd a jeho úlohou je odborný dohľad nad procesom. Pri neverejnej reštrukturalizácii je podľa právnika kladený väčší dôraz na priamu intenzívnu komunikáciu s veriteľmi a pri verejnej je zas väčšia spolupráca so súdom, respektíve so správcom, ktorý dohliada na proces.
Dlžník si s veriteľmi dohodne plán, ako vyrovná záväzky veriteľov, pričom musí preukázať, že má reálny plán, ako bude ďalej podnikať a splácať záväzky. Musí si urobiť rôzne analýzy, ako je napríklad analýza životaschopnosti podniku, či najlepšieho alternatívneho scenára, alebo analýza najlepšieho záujmu veriteľov a analýza hroziaceho úpadku. "Keď toto všetko budú mať veritelia k dispozícii, má vzniknúť priestor na uzavretie dohody napríklad o odložení splatnosti časti dlhu, odpustení časti dlhu, alebo zmene riadenia dlžníka, či vstupe nového investora do podniku dlžníka. Túto dohodu potom musia veritelia schváliť a následne potvrdiť súd," dodal Provazník.
