Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lehota 30 dní na udelenie súhlasu s výpoveďou zamestnancovi so zdravotným postihnutím príslušným úradom práce sa podľa novely skráti na sedem pracovných dní.
Autor TASR
Bratislava 18. marca (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa rozhodla nepodpísať novelu Zákonníka práce, ktorú parlament v utorok (15.3.) opätovne schválil napriek jej predchádzajúcemu vetu. Právna úprava platí aj bez jej podpisu.
Hlava štátu navrhovala neprijať zákon ako celok. Deklarovaným cieľom poslaneckej novely je zlepšiť podmienky ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) osôb na pracovnom trhu a zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Prezidentka namietala, že novela naopak zníži reálnu ochranu zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Úprava predstavuje podľa prezidentky oslabenie práva zamestnanca - osoby so zdravotným postihnutím na ochranu pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. S výhradami voči prijatej úprave sa na hlavu štátu obrátila aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.
Prezidentka konštatovala, že novela by znížila reálnu ochranu zamestnancov so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý nezodpovedá požiadavkám Ústavy SR ani medzinárodného Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov, by podľa nej priniesla neprimeranú právnu neistotu.
Lehota 30 dní na udelenie súhlasu s výpoveďou zamestnancovi so zdravotným postihnutím príslušným úradom práce sa podľa novely skráti na sedem pracovných dní. V konečnom dôsledku sa novelizoval zákon o službách zamestnanosti, pôvodne to bol Zákonník práce.
Predkladatelia poukázali na to, že legislatíva v súčasnosti určuje zamestnávateľovi povinnosť vyžiadať si súhlas od úradu práce v prípade, ak chce výpoveďou ukončiť pracovný pomer s osobou so zdravotným postihnutím. Úrad práce má v súčasnosti na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá predstavuje 30 dní.
"Zamestnávateľ stráca pre túto lehotu motiváciu vziať ŤZP osobu do pracovného pomeru a namiesto toho to obchádza prácou na dohodu alebo prácou načierno. Súčasný stav neposkytuje ochranu pred výpoveďou, ale pred pracovným pomerom nových zamestnancov. Úmysel bol chrániť, no v skutočnosti sme zamedzili vstupu ŤZP osoby na trh práce," skonštatoval Dominik Drdul (OĽANO), ktorý bol jedným z predkladateľov zákona.
Hlava štátu navrhovala neprijať zákon ako celok. Deklarovaným cieľom poslaneckej novely je zlepšiť podmienky ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) osôb na pracovnom trhu a zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Prezidentka namietala, že novela naopak zníži reálnu ochranu zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Úprava predstavuje podľa prezidentky oslabenie práva zamestnanca - osoby so zdravotným postihnutím na ochranu pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. S výhradami voči prijatej úprave sa na hlavu štátu obrátila aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.
Prezidentka konštatovala, že novela by znížila reálnu ochranu zamestnancov so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý nezodpovedá požiadavkám Ústavy SR ani medzinárodného Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov, by podľa nej priniesla neprimeranú právnu neistotu.
Lehota 30 dní na udelenie súhlasu s výpoveďou zamestnancovi so zdravotným postihnutím príslušným úradom práce sa podľa novely skráti na sedem pracovných dní. V konečnom dôsledku sa novelizoval zákon o službách zamestnanosti, pôvodne to bol Zákonník práce.
Predkladatelia poukázali na to, že legislatíva v súčasnosti určuje zamestnávateľovi povinnosť vyžiadať si súhlas od úradu práce v prípade, ak chce výpoveďou ukončiť pracovný pomer s osobou so zdravotným postihnutím. Úrad práce má v súčasnosti na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá predstavuje 30 dní.
"Zamestnávateľ stráca pre túto lehotu motiváciu vziať ŤZP osobu do pracovného pomeru a namiesto toho to obchádza prácou na dohodu alebo prácou načierno. Súčasný stav neposkytuje ochranu pred výpoveďou, ale pred pracovným pomerom nových zamestnancov. Úmysel bol chrániť, no v skutočnosti sme zamedzili vstupu ŤZP osoby na trh práce," skonštatoval Dominik Drdul (OĽANO), ktorý bol jedným z predkladateľov zákona.
