Mníchov 21. marca (TASR) - V desiatom roku pôsobenia vo funkcii nemeckej spolkovej kancelárky čelí Angela Merkelová najväčšej nespokojnosti predstaviteľov hospodárstva s jej ekonomickou politikou. Informovala o tom DPA. Merkelová sa stala prvou nemeckou kancelárkou v novembri 2005.

Mníchovský veľtrh remesiel nie je vhodným miestom na vzburu. Každoročne sa na ňom v halách na okraji bavorskej krajinskej metropoly predstavujú solídni podnikatelia stredného stavu a rovnako ako oni stoja pevne na zemi aj remeselnícke atrakcie pre publikum - počnúc inovačnými škridlami na strechy až po galapredstavenie tort a sladkostí. A každoročne sa na veľtrhu, ale bokom od jeho virvaru, stretáva kancelárka Merkelová s predstaviteľmi desiatok odvetvových združení a jednotlivých firiem.

Tento rok sa však halami výstaviska pred stretnutím prehnalo ľahké vlnenie s príznakmi rebélie. Nespokojnosť hospodárstva s berlínskou politikou silno vzrástla už v minulom roku. Jej zosilnenie vyvolalo predovšetkým zvýšenie minimálnej mzdy, odchod do dôchodku po dovŕšení 63. roku života a chýbajúci pokrok v zmene energetickej politiky. "Chýba dlhodobá koncepcia, dlhodobá hospodárska politika," povedal prezident zväzu nemeckého priemyslu (BDI) Ulrich Grillo. Zdá sa, že so zámerom spolkového ministra financií Wolfganga Schäubleho zmeniť daň z dedičstva pohár trpezlivosti pretiekol.

"Teraz to vyzerá tak, že sa takmer každý mesiac privalí na nás nové pohroma," posťažoval sa prezident Spolkového združenia nemeckých zamestnávateľských zväzov Ingo Kramer. Preto predstavitelia hospodárstva žiadajú, aby nastalo "moratórium na záťaže".

Podnikatelia stredného stavu sa obávajú, že ich deti budú musieť zdedené firmy buď popredať, alebo rozčleniť v prípade, ak sa dedičská daň neprimerane zvýši. "Nálada nebola ešte nikdy taká zlá," uviedol jeden z účastníkov. "Reformy žiadame od každého v Európe, ale sami krútime koleso späť."

Stredný stav hnevá aj minimálna mzda nielen preto, že pracovný čas musí byť presne rozpísaný. Ďalším zdrojom nespokojnosti sú kontroly, ktoré robia ozbrojení colníci. Mnohí podnikatelia to pociťujú ako svoje kriminalizovanie. Aj to sa v rozhovore s kancelárkou kritizovalo.

Aktuálny stav nálady je pre unionistické strany, Kresťansko-demokratickú úniu (CDU) a Kresťansko-sociálnu úniu (CSU), nebezpečný. Remeselníci a stredný podnikateľský stav sú tradičnými spojencami a klientmi oboch strán. Ich odcudzenie je teraz citeľné.

Horst Seehofer a jeho CSU (pôsobí len v Bavorsku) sa dôrazne stavia proti Schäubleho plánom na reformu dane z dedičstva. Seehofer vyhlásil, že sa nesmie prijať už nič, čo by ohrozilo pracovné miesta. Témami sa zaoberá aj Angela Merkelová, šéfka CDU (strana pôsobí vo všetkých spolkových krajinách okrem Bavorska).

Dôveryhodnosť hospodárskej politiky unionistických strán sa narušila už v minulosti. Rozhodujúce zväzy podnikateľov neboli nikdy s Merkelovej hospodárskou politikou celkom spokojné. Predchádzajúca vládna koalícia CDU/CSU so slobodnými demokratmi (FDP) nesplnila sľuby, ktoré dala podnikateľským kruhom. Ich vládna koalícia sa nazývala aj čierno-žltá.

Od vytvorenia súčasnej veľkej vládnej koalície, ktorú tvoria CDU/CSU a sociálni demokrati (SPD), podnikatelia s prekvapením konštatujú, že terajšia čierno-červená koalícia svoju koaličnú dohodu do bodky plní. Z pohľadu podnikateľských kruhov je činorodosť veľkej koalície rovnako neradostná ako predchádzajúceho čierno-žltého zväzku. Podľa nich sa teraz presadzujú predovšetkým zámery SPD. A tie podnikatelia odmietajú.

Merkelová v Mníchove prisľúbila svoju pripravenosť na diskusiu, ale nijaké konkrétne záväzky neuviedla.