Brusel 15. februára (TASR) - Hospodárstvo EÚ po vlaňajšom utlmenom raste vstúpilo do roku 2024 oslabenejšie, ako sa očakávalo. Štvrtková predbežná zimná hospodárska prognóza Európskej komisie (EK) rast v EÚ aj eurozóne v roku 2023 reviduje na 0,5 % (oproti úrovni 0,6 %) a rast v roku v roku 2024 na 0,9 % (oproti 1,3 %) v EÚ a na 0,8 % (oproti 1,2 %) v eurozóne.

Komisia rovnako očakáva, že v roku 2025 hospodárska činnosť porastie, a to o 1,7 % v EÚ a o 1,5 % v eurozóne.

Aj inflácia sa má vyvíjať ináč, ako sa predpokladalo na jeseň. Podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien klesne inflácia v EÚ z úrovne 6,3 % v roku 2023 na 3,0 % v roku 2024 a na 2,5 % v roku 2025. V eurozóne sa očakáva jej spomalenie z úrovne 5,4 % v roku 2023 na 2,7 % v roku 2024 a na 2,2 % v roku 2025.

Rast v roku 2023 brzdilo oslabenie kúpnej sily domácností, sprísnenie menovej politiky, čiastočné zrušenie fiškálnej podpory a klesajúci zahraničný dopyt. Vyhliadky hospodárstva EÚ, ktoré sa v druhej polovici 2023 vyhlo technickej recesii, zostávajú v prvom štvrťroku 2024 slabé.

Očakáva sa však, že hospodárska činnosť sa bude postupne zrýchľovať. Oživenie spotreby by mal podporiť rast reálnych miezd a odolný trh práce. Vďaka postupnému uvoľňovaniu úverových podmienok a pokračujúcej implementácii Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by mali prosperovať investície a očakáva sa, že po slabších vlaňajších výsledkoch sa obchod so zahraničnými partnermi vráti do normálu.

Zimnú prognózu EK sprevádza neistota na pozadí dlhotrvajúceho geopolitického napätia a rizika ďalšieho rozšírenia konfliktu na Blízkom východe. Rast prepravných nákladov v dôsledku narušenia obchodu v oblasti Červeného mora by mal mať na infláciu len okrajový vplyv. Ďalšie prípady narušenia obchodu by však mohli viesť k opätovným výpadkom dodávok, čo sa môže premietnuť do spomalenia výroby a zvýšenia cien.

V domácom kontexte sú riziká základných projekcií rastu a inflácie spojené s tým, či sa v prípade spotreby, rastu miezd a rozpätí zisku podarí naplniť alebo prekonať očakávania spojené s výškou úrokových sadzieb a ich trvaním. Hrozby predstavujú aj klimatické riziká a čoraz častejšie extrémne výkyvy počasia.

Zimná hospodárska prognóza 2024 je aktualizáciou jesennej prognózy 2023, pričom sa zameriava na vývoj HDP a inflácie vo všetkých členských štátoch EÚ.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve predbežné prognózy (zimnú a letnú). Ďalšou prognózou EK bude jarná hospodárska prognóza 2024, ktorej uverejnenie je naplánované na máj.

Zimné prognózy eurokomisie určujú Slovensku v rokoch 2024 a 2025 väčší rast HDP

Hospodársky rast Slovenska v roku 2023 bol na úrovni 1,1 percenta, rast v roku 2024 by mohol dosiahnuť 2,3 % a v roku 2025 by to malo byť 2,6 %. Uvádza sa to vo štvrtok zverejnenej predbežnej zimnej hospodárskej prognóze Európskej komisie (EK).

Komisia uviedla, že hospodársky rast na Slovensku sa vlani spomalil v dôsledku poklesu súkromnej a verejnej spotreby. Oslabenie ekonomického výhľadu v hlavných exportných destináciách krajiny malo za následok pokles exportu a importu sprevádzaný prepadom zásob. Odhaduje sa, že reálny hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol vlani o 1,1 %, čo je mierne pod jesennou prognózou.

Zvýšenie reálnych miezd by malo poskytnúť ďalší stimul pre súkromnú spotrebu, keďže sa očakáva, že vládne opatrenia budú v roku 2024 naďalej chrániť spotrebiteľov pred vplyvom vysokých cien energií. Nárast reálnych príjmov sa pravdepodobne pretiahne aj do roku 2025.

Očakáva sa nárast exportu, lebo sa predpokladá zlepšenie ekonomickej situácie v hlavných exportných destináciách Slovenska.

Čerpanie eurofondov sa považuje za výrazný príspevok k rastu investícií aj v rokoch 2024 a 2025.

Komisia očakáva, že podmienky financovania sa počas prognózovaného obdobia uvoľnia, ale zostanú relatívne prísne, čo bude do istej miery tlmiť súkromné investície.

V tomto kontexte sa hospodársky rast predpokladá na úrovni 2,3 % v roku 2024 a 2,6 % v roku 2025. To znamená výraznú revíziu smerom nahor, o 0,6 percentuálneho bodu, voči jesenným predpovediam.

Inflácia v roku 2023 dosiahla 11 % v dôsledku vysokých cien energií a ich premietnutia do iných zložiek. Miera inflácie by mala v roku 2024 klesnúť na 3,5 %, keďže sa očakáva zmiernenie rastu cien energií a spotrebiteľských potravín.

Dlhotrvajúci vplyv cien energií a napätý trh práce však budú vyvíjať tlak na rast cien v sektore služieb. V roku 2025 sa očakáva ďalší pokles inflácie na 2,6 %.

Komisia predpokladá, že vládne opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií, ktoré boli predĺžené do roku 2024, budú postupne ukončené v roku 2025.



(spravodajca TASR Jaromír Novak)