Na snímke vlajky Európskej únie vejú za dopravnou značkou pred sídlom Európskej únie v Bruseli 24. júna 2016. Britskí voliči vo štvrtkovom referende odhlasovali vystúpenie svojej krajiny z Európskej únie. Vyplýva to z najnovších odhadov spravodajských staníc BBC a Sky News. Hlasy sú sčítané v 370 zo všetkých 382 volebných obvodov. Foto: TASR/AP
Slovensko sa nepriaznivým ekonomickým dosahom tohto rozhodnutia určite nevyhne.
Londýn 24. júna (TASR) - Brexit môže spôsobiť šok pre britskú ekonomiku a dlhodobý pokles hrubého domáceho produktu (HDP). V reakcii na výsledok britského referenda to uviedol Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Slovensko sa podľa neho nepriaznivým ekonomickým dosahom tohto rozhodnutia určite nevyhne.
Hošták sa domnieva, že negatívne ekonomické a geopolitické dôsledky môže pocítiť Európska únia aj Veľká Británia. "Brexit môže vygenerovať šok pre britskú ekonomiku a dlhodobý pokles HDP. Do roku 2020 by mohlo dôjsť k 5-% poklesu britskej ekonomiky, čo v absolútnych číslach predstavuje 100 miliárd libier," zhodnotil pre TASR.
Ako dodal, postihnutých môže byť až 950.000 pracovných miest. "Optimistické scenáre hovoria iba o strate približne pol milióna pracovných miest a 3-% poklese HDP. A Slovensko ako veľmi otvorená ekonomika sa týmto dosahom určite nevyhne – ale, zrejme skôr nepriamo," konštatoval Hošták.
Únia odchodom Británie podľa neho stráca člena, ktorý dosiaľ najviac tlačil na reformy. "Obávam sa preto, že Brusel tým stratí proreformné úsilie, ktoré práve Británia vehementne presadzovala," poznamenal tajomník RÚZ.
V oblasti imigračnej politiky tiež očakáva zmeny, keďže práve tá bola hlavnou témou referenda. Hošták si myslí, že podmienky zamestnávania imigrantov, a teda aj Slovákov v Británii sa sprísnia.
Brexit ovplyvní aj náš rast
Pre Európu bude brexit bolestivý. Nielenže sa naruší usporiadanie síl v Európskej únii (EÚ), ale môže vzniknúť nebezpečný precedens, že podľa vzoru Britov pôjdu aj ostatné krajiny. Odchod Británie z únie môže pocítiť aj Slovensko, tento krok sa môže podpísať pod oslabenie hrubého domáceho produktu (HDP). Očakávajú to analytici.
Na snímke je výmenný kurz britskej libry a juhokórejského wonu v Soule v piatok 24. júna 2016. Britská libra utrpela najväčšiu jednodňovú stratu, oslabila o viac ako 10 %. Foto: TASR/AP"Odchodom Británie z únie sa porušila rovnováha usporiadania síl a je vysoko pravdepodobné, že dôjde k zvýšeniu ekonomického aj politického vplyvu Nemecka. Okrem toho je možné, že niektoré štáty východnej Európy a Ázie budú chcieť využiť rozpoltenosť EÚ v prospech vlastných záujmov," myslí si riaditeľ Saxo Bank pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko Pavel Drahotský.
Podľa banky brexit dopadne na Britániu v dvoch vlnách. "Primárny efekt brexitu pocíti krajina v priebehu niekoľkých hodín až dní. Môžeme očakávať oslabovanie libry, britských akcií a celého bankového sektora. Sekundárny efekt sa bude prejavovať v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov," doplnil Drahotský.
Analytici pritom už pred britským referendom upozorňovali na vplyv aj na slovenské HDP. Podľa Saxo Bank by mohlo poklesnúť o desatinu percentuálneho bodu. Predpokladané zníženie ekonomického rastu v eurozóne môže dodatočne výraznejšie zasiahnuť slovenský export aj podľa analytikov Národnej banky Slovenska, v menšej miere aj domáce sektory ekonomiky. Podľa nich by slovenská ekonomika mohla zaznamenať slabý hospodársky rast, a to o 0,34 % menej do roku 2020. V tomto roku pritom NBS odhaduje rast na úrovni 3,3 % a do roku 2018 by malo vzniknúť približne 80.000 nových pracovných miest. Vystúpenie Británie z EÚ by však podľa analytikov NBS mohlo tieto prognózy ovplyvniť a vytvoriť by sa mohlo na Slovensku o 5300 menej pracovných miest do roku 2020.
Spojené kráľovstvo bolo tiež hybnou silou pre EÚ a destináciou pre nadmerné úspory z eurozóny. "Jeho menová a fiškálna nezávislosť umožnila uniknúť dvojitej recesii eurozóny v roku 2012 a viedla k vyššiemu rastu HDP Spojeného kráľovstva, ale aj k vyššiemu rozpočtu a vonkajším deficitom," priblížili analytici spoločnosti Fidelity.
Britská ekonomika je tak hlboko včlenená do Európy. "Je nepravdepodobné, že sa to v prípade odhlasovania brexitu zmení, a to dokonca aj v dlhodobom horizonte, keďže narušenie stavu nie je v záujme žiadnej strany. Hospodárske cykly EÚ a Spojeného kráľovstva však nie sú vždy zosúladené a stimuly pre integráciu sa môžu postupom času meniť," doplnili analytici Fidelity.
Robert Halver z investičnej banky Baader Bank si utiera pot z čela na frankfurtskej burze 24. júna 2016 po poklese trhov.Foto: TASR/APRiziko však vidia, že podľa Británie pôjdu aj iné krajiny. "Okrem ekonomického efektu brexit predstavuje aj politický úder pre európsku integráciu po mnohých rokoch pokračujúcej expanzie," tvrdia analytici Fidelity. Protieurópske nálady by mohli podľa nich zosilnieť napríklad v Taliansku, či Dánsku. "Politické riziko zostane v najbližších mesiacoch zvýšené, každá udalosť sa bude analyzovať z vnútroštátneho hľadiska," doplnili.
Britskí voliči vo štvrtkovom (23.6.) referende rozhodli o vystúpení svojej krajiny z Európskej únie. Za tzv. brexit hlasovalo 51,9 % zúčastnených voličov, kým za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ sa ich vyslovilo 48,1 %. Účasť dosiahla 72,2 %.
Výsledok referenda minimálne v krátkom časovom horizonte negatívne ovplyvní výkon britskej ekonomiky, ktorá sa dokonca môže prepadnúť do recesie. Centrálna banka (Bank of England, BoE) bude možno nútená znížiť úrokové sadzby na nulu. To bude test pre investorov.
Navyše, dôsledky referenda závisia aj od toho, ako sa skončia rokovania o obchodných vzťahoch Británie a EÚ, kam smeruje zhruba polovica britského exportu.
Reuters preto pripravil súhrn možných dôsledkov štvrtkového (23.6.) referenda.
Hospodársky rast
Britká ekonomika bude mimo EÚ rásť oveľa pomalšie. Naznačili to už pred referendom viaceré štúdie - vládna, BoE, ale aj štúdie renomovaných britských a zahraničných ústavov, medzinárodných organizácií a stoviek akademikov.
Neistota ohľadne budúcnosti premiéra Davida Camerona a ministra financií Georgea Osborna a možnosť ďalšieho referenda o nezávislosti Škótska môže tiež ovplyvniť hospodársky rast Británie.
Menšia skupina ekonómov, ktorí podporovali brexit, uviedla, že odchod z EÚ posilní rast britskej ekonomiky. Ale aj oni priznali, že najprv príde jej pád, až potom sa odrazí od dna.
Oslabenie libry, ktorá sa oproti doláru prepadla na najnižšiu úroveň za 31 rokov, môže pomôcť britským exportérom. Na druhej strane, dopyt po dovoze je momentálne v mnohých krajinách sveta slabý.
Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu (OECD) a Medzinárodného menového fondu (MMF) brexit uškodí aj zvyšku únie. OECD odhaduje, že výkon ekonomiky bloku bez Británie bude zhruba o 1 % slabší do roku 2020. To nie je dobrá správa pre región, ktorý dosahuje len slabé tempo rastu.
OECD tiež varovala, že výkon ekonomiky EÚ môže klesnúť ešte viac, ak brexit podkope dôveru v budúcnosť európskeho bloku. Tento scenár pritom organizácia do svojho odhadu nezahrnula.
Šéfka americkej centrálnej banky Fed Janet Yellenová už minulý týždeň upozornila, že britské referendum ovplyvní svetové finančné trhy, globálnu aj americkú ekonomiku. A Fed bude pri rozhodovaní o úrokových sadzbách prihliadať aj na rastové vyhliadky americkej ekonomiky.
Menová politika
Guvernér BoE Carney odkázal, že je príliš jednoduché predpokladať, že redukcia úrokových sadzieb z rekordne nízkej úrovne 0,5 % na nulu stlmí pád ekonomiky. BoE bude musieť brať do úvahy jednak slabý výkon ekonomiky a zároveň vyššiu infláciu, ktorú naštartuje oslabenie libry.
Zo znamená, že môže trvať niekoľko týždňov, a možno až do augusta, kým BoE zverejní svoj odhad vývoja ekonomiky.
Bežný účet
Británia vlani vykázala najvyšší deficit bežného účtu v histórii svojich štatistík, ktorý zodpovedá 5,2 % výkonu jej ekonomiky. Tento výsledok ukazuje, že odlev dividend a splátok dlhu zahraničným investorov je väčší ako prílev peňazí. A zároveň obchodný schodok Británie sa prehlbuje.
Libra a dlhopisy
Libra dnes prudko klesla a Británii hrozí aj prudký nárast nákladov na obsluhu dlhu.
Pracovné miesta
Mnohí analytici predpovedajú, že nezamestnanosť v Británii, ktorá sa momentálne pohybuje okolo úrovne 5 %, čo je najnižšia úroveň za zruba 10 rokov, po odchode z EÚ stúpne. Spomalenie ekonomiky sa negatívne dotkne aj platov. Britský Národný inštitút pre hospodársky a sociálny výskum predpovedal, že reálne mzdy budú po odchode z EÚ do roku 2030 o 2,2 až 7 % nižšie ako v prípade, keby Británia zostala v bloku.
To kontrastuje s tvrdením stúpencov brexitu, ktorí argumentovali, že trh práce bude po odchode z únie dynamickejší, keď ho nebudú brzdiť európske regulácie.
Obchod
Svetoví lídri z USA, Japonska, Nemecka a Francúzska upozorňovali Britov, že odchod z EÚ ovplyvní aj vzájomné obchodné vzťahy. Francúzsky prezident Francois Hollande pripomenul, že Británia po brexite statí prístup na jednotný európsky trh a prezident Barack Obama varoval, že sa ocitne "na konci radu" čakateľov na rokovania s USA.
