Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiér o podobe sedemročného rozpočtu EÚ (2021 - 2027) rokoval s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.
Autor TASR
Brusel 4. februára (TASR) - Kohézne krajiny Európskej únie naznačili, že chcú udržať výšku financovania politiky kohézie cez dlhodobý európsky rozpočet na doterajšej úrovni. Škrty na dosiahnutie tohto cieľa sú možné v iných politikách EÚ. Naznačil to v utorok v Bruseli predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD).
Premiér o podobe sedemročného rozpočtu EÚ (2021 - 2027) rokoval s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, ktorý sa v tomto a budúcom týždni stretne s lídrami všetkých 27 členských krajín v snahe dosiahnuť kompromis pri tvorbe budúcej finančnej perspektívy Únie.
Pellegrini priznal, že v návrhu budúceho sedemročného rozpočtu sa niektoré položky navýšili práve na úkor kohézie. V tejto súvislosti spomenul napríklad centrálne riadené programy ako Erasmus+, o ktorých sa rozhoduje priamo v Bruseli.
"Nedokážeme z nich vyčerpať ani to, čo by nám pri nejakom pomere prináležalo," opísal situáciu. "Preto nie je pre nás účelné, aby sa o niekoľko miliárd navyšovali centrálne riadené programy, ktoré určite budú viac smerovať do väčších krajín. Tu by sme mohli urobiť nejaké zníženie," spresnil.
Ďalšou oblasťou na škrty je podľa neho administratíva, lebo chod euroinštitúcií stojí niekoľko desiatok miliárd eur, a určite aj tu sa nájdu možnosti na šetrenie.
Dodal, že uvažovať sa dá aj o menších výdavkoch na obranu a bezpečnosť, keďže väčšina krajín EÚ je aj v NATO, kde je stanovený harmonogram navyšovania výdavkov na obranu a modernizáciu vybavenia armád. Pripomenul, že sú diskusie, či za takejto situácie je dôležité výrazné navýšenie výdavkov na obranu aj z centrálneho európskeho rozpočtu.
"Myslím si, že tých niekoľko desiatok miliárd eur, o ktoré má byť ukrátená kohézna politika, sa určite dá nájsť primeranými škrtmi v iných politikách, o ktorých si dnes niekto myslí, že by mali byť financované bohatšie," vysvetlil premiér. A dodal, že na nadchádzajúcom rozpočtovom summite EÚ (20. - 21. 2.) možnosť na kompromis existuje a ak chcú členské krajiny dohodu o dlhodobom rozpočte naozaj dosiahnuť, tak musia urobiť všetko pre to, aby našli zdroje, ktoré vykryjú plánovaný výpadok v kohézii.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Premiér o podobe sedemročného rozpočtu EÚ (2021 - 2027) rokoval s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, ktorý sa v tomto a budúcom týždni stretne s lídrami všetkých 27 členských krajín v snahe dosiahnuť kompromis pri tvorbe budúcej finančnej perspektívy Únie.
Pellegrini priznal, že v návrhu budúceho sedemročného rozpočtu sa niektoré položky navýšili práve na úkor kohézie. V tejto súvislosti spomenul napríklad centrálne riadené programy ako Erasmus+, o ktorých sa rozhoduje priamo v Bruseli.
"Nedokážeme z nich vyčerpať ani to, čo by nám pri nejakom pomere prináležalo," opísal situáciu. "Preto nie je pre nás účelné, aby sa o niekoľko miliárd navyšovali centrálne riadené programy, ktoré určite budú viac smerovať do väčších krajín. Tu by sme mohli urobiť nejaké zníženie," spresnil.
Ďalšou oblasťou na škrty je podľa neho administratíva, lebo chod euroinštitúcií stojí niekoľko desiatok miliárd eur, a určite aj tu sa nájdu možnosti na šetrenie.
Dodal, že uvažovať sa dá aj o menších výdavkoch na obranu a bezpečnosť, keďže väčšina krajín EÚ je aj v NATO, kde je stanovený harmonogram navyšovania výdavkov na obranu a modernizáciu vybavenia armád. Pripomenul, že sú diskusie, či za takejto situácie je dôležité výrazné navýšenie výdavkov na obranu aj z centrálneho európskeho rozpočtu.
"Myslím si, že tých niekoľko desiatok miliárd eur, o ktoré má byť ukrátená kohézna politika, sa určite dá nájsť primeranými škrtmi v iných politikách, o ktorých si dnes niekto myslí, že by mali byť financované bohatšie," vysvetlil premiér. A dodal, že na nadchádzajúcom rozpočtovom summite EÚ (20. - 21. 2.) možnosť na kompromis existuje a ak chcú členské krajiny dohodu o dlhodobom rozpočte naozaj dosiahnuť, tak musia urobiť všetko pre to, aby našli zdroje, ktoré vykryjú plánovaný výpadok v kohézii.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
