Bratislava 29. marca (TASR) - Podľa premiérky Ivety Radičovej existujú tri teoretické riešenia súčasnej problematickej situácie v eurozóne.

Prvým je rozpad eurozóny, druhým posilnenie fiškálnej únie v rámci eurozóny a treťou možnosťou je návrat ku starým princípom. "Som presvedčená, že pre Slovenskú republiku by bola najlepšia alternatíva číslo tri," povedala na dnešnej prednáške na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave Radičová.

Podľa premiérky je východiskom návrat k pôvodným princípom eurozóny ako nezávislá centrálna banka, zodpovedná fiškálna politika a takzvané pravidlo "no bailout", čiže nezachraňovanie krachujúcich krajín.

Do porušovaného Paktu stability a rastu navrhuje Radičová zaviesť čo najviac automatických sankčných mechanizmov, ktoré by boli podporené národnou nezávislou kontrolou zadlžovania. "Problémom paktu totiž bolo aj to, že bolo relatívne jednoduché prostredníctvom kreatívneho účtovníctva ukryť časť deficitu pred európskymi inštitúciami," vyhlásila Radičová.

Výrazné zhoršenie problémov, ktoré momentálne eurozóna "tlačí" pred sebou, spolu s neochotou najväčších krajín znášať dodatočné náklady, by mohli spôsobiť rozpad eurozóny, ktorý je podľa Radičovej jednou zo zlých ciest pre SR. V tomto prípade bude podľa nej veľmi dôležité, aby bolo Slovensko dobre pripravené v rámci konkurencieschopnosti svojej ekonomiky a zdravia verejných financií. Pomohlo by to najmä na udržanie fixných väzieb s najväčším obchodným partnerom krajiny - Nemeckom.

"Ekonomika celej eurozóny by však v takom prípade stratila výhodu absencie takzvaných transakčných nákladov a kurzového rizika," upozornila Radičová. Ako dodala, takýto scenár by celkom určite znamenal pre SR veľmi negatívny vplyv na niekoľko rokov. Pritom náklady pre "slabšie" krajiny, akou je aj Slovensko, by počas prvého roka boli asi vo výške 50 % hrubého domáceho produktu (HDP).

V rámci druhej cesty, ktorou je podľa Radičovej posilnenie fiškálnej únie, existuje hneď niekoľko problémov. Jednak by nebol možný takýto krok v krátkodobom horizonte bez porušenia demokratických princípov. Okrem zhody politických špičiek eurozóny je totiž potrebný aj súhlas občanov. "V súčasnosti takáto podpora neexistuje," podotkla.

Silná fiškálna únia by však akceptovala aj silný morálny hazard ako súčasť systému. Daňovníci silnejších krajín by totiž platili účty za ekonomicky slabšie krajiny. "Systém by preto fungoval len dovtedy, kým by sa Nemecko samo nedostalo do problémov," skonštatovala Radičová. Podľa nej je takisto málo pravdepodobné, že by presun rizika na silné krajiny neznamenal obmedzenie suverenity krajín s menej výkonnými ekonomikami.