Európska únia (EÚ) sa v októbri 2014 zaviazala znížiť emisie oproti roku 1990 o 40 %, priebežne by mali klesnúť o 80 % do roku 2050.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR) - Slovenskej republike sa podarilo znížiť emisie skleníkových plynov oproti roku 1990 o 44 %, čím sa radí k najlepším v Európe. Bez dodatočných opatrení však budú emisie do roku 2030 mierne rásť, a to najmä v sektoroch, ktoré nie sú pokryté schémou obchodovania s emisnými kvótami. Nové opatrenia si vyžiadajú dodatočné investície domácností, ale aj podnikov. Vyplýva to zo štúdie Nízkouhlíkového rozvoja SR, na ktorej pracoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP) rezortu životného prostredia spolu so Svetovou bankou a expertmi z iných rezortov.
Európska únia (EÚ) sa v októbri 2014 zaviazala znížiť emisie oproti roku 1990 o 40 %, priebežne by mali klesnúť o 80 % do roku 2050. Okrem toho boli stanovené osobitné ciele pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť. Na národnej úrovni bolo dohodnuté znížiť emisie v sektoroch mimo obchodovania s emisnými kvótami oproti roku 2005 o 12 % a stanoviť si národné ciele pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť. "Výrazný pokrok Slovenska v znižovaní emisií nemusí stačiť na plnenie ambicióznych európskych cieľov, pretože bez dodatočných opatrení budú celkové slovenské emisie postupne rásť," upozornil IEP v štúdii.
Ďalšie znižovanie možno dosiahnuť kombináciou zvyšovania energetickej efektívnosti a podporou obnoviteľných zdrojov. Štúdia modeluje štyri rôzne scenáre znižovania emisií kombináciou viacerých opatrení. "Pri prijímaní dodatočných opatrení emisie klesnú do roku 2030 oproti roku 1990 takmer o polovicu," priblížil IEP. Medzi modelované opatrenia patrí zatepľovanie budov, regulácie v oblasti ekodizajnu, aplikácia najlepších technológií v sektoroch ako výroba ocele, cementu a hliníka, elektrifikácia dopravy, CO2 štandardy a podpora obnoviteľných zdrojov. "Celkový pokles emisií je ťahaný najmä výrazným znižovaním emisií v sektoroch ETS s relatívne vysokou cenou emisných povoleniek, ktorá stimuluje dekarbonizáciu výroby elektriny a vyššiu energetickú efektívnosť. V dlhodobom výhľade do roku 2050 by celkové emisie mohli klesnúť až takmer o 70 %," predpokladá IEP.
Nové opatrenia si však vyžiadajú dodatočné investície domácností aj podnikov. Ťažký priemysel bude musieť investovať do najlepších dostupných technológií, domácnosti a sektor služieb budú musieť investovať do zatepľovania. Všetky štyri scenáre v štúdii počítajú s výstavbou novej kapacity na výrobu elektriny z jadra. Celkové náklady do roku 2030 sú odhadované približne na 120 až 900 miliónov eur ročne.
Zo znižovania emisií však môže ťažiť ekonomika, ale aj samotné domácnosti. "Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky dokáže podporiť rast hrubého domáceho produktu (HDP) a bude viesť k zmenám štruktúry ekonomiky, ako aj k nižšej spotrebe domácností," priblížil inštitút. Okrem toho znižovanie emisií povedie aj k zmenám v štruktúre priemyslu a zamestnanosti.
Európska únia (EÚ) sa v októbri 2014 zaviazala znížiť emisie oproti roku 1990 o 40 %, priebežne by mali klesnúť o 80 % do roku 2050. Okrem toho boli stanovené osobitné ciele pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť. Na národnej úrovni bolo dohodnuté znížiť emisie v sektoroch mimo obchodovania s emisnými kvótami oproti roku 2005 o 12 % a stanoviť si národné ciele pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť. "Výrazný pokrok Slovenska v znižovaní emisií nemusí stačiť na plnenie ambicióznych európskych cieľov, pretože bez dodatočných opatrení budú celkové slovenské emisie postupne rásť," upozornil IEP v štúdii.
Ďalšie znižovanie možno dosiahnuť kombináciou zvyšovania energetickej efektívnosti a podporou obnoviteľných zdrojov. Štúdia modeluje štyri rôzne scenáre znižovania emisií kombináciou viacerých opatrení. "Pri prijímaní dodatočných opatrení emisie klesnú do roku 2030 oproti roku 1990 takmer o polovicu," priblížil IEP. Medzi modelované opatrenia patrí zatepľovanie budov, regulácie v oblasti ekodizajnu, aplikácia najlepších technológií v sektoroch ako výroba ocele, cementu a hliníka, elektrifikácia dopravy, CO2 štandardy a podpora obnoviteľných zdrojov. "Celkový pokles emisií je ťahaný najmä výrazným znižovaním emisií v sektoroch ETS s relatívne vysokou cenou emisných povoleniek, ktorá stimuluje dekarbonizáciu výroby elektriny a vyššiu energetickú efektívnosť. V dlhodobom výhľade do roku 2050 by celkové emisie mohli klesnúť až takmer o 70 %," predpokladá IEP.
Nové opatrenia si však vyžiadajú dodatočné investície domácností aj podnikov. Ťažký priemysel bude musieť investovať do najlepších dostupných technológií, domácnosti a sektor služieb budú musieť investovať do zatepľovania. Všetky štyri scenáre v štúdii počítajú s výstavbou novej kapacity na výrobu elektriny z jadra. Celkové náklady do roku 2030 sú odhadované približne na 120 až 900 miliónov eur ročne.
Zo znižovania emisií však môže ťažiť ekonomika, ale aj samotné domácnosti. "Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky dokáže podporiť rast hrubého domáceho produktu (HDP) a bude viesť k zmenám štruktúry ekonomiky, ako aj k nižšej spotrebe domácností," priblížil inštitút. Okrem toho znižovanie emisií povedie aj k zmenám v štruktúre priemyslu a zamestnanosti.