Bratislava 26. novembra (TASR) - Zavedenie nového príspevku na nájom pre ľudí, ktorí si nájdu prácu mimo bydliska, či rozšírenie možností získať absolventskú prax a dodatočné vzdelanie prostredníctvom rekvalifikačných kurzov - tieto zmeny prinesie novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Na rokovanie ju predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

Rezort práce chce vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí si vedia nájsť dlhodobejšie zamestnanie na pracovný pomer mimo svojho trvalého bydliska v regiónoch Slovenska vzdialených viac ako 70 kilometrov (km). Od budúceho roka preto navrhuje zaviesť nový príspevok na podporu mobility, ktorý budú vyplácať úrady práce. Podmienkou je, že si ľudia nájdu riadny pracovný pomer, minimálne však na pol roka. O príspevok budú môcť požiadať do troch mesiacov od vyradenia z evidencie nezamestnaných. "Navrhuje sa, aby mesačná výška príspevku bola 80 % zo sumy ich výdavkov, najviac však 250 eur a v ďalších šiestich mesiacoch najviac 125 eur," uviedlo ministerstvo práce.

Prostredníctvom novely zákona sa majú rozšíriť aj možnosti pre uchádzačov o zamestnanie získať dodatočné vzdelanie rekvalifikačnými kurzami. "V porovnaní so súčasným právnym stavom, ktorý umožňuje uskutočňovať vzdelávanie a prípravu pre trh práce spravidla v akreditovaných vzdelávacích programoch, sa navrhuje umožniť uskutočňovanie vzdelávania a prípravy pre trh práce aj v kurzoch a programoch vzdelávania, ktoré síce nie sú akreditované, ale poskytujú odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na vykonávanie pracovných činností," uviedlo MPSVR. Táto zmena sa týka kurzov, ktoré sa robia prostredníctvom osobitných zákonov. Napríklad ide o kurzy pre šoférov vysokozdvižných vozíkov alebo o kurzy na ovládanie špeciálnych zariadení, napríklad kotlov alebo tlakových nádob, prípadne určené na získanie karty vodiča či vodičského preukazu.

Ministerstvo práce navrhuje aj ďalšie zmeny, ktoré majú zvýšiť mobilitu pracovnej sily na Slovensku. Odbúra sa byrokracia pri predkladaní potvrdení na úradoch práce, tiež sa rozšíri absolventská prax aj u živnostníkov, ktorí nezamestnávajú ľudí. Prax totiž podľa rezortu práce ukázala, že mnohé povolania vykonávajú živnostníci bez zamestnancov. Ide napríklad o povolania obuvník, kaderník či kozmetička.

Novela zákona počíta aj s predĺžením možnosti získať pracovné povolenie cudzincami mimo EÚ na Slovensku až na päť rokov, avšak len na základe dvojstrannej medzinárodnej zmluvy a len vtedy, ak sa uplatní princíp reciprocity.

Novelou zákona sa rozšíri aj okruh dôvodov, pre ktoré môže byť uchádzač o zamestnanie vyradený z evidencie úradu práce. Stane sa tak vtedy, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nebude plniť podmienky účasti na aktívnych opatreniach trhu práce, ktoré boli písomne dohodnuté medzi ním a úradom práce. Rezort práce chce touto zmenou zabezpečiť, aby sa uchádzači o zamestnanie zapájali do aktívnych opatrení na trhu práce a aby plnili podmienky, ktoré si s úradom dohodnú. "V aplikačnej praxi sa predpokladá, že súčasťou písomne dohodnutých podmienok bude aj písomné poučenie uchádzača o zamestnanie o tom, že ich nesplnenie má za následok jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie," uviedlo MPSVR SR v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Najmenej rozvinuté okresy na Slovensku budú dostávať podporu

Vláda bude pre najmenej rozvinuté okresy na Slovensku "šiť na mieru" akčné plány. Týmto opatrením chce prispieť k rozvoju daného okresu a tvorbe nových pracovných miest. Vyplýva to z návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Novou právnou úpravou sa zadefinuje pojem najmenej rozvinutý okres. Bude ním ten, v ktorom bude nezamestnanosť vyššia ako 1,6–násobok miery evidovanej nezamestnanosti na Slovensku za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich 12 po sebe idúcich štvrťrokov. "Okres sa považuje za menej rozvinutý až do ukončenia plnenia Akčného plánu rozvoja," píše sa v návrhu zákona.

Nárok na podporu pre daný okres má vyhodnocovať ministerstvo dopravy. Jeho úlohou bude aj vypracovanie Akčného plánu v lehote do šiestich mesiacov od vzniku nároku. Päťročný Akčný plán má obsahovať zoznam konkrétnych opatrení a ich realizátorov, zdroje financovania a spôsob vyhodnocovania dosiahnutého pokroku. Po odsúhlasení tohto plánu najmenej dvojtretinovou väčšinou hlasov Rady pre rozvoj regiónov, ktorá pozostáva zo zástupcov štátnej správy, samosprávy a občianskej spoločnosti, ho ministerstvo dopravy predloží na schválenie vláde.

"Akčný plán a zloženie Rady sú špecifické pre každý z najmenej rozvinutých okresov, keďže každý okres má špecifické príčiny hospodárskeho zaostávania, ktoré si vyžadujú iné konkrétne riešenia, a v každom okrese je iná skupina partnerov," priblížilo ministerstvo dopravy.

Okresy budú dostávať podporu formou technickej pomoci a regionálneho príspevku. "Technická pomoc má za cieľ zvýšiť kapacitu miestnych samospráv a partnerov z občianskej spoločnosti pre rozvoj a podporu tvorby pracovných miest," skonštatovalo ministerstvo. Regionálny príspevok má byť poskytovaný zo štátneho rozpočtu, a to na základe akčného plánu schváleného vládou.

Návrhom sa zároveň novelizuje zákon o investičnej pomoci. Ako z neho vyplýva, pre investičné zámery v najmenej rozvinutých okresoch v priemyselnej výrobe a cestovnom ruchu sa minimálna výška investície do dlhodobého hmotného a nehmotného majetku zníži na 200.000 eur, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby - podnikateľa.

Hodnota investície na obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, sa má znížiť na 30 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a nehmotného majetku. "Realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej desiatich nových pracovných miest," uvádza sa v návrhu. Investícia v cestovnom ruchu musí vytvoriť aspoň päť nových pracovných miest.

Poslanci schválili pozmeňujúci návrh, ktorým sa rozširuje odvodová úľava na sociálne a zdravotné poistenie. Po novom budú mať nárok aj tí nezamestnaní, ktorí boli v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov a v danom okrese majú trvalý pobyt.

Akčné plány majú byť prioritne financované z existujúcich rezortných programov a európskych štrukturálnych a investičných fondov. "Pre doplnkové financovanie bude vyčlenený špeciálny rozpočet pre ministerstvo dopravy, ktorý bude možné použiť vo forme grantov a dotácií na základe zmluvy v súlade s opatreniami akčného plánu," dodalo ministerstvo dopravy.

Zákon nadobudne účinnosť 1. decembra tohto roka.

Poskytovatelia sociálnych služieb dostanú ročný odklad povinností

Poskytovatelia sociálnych služieb dostanú ročný odklad od povinnosti prispôsobiť personálne štandardy a priestory pre bezbariérový pohyb. Budú mať čas do konca roka 2016. Vyplýva to z novely zákona o sociálnych službách, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Ročný odklad plnenia povinností poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí začali poskytovať sociálne služby ešte v inom právnom prostredí, ktoré neupravovalo minimálne personálne štandardy ani debarierizáciu prevádzkovaných objektov, predkladateľky - poslankyne vládnej strany Smer-SD odôvodnili nevyhnutnosťou zabezpečenia finančných zdrojov. Ak by sa totiž neuzákonil odklad pre štátnych aj súkromných poskytovateľov, čakalo by ich vymazanie z registra poskytovateľov.

Právnou normou sa tiež ustanovil odklad do konca budúceho roka aj v prípade hodnotenia kvality poskytovanej sociálnej služby rezortom práce. Ročný odklad je podľa predkladateliek potrebný na prípravu poskytovateľov na toto hodnotenie, najmä bude podľa poslankýň potrebné, aby si poskytovatelia sociálnych služieb naštudovali metodiku hodnotenia. Mohlo by sa totiž stať, že ak by v lehote, ktorú stanoví rezort práce, neodstránili prípadné nedostatky, aj v tomto prípade by im hrozil výmaz z registra.

Budú môcť vznikať fondy s premenlivým základným imaním

K rozvoju kapitálového trhu na Slovensku má prispieť vznik nových typov fondov s premenlivým základným imaním. Známe sú pod skratkou SICAV. Vyplýva to z novely zákona o kolektívnom investovaní, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Doterajšia právna úprava podľa ministerstva financií neumožňovala rozvinúť kolektívne investovanie v takej miere, ako v iných členských krajinách EÚ. "Preto je potrebné doplniť a rozšíriť súčasnú právnu úpravu kolektívneho investovania o nové formy, konkrétne o investičné fondy s premenlivým základným imaním, teda o fondy s právnou formou akciovej spoločnosti," skonštatoval rezort financií.

Tieto fondy sú v EÚ známe pod skratkou SICAV (Société d'investissement a Capital Variable) a sú bežne využívané v Luxemburgu. Od roku 2014 je tento typ fondov možné vytvárať aj v Českej republike. Fondy SICAV sú na Slovensku už v súčasnosti distribuované ako zahraničné fondy na základe takzvaného európskeho pasu. "Možnosť vytvárať tuzemské fondy SICAV rozšíri možnosti podnikania slovenských finančných inštitúcií, najmä správcovských spoločností, a podporí ich konkurencieschopnosť v prostredí jednotného trhu finančných služieb v rámci únie," predpokladá ministerstvo.

Zákon nadobudne účinnosť 1. februára 2016, okrem niektorých ustanovení, ktoré budú účinné od 1. júla 2016.

Koordináciu štátnej pomoci bude od budúceho roka vykonávať PMÚ

Funkciu koordinátora štátnej pomoci bude od budúceho roku vykonávať Protimonopolný úrad (PMÚ) SR. V súčasnosti ju vykonáva Ministerstvo financií (MF) SR. Vyplýva to z návrhu zákona o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

"Návrh zákona upravuje základné práva a povinnosti poskytovateľov a príjemcov pomoci a upravuje výkon štátnej správy v oblasti pomoci," priblížil rezort financií, ktorý právnu normu pripravil. Kľúčovým prvkom modernizácie štátnej pomoci je aj transparentnosť jej poskytovania. Požiadavka na transparentnosť sa vzťahuje vo všeobecnosti na všetku štátnu pomoc okrem menšej pomoci nepresahujúcej 500.000 eur, v poľnohospodárskej prvovýrobe nepresahujúcej 60.000 eur.

Cieľom Európskej komisie podľa ministerstva financií je, aby SR posudzovala 90 % z celkového objemu poskytnutej štátnej pomoci ako skupinovú výnimku, teda bez predchádzajúcej notifikácie Európskou komisiou, čím sa najmä ušetrí čas a zníži sa administratívna záťaž. "Európska komisia bude opatrenia štátnej pomoci kontrolovať prevažne ex post," avizuje ministerstvo.

Únia s účinnosťou od 1. júla 2014 vykonala rozsiahlu reformu pravidiel pre štátnu pomoc. Modernizácia pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci si vyžaduje výrazné posilnenie zodpovednosti členských štátov pri posudzovaní súladu opatrení pomoci s novými nariadeniami o skupinových výnimkách.

Finančné inštitúcie budú poskytovať údaje o účtoch zahraničných osôb

Slovenské finančné inštitúcie budú zahraničným partnerom poskytovať údaje o finančných účtoch zahraničných osôb. Medzi krajinami sa tak má zlepšiť spolupráca pri výmene daňových informácií. Vyplýva to zo zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Zákonom sa do slovenskej legislatívy implementuje nová eurosmernica, naplní sa ním dohoda FATCA (Foreign Account Tax Compliance Act), ktorú Slovensko uzavrelo s USA, a tiež Multilaterálna dohoda kompetentných orgánov (MCAA). K nej Slovensko pristúpilo v októbri minulého roka na zasadnutí globálneho fóra Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré bolo zamerané na transparentnosť a výmenu informácií pre daňové účely. Dohoda FATCA upravuje automatickú výmenu informácií o finančných účtoch na daňové účely. Radí sa medzi nástroje na medzinárodný boj proti daňovým podvodom.

Právna norma v praxi znamená automatickú výmenu informácií o finančných účtoch daňových rezidentov členských štátov Európskej únie (EÚ), zmluvných štátov a špecifikovaných amerických osôb vedených finančnými inštitúciami na území Slovenskej republiky. Zákon má zároveň slúžiť na prijímanie obdobných informácií zo strany členských štátov EÚ, zmluvných štátov a USA.

Predmetom výmeny majú byť tiež informácie o finančných účtoch rezidentov iných členských krajín EÚ a ďalších štátov, ktoré sa zúčastňujú na dohode MCAA a občanov USA, ktorí majú účty vo finančných inštitúciách sídliacich na území Slovenska. Zasielanie informácií sa nebude týkať rezidentov Slovenskej republiky, ktorí majú účty na území Slovenska.

Vymáhanie pohľadávok štátu sa má zefektívniť

Posunutie lehoty na postúpenie pohľadávok štátu, či úprava vymáhania príslušenstva pohľadávky. Aj tieto zmeny prináša novela zákona o pohľadávkach štátu, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Právna norma má tento proces zefektívniť.

Po novom nebude správca povinný uplatňovať a účtovať príslušenstvo pohľadávky, ktorého výška nepresiahne 20 eur. "Vymáhanie príslušenstva v takejto výške je administratívne náročné, pričom náklady na jeho uplatnenie sú často vyššie ako samotný výnos," uviedlo Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré právnu normu pripravilo.

Dopĺňa sa v nej aj taxatívny výpočet pohľadávok štátu, ktoré správca nemusí konsolidovať.

Posúva sa tiež lehota na postúpenie pohľadávok štátu vzniknutých do 31. decembra 2013 na 31. december 2016. "Vzhľadom na ich veľký objem a počet správcov povinných postúpiť tieto pohľadávky štátu poverenej osobe to nie je reálne technicky zvládnuť do konca roku 2015," zdôvodnil rezort financií.

Súčasná právna úprava núti poverenú osobu postupovať v súlade s pokynmi správcu. Poverená osoba je špecializovaný subjekt, ktorý je povinný vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu s maximálnou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami správcu. "Je neopodstatnené, aby sa na každý krok vyžadoval pokyn alebo súhlas správcu. Takýto postup má za následok spomalenie a nízku flexibilnosť procesu vymáhania pohľadávky štátu poverenou osobou," upozornilo ministerstvo.

Správca bude oprávnený počas trojmesačnej lehoty, počas ktorej je povinný požiadať poverenú osobu o uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, vykonať niektoré úkony pri nakladaní s touto pohľadávkou. "Správca bude v tejto lehote oprávnený uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach, dohodu o odklade platenia, dohodu o započítaní pohľadávky štátu, dohodu o urovnaní, respektíve rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu alebo rozhodnúť o odpustení dlhu," priblížilo ministerstvo s tým, že správca takto bude mať možnosť naložiť s pohľadávkou štátu ešte pred jej konsolidáciou, ak bude dlžník dobrovoľne plniť v rámci dohody o započítaní pohľadávky alebo dohody o splátkach. Zároveň sa tým zabráni, aby do konsolidácie vstupovali pohľadávky štátu, ktorých vymáhanie poverenou osobou nie je dôvodné, napríklad ide o spornú pohľadávku, alebo vymáhanie pohľadávky je evidentne nehospodárne.