Gbely/Bratislava 13. januára (TASR) - História ťažby uhľovodíkov na Slovensku sa začala písať vďaka maloroľníkovi Jánovi Medlenovi z Gbelov. Ten sa najskôr snažil zostrojiť kyvadlový stroj "perpetuum mobile", neskôr predal zdedené pozemky v gbelskom chotári. Keď v roku 1913 pozoroval plynové výrony na svojom novom pozemku, rozhodol sa ich využiť na vykurovanie chalupy.

V sobotu 13. januára uplynie 110 rokov, odkedy sa vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku v roku 1914 po prvý raz začala priemyselne ťažiť ropa, čím sa položili základy ropného priemyslu na území Slovenska.

Medlen zdedené pozemky vymenil v roku 1910 za rozsiahlu močaristú pôdu na odľahlom mieste obce. Postavil si tam domček s netypickým kruhovým pôdorysom a izolovaný od ľudí začal močarinu kultivovať. Pri prácach narazil na horľavý bublajúci plyn a zrodila sa v ňom myšlienka využiť ho pre seba. Vybudoval zbernú šachtu, v rámci možností celý systém vzduchotesne uzavrel a zabezpečil odtok splodín plynu z domčeka.

Toto neušlo pozornosti okolia a v roku 1911 sa využívanie horľavého plynu gbelským občanom ocitlo v hlásení Župného úradu v Nitre na banský senát v Banskej Bystrici. Začiatkom roku 1913 mu však zlyhal odtok plynu, čo spôsobilo výbuch, ktorý zdemoloval jeho príbytok. Trosky strechy doleteli až na železničnú trať. Výsledkom bolo, že Uhorský kráľovský výskumný banský úrad v rumunskom Kluži začal pri Gbeloch vrtný prieskum.

Prvý vrt sa začal 28. októbra 1913 pomocou pojazdnej Trauzlovej ručnej vŕtacej súpravy. Po dosiahnutí hĺbky 114 metrov boli zaregistrované prvé stopy plynu. Vo vŕtaní sa pokračovalo ďalej až do hĺbky 163,88 metra, kde sa zistila ropa. Geológ a profesor Hugo von Böckh okamžite zariadil čerpacie skúšky, ktoré potvrdili úspešnosť.

Po nich 13. januára 1914 vtedajšie Rakúsko-Uhorsko po prvý raz začalo priemyselne ťažiť ropu. V tom istom roku bolo objavené ropné ložisko Staré pole a prieskum sa začal realizovať i v jeho širšom okolí. V roku 1918 vznikla spoločnosť Štátne naftové doly so sídlom v Gbeloch, ktorá v roku 1927 dosiahla ročný objem ťažby ropy 9146 ton.

V súčasnosti je Nafta akciovou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je najmä uskladňovanie energie v podzemných zásobníkoch a ťažba uhľovodíkov. "Je šiestym najväčším prevádzkovateľom zásobníkov plynu v Európe. Nafta aktuálne pôsobí v siedmich európskych krajinách, kde prevádzkuje podzemné zásobníky, realizuje prieskumné a ťažobné činnosti a takisto sa zúčastňuje na projektoch na skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov. Sídlo spoločnosti je v Bratislave, pričom firma pôsobí na západnom a východnom Slovensku. Zásobníky sú situované na Záhorí v obciach Plavecký Štvrtok a Gajary. Ťažbu uhľovodíkov firma vykonáva v lokalite Viedenskej panvy - sever, Dunajskej panvy a Východoslovenskej nížiny," priblížil pre TASR generálny riaditeľ spoločnosti Martin Bartošovič. Ako dodal, Nafta aktuálne zamestnáva 564 zamestnancov vo všetkých svojich prevádzkach.

V roku 1946 došlo k zlúčeniu ropného priemyslu v Čechách a na Slovensku. Ku komerčnému využívaniu vedľajšieho produktu ťažby nafty - zemného plynu, spoločnosť pristúpila v roku 1950.

Už v roku 1952 prebehla prvá modernizácia na základe seizmických vĺn. Rok 1958 sa radí do éry začiatku plynofikácie Slovenska a v roku 1959 krajina dosahuje vrchol ťažby zemného plynu 1,3 miliardy kubických metrov (m3) za rok.

Začiatkom 70. rokov sa začalo s využívaním vyťažených ložísk zemného plynu na podzemné zásobníky. Ako prvé boli prebudované vyťažené ložiská v okolí obcí Láb, Gajary a Suchohrad a na prelome 80. a 90. rokov aj pri Malackách. Koncom 80. rokov komplex zásobníkov Láb dosiahol kapacitu 1,7 miliardy m3 a denný vtlačno-ťažobný výkon 20 miliónov m3. Slovenské zásobníky Nafta v súčasnosti predstavujú objem takmer 37 TWh.

Z čias maloroľníka Medlena sa zachovalo len presné miesto prvého vrtu a pamätná tabuľa, ktorá na tomto mieste stojí.





Zdroje: www.gbelskistryci.sk www.nafta.sk www.zahorskemuzeum.sk