Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spustenie trvalého eurovalu, Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), sa očakáva od 1. júla. Slovensko však musí schváliť špeciálny zákon, ktorý je dôležitý na aplikáciu tohto mechanizmu v praxi.
Autor TASR
Brusel 24. mája (TASR) - Diskusia európskych lídrov na stredajšom (23.5.) neformálnom summite v Bruseli mala zväčša všeobecný charakter a podľa jej priebehu sa nedá očakávať, že by sa Európska únia (EÚ) v krátkom čase vedela dohodnúť na konkrétnych silných prorastových opatreniach.
"Zo summitu vyplýva, že bude predovšetkým na členských štátoch, aké opatrenia budú prijímať. Odchádzam s presvedčením, že je predovšetkým na nás, čo doma na Slovensku urobíme, do akej miery sme schopní pripraviť projekty na podporu hospodárskeho rastu," uviedol po skončení rokovania slovenský premiér Robert Fico s tým, že od tejto diskusie očakával viac.
Zhodné názory v rámci EÚ podľa neho existujú len na využívanie tzv. projektových dlhopisov pri financovaní veľkých investičných projektov a v otázke navýšenia kapacity Európskej investičnej banky (EIB). Podľa vlastných slov tiež oficiálne požiadal predstaviteľov Európskej komisie (EK) o väčšiu pružnosť pri rozhodovaní o realokácii eurofondov na podporu zamestnávania mladých.
Pri sporných témach možného zavedenia eurobondov a spoločnej európskej dane z finančných transakcií boli podľa Fica medzi lídrami veľmi rozdielne názory. "Pravdepodobne ťažko na európskej úrovni dosiahneme dohodu, pokiaľ ide o daň z finančných transakcií a európske dlhopisy," pripustil.
Názory na eurobondy sú medzi lídrami naďalej výrazne rozdielne. "Niektorí tvrdia, že by v praxi znamenali zníženie finančnej disciplíny štátov, iní zase hovoria, že ak je eurozóna nejaký celok, tak by mala aj spoločne postupovať," priblížil slovenský premiér. Vláda SR si podľa neho naďalej vie predstaviť európske dlhopisy ako nástroj na riešenie dlhovej krízy v eurozóne.
Len nedávno dohodnutá fiškálna zmluva sa podľa Fica už nebude otvárať, nový francúzsky prezident Francois Hollande na summite iba konštatoval, že má záujem aj o dodatočný Pakt rastu. "Padla akákoľvek myšlienka, nikto ju ani neotvoril, o predĺžení konsolidácie verejných financií. Všetci sa jednoznačne prihlásili ku konsolidácii v stanovenom termíne," zdôraznil.
Spustenie nástupcu dočasného eurovalu, Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), sa naďalej očakáva od 1. júla tohto roka. V tejto súvislosti však musí Slovensko schváliť špeciálny zákon, ktorý je dôležitý na aplikáciu tohto mechanizmu v praxi. "Pravdepodobne budeme musieť pristúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože inak by bol zákon prijatý až v septembri, čo by mohlo spôsobiť ťažkosti," avizoval Fico.
"Zo summitu vyplýva, že bude predovšetkým na členských štátoch, aké opatrenia budú prijímať. Odchádzam s presvedčením, že je predovšetkým na nás, čo doma na Slovensku urobíme, do akej miery sme schopní pripraviť projekty na podporu hospodárskeho rastu," uviedol po skončení rokovania slovenský premiér Robert Fico s tým, že od tejto diskusie očakával viac.
Zhodné názory v rámci EÚ podľa neho existujú len na využívanie tzv. projektových dlhopisov pri financovaní veľkých investičných projektov a v otázke navýšenia kapacity Európskej investičnej banky (EIB). Podľa vlastných slov tiež oficiálne požiadal predstaviteľov Európskej komisie (EK) o väčšiu pružnosť pri rozhodovaní o realokácii eurofondov na podporu zamestnávania mladých.
Pri sporných témach možného zavedenia eurobondov a spoločnej európskej dane z finančných transakcií boli podľa Fica medzi lídrami veľmi rozdielne názory. "Pravdepodobne ťažko na európskej úrovni dosiahneme dohodu, pokiaľ ide o daň z finančných transakcií a európske dlhopisy," pripustil.
Názory na eurobondy sú medzi lídrami naďalej výrazne rozdielne. "Niektorí tvrdia, že by v praxi znamenali zníženie finančnej disciplíny štátov, iní zase hovoria, že ak je eurozóna nejaký celok, tak by mala aj spoločne postupovať," priblížil slovenský premiér. Vláda SR si podľa neho naďalej vie predstaviť európske dlhopisy ako nástroj na riešenie dlhovej krízy v eurozóne.
Len nedávno dohodnutá fiškálna zmluva sa podľa Fica už nebude otvárať, nový francúzsky prezident Francois Hollande na summite iba konštatoval, že má záujem aj o dodatočný Pakt rastu. "Padla akákoľvek myšlienka, nikto ju ani neotvoril, o predĺžení konsolidácie verejných financií. Všetci sa jednoznačne prihlásili ku konsolidácii v stanovenom termíne," zdôraznil.
Spustenie nástupcu dočasného eurovalu, Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), sa naďalej očakáva od 1. júla tohto roka. V tejto súvislosti však musí Slovensko schváliť špeciálny zákon, ktorý je dôležitý na aplikáciu tohto mechanizmu v praxi. "Pravdepodobne budeme musieť pristúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože inak by bol zákon prijatý až v septembri, čo by mohlo spôsobiť ťažkosti," avizoval Fico.
