Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dúfame, že tento scenár sa nenaplní a nebudeme ho musieť využiť, ale sme pripravení, ak by takáto situácia nastala, vyhlásil Heger.
Autor TASR
Bratislava 21. septembra (TASR) - Novela zákona, ktorá rozširuje kompetencie štátu v čase energetického núdzového stavu, je len plánom B a krajným riešením. Nie je nevyhnutné tieto opatrenia hneď aj využívať, ale zákonný rámec musí byť pripravený, zhodli sa po rokovaní vlády premiér Eduard Heger (OĽANO) a minister hospodárstva Karel Hirman.
"Pripravili sme plán B, vyhlásenie núdzového stavu. Dúfame, že tento scenár sa nenaplní a nebudeme ho musieť využiť, ale sme pripravení, ak by takáto situácia nastala. V takom prípade budeme vedieť pomôcť nielen domácnostiam, ale aj firmám, aj z hľadiska nejakej garantovanej ceny. Samozrejme, toto je krajné riešenie," vyhlásil Heger.
Zdôraznil, že Slovensko má dostatočnú výrobu elektriny, má naplnené zásobníky plynu a garantované kontrakty na jeho dodávku na najbližšiu vykurovaciu sezónu. "Z hľadiska objemu máme dostatok," podčiarkol.
Vláda v stredu diskutovala aj o pomoci firmám. Zatiaľ však podľa premiéra nie je známe presné európske riešenie, v týchto dňoch sa na ňom intenzívne pracuje. "Akonáhle bude známe riešenie z Bruselu a bude známe, akým spôsobom zraziť cenu elektrickej energie a plynu, budeme vedieť aj my povedať, akou kompenzáciou vieme pomôcť slovenským firmám," avizoval Heger.
Minister hospodárstva priblížil, že nová legislatívna úprava obsahuje dva stupne prijímania opatrení v oblasti energií. Prvým je vyhlásenie všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) aj na základe nepriaznivého cenového vývoja, čo doteraz nebolo možné. "Aby sme mohli siahnuť na komoditu, teda elektrinu, plyn, následne aj teplo, a zabezpečiť dodávky primárne pre vnútorný trh v dostatočnom objeme a za cenovú úroveň, ktorá je prijateľná," uviedol Hirman. Súvisia s tým aj kompenzačné mechanizmy pre tie podnikateľské subjekty, ktorých by sa takáto regulácia dotkla.
Vyšším stupňom opatrení je vyhlásenie núdzového stavu, a to vtedy, keď by sa energetický systém blížil ku kolapsu. "Vtedy sa siahne k ešte výraznejším opatreniam. Takmer sa odpájame od okolitých trhov, uzatvárame sa a zabezpečujeme dodávky v kritických množstvách tak, aby sme udržali našu spoločnosť v chode," doplnil minister. Všetkým týmto opatreniam musí predchádzať rozhodnutie vlády a nasledujú jednotlivé vykonávacie predpisy, ktoré sú v kompetencii rezortu hospodárstva.
Hirman zdôraznil, že navrhované zákonné možnosti nie je potrebné využívať hneď a ide zatiaľ o preventívne opatrenia. Slovensko tiež podľa ministra nechce odísť z jednotného európskeho energetického trhu. "Momentálne je našou prioritou vyjednávať s našimi partnermi o riešeniach, ktoré budú pre Slovensko prijateľné, ktoré nám reálne pomôžu. Návrh, ktorý bol prezentovaný, taký bohužiaľ nie je," vyhlásil.
Z tohto dôvodu bola pripravená aktuálna slovenská pozícia, ktorú predložili ostatným členským krajinám a Európskej komisii (EK). Rokovania prebiehajú každý deň, sú podľa Hirmana tvrdé, ale vecné. "Obhajujeme záujmy SR v kontexte jednotného európskeho trhu," dodal minister.
"Pripravili sme plán B, vyhlásenie núdzového stavu. Dúfame, že tento scenár sa nenaplní a nebudeme ho musieť využiť, ale sme pripravení, ak by takáto situácia nastala. V takom prípade budeme vedieť pomôcť nielen domácnostiam, ale aj firmám, aj z hľadiska nejakej garantovanej ceny. Samozrejme, toto je krajné riešenie," vyhlásil Heger.
Zdôraznil, že Slovensko má dostatočnú výrobu elektriny, má naplnené zásobníky plynu a garantované kontrakty na jeho dodávku na najbližšiu vykurovaciu sezónu. "Z hľadiska objemu máme dostatok," podčiarkol.
Vláda v stredu diskutovala aj o pomoci firmám. Zatiaľ však podľa premiéra nie je známe presné európske riešenie, v týchto dňoch sa na ňom intenzívne pracuje. "Akonáhle bude známe riešenie z Bruselu a bude známe, akým spôsobom zraziť cenu elektrickej energie a plynu, budeme vedieť aj my povedať, akou kompenzáciou vieme pomôcť slovenským firmám," avizoval Heger.
Minister hospodárstva priblížil, že nová legislatívna úprava obsahuje dva stupne prijímania opatrení v oblasti energií. Prvým je vyhlásenie všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) aj na základe nepriaznivého cenového vývoja, čo doteraz nebolo možné. "Aby sme mohli siahnuť na komoditu, teda elektrinu, plyn, následne aj teplo, a zabezpečiť dodávky primárne pre vnútorný trh v dostatočnom objeme a za cenovú úroveň, ktorá je prijateľná," uviedol Hirman. Súvisia s tým aj kompenzačné mechanizmy pre tie podnikateľské subjekty, ktorých by sa takáto regulácia dotkla.
Vyšším stupňom opatrení je vyhlásenie núdzového stavu, a to vtedy, keď by sa energetický systém blížil ku kolapsu. "Vtedy sa siahne k ešte výraznejším opatreniam. Takmer sa odpájame od okolitých trhov, uzatvárame sa a zabezpečujeme dodávky v kritických množstvách tak, aby sme udržali našu spoločnosť v chode," doplnil minister. Všetkým týmto opatreniam musí predchádzať rozhodnutie vlády a nasledujú jednotlivé vykonávacie predpisy, ktoré sú v kompetencii rezortu hospodárstva.
Hirman zdôraznil, že navrhované zákonné možnosti nie je potrebné využívať hneď a ide zatiaľ o preventívne opatrenia. Slovensko tiež podľa ministra nechce odísť z jednotného európskeho energetického trhu. "Momentálne je našou prioritou vyjednávať s našimi partnermi o riešeniach, ktoré budú pre Slovensko prijateľné, ktoré nám reálne pomôžu. Návrh, ktorý bol prezentovaný, taký bohužiaľ nie je," vyhlásil.
Z tohto dôvodu bola pripravená aktuálna slovenská pozícia, ktorú predložili ostatným členským krajinám a Európskej komisii (EK). Rokovania prebiehajú každý deň, sú podľa Hirmana tvrdé, ale vecné. "Obhajujeme záujmy SR v kontexte jednotného európskeho trhu," dodal minister.
