Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podobne ako napríklad na autá aj na byty boli poradovníky a ľudia na ne museli čakať aj celé roky.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) – Pred Nežnou revolúciou v roku 1989 bol bytov stále nedostatok napriek masovej výstavbe. Podobne ako napríklad na autá aj na byty boli poradovníky a ľudia na ne museli čakať aj celé roky. Médiá o tom informovala Realitná únia (RÚ) SR v súvislosti s porovnaním situácie v realitnom sektore pred 30 rokmi a v súčasnosti.
Najviac sa stavali 2- a 3-izbové byty. Ľudia si veľmi vyberať nemohli, byty im boli pridelené a väčšina žila v panelákoch. Tie stavali často v priemyselných oblastiach, na okraji miest. „Vďaka rýchlosti a jednoduchosti bola panelová výstavba u nás v druhej polovici 20. storočia najpoužívanejšou technológiou výstavby bytov. Uniformné panelákové byty tvoria aj dnes veľkú časť bytového fondu,“ konštatovala únia s tým, že po ich dostavbe zaostávala však na sídliskách občianska vybavenosť. Najviac panelákov sa na Slovensku postavilo v 60. a 80. rokoch 20. storočia a najväčším panelákovým sídliskom je bratislavská Petržalka. Jeho základný kameň poklopali 2. apríla 1973.
Časť obyvateľov bývalého socialistického Československa bývala v tehlových bytoch, ktoré boli súčasťou hromadnej výstavby. Boli postavené ešte skôr ako začala výstavba panelákov. "Problém bol, že tieto bytovky boli zanedbané. Štát sa zameriaval len na novú výstavbu, obnove bytového fondu sa nevenoval,“ pripomenula únia. Na vidieku sa bývalo v rodinných domoch, ktoré si ľudia často stavali svojpomocne, pretože neexistovala ponuka stavebných firiem či developerov.
Keďže sa vtedy nedalo veľmi cestovať za hranice, ľudia odchádzali na víkend za súkromím na chaty a chalupy. Podľa RÚ SR tzv. druhé bývanie predstavovalo pre mnohých únik aj pred vtedajšou politikou. Rekreačný objekt bol aj jednou z možností ako uložiť rodinné úspory, keďže ho ľudia mali v osobnom vlastníctve.
„Súkromné vlastníctvo nehnuteľností na bývanie, napríklad bytov a rodinných domov bolo možné, ale do konca roku 1991 mohli občania mať v osobnom vlastníctve len jeden byt alebo rodinný dom. Od roku 1992 je počet súkromne vlastnených nehnuteľností neobmedzený,“ uviedla príklad v možnosti súkromného vlastníctva nehnuteľností fyzickými osobami.
Do roku 1991 existovalo namiesto nájomných vzťahov tzv. osobné užívanie bytov. Socialistické organizácie, ktoré spravovali bytový majetok poskytovali byty do osobného užívania občanom. Nájomné vzťahy, ako ich poznáme dnes, vznikli až od roku 1992.
Trh s realitami pred 30 rokmi prakticky neexistoval. „Verejnosť ho mohla vnímať len cez riadkovú občiansku inzerciu v novinách, kde boli ponuky na výmenu bytu. Často tieto inzeráty nemali ani svoju samostatnú rubriku," uzatvára RÚ SR.
Najviac sa stavali 2- a 3-izbové byty. Ľudia si veľmi vyberať nemohli, byty im boli pridelené a väčšina žila v panelákoch. Tie stavali často v priemyselných oblastiach, na okraji miest. „Vďaka rýchlosti a jednoduchosti bola panelová výstavba u nás v druhej polovici 20. storočia najpoužívanejšou technológiou výstavby bytov. Uniformné panelákové byty tvoria aj dnes veľkú časť bytového fondu,“ konštatovala únia s tým, že po ich dostavbe zaostávala však na sídliskách občianska vybavenosť. Najviac panelákov sa na Slovensku postavilo v 60. a 80. rokoch 20. storočia a najväčším panelákovým sídliskom je bratislavská Petržalka. Jeho základný kameň poklopali 2. apríla 1973.
Časť obyvateľov bývalého socialistického Československa bývala v tehlových bytoch, ktoré boli súčasťou hromadnej výstavby. Boli postavené ešte skôr ako začala výstavba panelákov. "Problém bol, že tieto bytovky boli zanedbané. Štát sa zameriaval len na novú výstavbu, obnove bytového fondu sa nevenoval,“ pripomenula únia. Na vidieku sa bývalo v rodinných domoch, ktoré si ľudia často stavali svojpomocne, pretože neexistovala ponuka stavebných firiem či developerov.
Keďže sa vtedy nedalo veľmi cestovať za hranice, ľudia odchádzali na víkend za súkromím na chaty a chalupy. Podľa RÚ SR tzv. druhé bývanie predstavovalo pre mnohých únik aj pred vtedajšou politikou. Rekreačný objekt bol aj jednou z možností ako uložiť rodinné úspory, keďže ho ľudia mali v osobnom vlastníctve.
„Súkromné vlastníctvo nehnuteľností na bývanie, napríklad bytov a rodinných domov bolo možné, ale do konca roku 1991 mohli občania mať v osobnom vlastníctve len jeden byt alebo rodinný dom. Od roku 1992 je počet súkromne vlastnených nehnuteľností neobmedzený,“ uviedla príklad v možnosti súkromného vlastníctva nehnuteľností fyzickými osobami.
Do roku 1991 existovalo namiesto nájomných vzťahov tzv. osobné užívanie bytov. Socialistické organizácie, ktoré spravovali bytový majetok poskytovali byty do osobného užívania občanom. Nájomné vzťahy, ako ich poznáme dnes, vznikli až od roku 1992.
Trh s realitami pred 30 rokmi prakticky neexistoval. „Verejnosť ho mohla vnímať len cez riadkovú občiansku inzerciu v novinách, kde boli ponuky na výmenu bytu. Často tieto inzeráty nemali ani svoju samostatnú rubriku," uzatvára RÚ SR.
