Bratislava 5. júna (TASR) - Dnes prestávajú ľudia pracovať na štát a začínajú pracovať sami na seba. Práve na dnes totiž pripadá Deň daňovej slobody. Oproti vlaňajšku sa po úprave metodiky posunul o jeden deň. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska. Analýzu vypracovávajú každoročne od roku 1999.

"Tento rok daňovníci odpracovali 155 dní, kým splatili svoj tohtoročný účet za chod štátu. Daňovníci pracujú na štát o jeden deň viac," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii analytik nadácie Tomáš Púchly. Z historického hľadiska je v tomto roku Deň daňovej slobody vyhlásený najneskôr za posledných najmenej 10 rokov.

Podľa nadácie predstavuje odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku v tomto roku 42,43 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Inými slovami to znamená, že z každého eura vytvoreného v ekonomike štát v tomto roku vezme a prerozdelí viac ako 42 centov," priblížil Púchly. Medziročne došlo k miernemu zhoršeniu, keďže vlani bola miera prerozdeľovania na úrovni 42,12 % HDP.

Pod posunutie Dňa daňovej slobody sa podľa nadácie podpísalo najmä to, že verejné výdavky rastú rýchlejšie ako ekonomika. "Za tohtoročným posunom je nepomerné zvyšovanie konsolidovaných výdavkov verejnej správy, ktoré rástli viac ako HDP," doplnil analytik nadácie Martin Reguli. Z analýzy vyplýva, že ani 3,3-% rast ekonomiky nebude stačiť na to, aby sa vykompenzoval 5,7-% medziročný nárast konsolidovaných výdavkov verejnej správy. Výsledkom je tak vyššie miera prerozdeľovania v ekonomike. "Žiadna z doterajších vlád nevyužila obdobie rastu na to, aby znižovala daňové alebo výdavkové bremeno," upozornil Reguli.

Analýza nadácie ukázala aj to, koľko zaplatí priemerný občan štátu na daniach a odvodoch z celkových nákladov práce, ktoré na neho má zamestnávateľ. Priemerne pracujúcemu po zaplatení všetkých priamych aj nepriamych daní a odvodov ostane približne 47 centov z každého eura, ktoré zamestnávateľ zaplatí za jeho prácu. Takmer 53 centov z nákladov práce zhltnú povinné poistné odvody a dane.

Každým rokom sa podľa nadácie na Slovensku zvyšuje aj daňovo-odvodové bremeno. Zatiaľ čo vlani priemernému pracujúcemu ostalo 47,98 % jeho mzdových nákladov, tento rok je to už len 47,25 %.

Nadácia počíta Deň daňovej slobody ako podiel konsolidovaných výdavkov verejného sektora na HDP v danom roku.



Deň daňovej slobody vypočítala aj poradenská spoločnosť Deloitte. Podľa jej údajov ľudia prestanú na štát pracovať v utorok 6. júna, Deň daňovej slobody sa tak v tomto roku posunul o osem dní. Štátu pritom z každého zarobeného eura odvádzajú zhruba 43 centov. Daňové zaťaženie Slovákov sa zvyšuje, a to aj napriek tomu, že nerastú sadzby daní. Dôvodom je podľa Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) skryté zdanenie.

Ako príklad uviedli rast priemernej mzdy, ktorá sa zvyšuje rýchlejšie ako suma životného minima. Kým životné minimum sa od roku 2014 nezmenilo, priemerná mzda narástla celkovo o 10,14 %. "Od sumy životného minima sa odvíja nezdaniteľná časť na daňovníka a tiež hranica, od ktorej sa príjem nezdaňuje 19-% sadzbou, ale 25-% sadzbou dane z príjmov," priblížil na dnešnej tlačovej konferencii prezident SKDP Jozef Danis. Rastúca mzda pri nezmenenej výške životného minima tak podľa komory vedie k nárastu daňového zaťaženia.

Ďalším príkladom skrytého zdanenia je aj uplatňovanie daňových výdavkov v dlhšom časovom období alebo obmedzenie uznateľnosti niektorých výdavkov. Od 1. januára 2015 sa predĺžila doba odpisovania budov z 20 na 40 rokov. Daňovníkom sa tak podľa daňových poradcov zvýšil základ dane, keďže do svojich daňových výdavkov mohli zahrnúť iba polovičný odpis v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.