Barcelona/Brusel 5. mája (TASR) - Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi vyzval európskych lídrov, aby pripravili víziu smerovania eurozóny v najbližších 10 rokoch.

Do centra politiky menovej únie by sa podľa neho mal dostať rast ekonomiky. Draghi takto nepriamo kritizuje doterajšie snahy eurozóny o vytvorenie fiškálnej únie, ktorá by mala doplniť menovú úniu.

Draghiho výzva tiež predstavuje frustráciu ECB týkajúcu sa straty politickej dynamiky, ktorá je za ekonomickou integráciou Európy. Európski lídri síce vlani vytvorili záchranný mechanizmus pre krajiny eurozóny v hodnote 500 miliárd eur, dohodli sa sprísnení rozpočtových pravidiel a byrokratickej bruselskej infraštruktúre riadiacej menovú úniu, ale integračné snahy sa zastavili z dôvodu narastajúceho odporu voličov voči úsporným opatreniam, ktoré sprevádzajú nové inštitúcie a pravidlá.

Očakáva sa, že grécki a francúzski voliči počas tohto víkendu odmietnu lídrov a strany, ktoré pomáhali implementovať reformy. Draghi však požaduje, aby lídri opäť zvýšili integračné snahy.

"Musíme kolektívne špecifikovať ďalšie smerovanie eura, čo si predstavujeme, kde budeme o 10 rokov odteraz," uviedol Draghi v Barcelone, kde vo štvrtok (3. 5.) Rada guvernérov ECB rozhodovala o nastavení úrokových sadzieb.

Draghiho výzvu asi neprijmú v Bruseli s radosťou, keďže vysokí predstavitelia Európskej únie (EÚ) sa opakovane sťažovali, že finančné trhy dostatočne neocenili inštitucionálne zmeny, ktoré by pred krízou boli nepredstaviteľné. "Z hľadiska európskej integrácie sme počas uplynulých dvoch rokov toho urobili viac ako v predchádzajúcich 20 rokoch," uviedol nemenovaný predstaviteľ Európskej komisie (EK) pre britský denník Financial Times.

Navyše, Draghi zopakoval svoju požiadavku, že politickí lídri by mali prijať viac prorastovo orientované stratégie, a odmietol nádeje, že ECB v blízkej dobe podporí rast ekonomiky.

Foto: TASR/AP

Draghi tvrdí, že na podporu ekonomiky sú potrebné ďalšie štrukturálne reformy v eurozóne, ktoré by podporili konkurencieschopnosť a prispeli k naplneniu myšlienky jednotného trhu. Požaduje predovšetkým reformy na zvýšenia flexibility a mobility na pracovnom trhu. Tieto by tiež mali zlepšiť pozíciu mladých zamestnancov.

Takéto kroky by mali podporiť investície vytvárajúce pracovné miesta, pričom do ich financovania sa má zapojiť Európska investičná banka (EIB) a zlepšiť by sa malo využívanie rozvojových fondov EÚ. Programy fiškálnej konsolidácie sa majú podľa Draghiho sústrediť na zníženie bežných výdavkov skôr než na obmedzovanie investičných plánov. "Mnohé opatrenia môžu stimulovať súkromný sektor, aby tvoril nové pracovné miesta."