Pripomenula, že Košický kraj trpí znečistením ovzdušia, čo sa prejavuje aj na kvalite života a zdravia ľudí.
Autor TASR
Košice 28. apríla (TASR) – Prezidenta SR Zuzana Čaputová oceňuje postup Teplárne Košice (TEKO) a košických oceliarní pri dekarbonizácii. Povedala to po ich štvrtkovej návšteve. Podľa nej by U.S. Steel Košice elektrifikáciou výrazne prispel k zníženiu emisií v rámci celého Slovenska.
Ako povedala, uvedené spoločnosti sú nielen významnými zamestnávateľmi v regióne, ale aj výraznými znečisťovateľmi ovzdušia. Pripomenula, že Košický kraj trpí znečistením ovzdušia, čo sa prejavuje aj na kvalite života a zdravia ľudí. „Práve z tohto dôvodu veľmi oceňujem postup obidvoch týchto spoločností smerom k dekarbonizácii,“ uviedla.
V košickej teplárni vyzdvihla prístup k využívaniu geotermálnej energie. „To znamená, že sú tým schopní nahradiť využívanie uhlia ako vstupnej suroviny a perspektívne aj plynu, čo je vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu veľmi dôležité,“ vysvetlila s tým, že zároveň by sa im tak podarilo znížiť produkciu emisií.
Čaputová víta aj dekarbonizačný projekt košických oceliarní. Vďaka elektrifikácii, respektíve elektrickým oblúkovým peciam by sa im podľa nej podarilo znížiť emisie CO2 o dve tretiny. „Aj pokiaľ ide o celoštátnu ambíciu, znížiť do roku 2030 emisie CO2 o 55 percent, tak vďaka tejto investícii a zmene by sme tento záväzok splnili už na polovicu,“ doplnila.
V rámci elektrifikácie by sa vstupnou surovinou vo výrobnom procese mohol stať aj kovový šrot. Význam toho zdôraznila aj vzhľadom na to, že U. S. Steel Košice v súčasnosti využíva železnú rudu z Ukrajiny, pričom situácia môže byť nestabilná. „Je to celkovo modernizačný krok, a je to dekarbonizačný krok, čo je veľmi dôležité z hľadiska kvality životného prostredia a zdravia obyvateľov,“ skonštatovala prezidentka.
Viceprezident U.S. Steel Košice pre vonkajšie vzťahy, radenie a rozvoj podnikania Miroslav Kiraľvarga pripomenul, že projekt si vyžiada investíciu vo výške viac ako jednej miliardy eur. S vládou SR o tom začali hovoriť pred viac ako rokom. Dôležité sú podľa jeho slov tri podmienky. Sú nimi súhlas schémy štátnej pomoci zo strany Európskej komisie, podpora vlády SR, respektíve dostatok zelenej energie a prenosové cesty, ako aj infraštruktúra schopná podporiť novú technológiu vzhľadom na veľké množstvo spotreby elektrickej energie.
„Ak by boli tie tri podmienky splnené a dohodneme sa, že túto investíciu ideme realizovať – bude to odsúhlasené na strane slovenskej vlády aj korporácie, náš zámer je, že by sme koncom roka 2024 - 2025 vedeli vyrobiť prvý zvitok z novej technológie,“ uviedol.
Ako povedala, uvedené spoločnosti sú nielen významnými zamestnávateľmi v regióne, ale aj výraznými znečisťovateľmi ovzdušia. Pripomenula, že Košický kraj trpí znečistením ovzdušia, čo sa prejavuje aj na kvalite života a zdravia ľudí. „Práve z tohto dôvodu veľmi oceňujem postup obidvoch týchto spoločností smerom k dekarbonizácii,“ uviedla.
V košickej teplárni vyzdvihla prístup k využívaniu geotermálnej energie. „To znamená, že sú tým schopní nahradiť využívanie uhlia ako vstupnej suroviny a perspektívne aj plynu, čo je vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu veľmi dôležité,“ vysvetlila s tým, že zároveň by sa im tak podarilo znížiť produkciu emisií.
Čaputová víta aj dekarbonizačný projekt košických oceliarní. Vďaka elektrifikácii, respektíve elektrickým oblúkovým peciam by sa im podľa nej podarilo znížiť emisie CO2 o dve tretiny. „Aj pokiaľ ide o celoštátnu ambíciu, znížiť do roku 2030 emisie CO2 o 55 percent, tak vďaka tejto investícii a zmene by sme tento záväzok splnili už na polovicu,“ doplnila.
V rámci elektrifikácie by sa vstupnou surovinou vo výrobnom procese mohol stať aj kovový šrot. Význam toho zdôraznila aj vzhľadom na to, že U. S. Steel Košice v súčasnosti využíva železnú rudu z Ukrajiny, pričom situácia môže byť nestabilná. „Je to celkovo modernizačný krok, a je to dekarbonizačný krok, čo je veľmi dôležité z hľadiska kvality životného prostredia a zdravia obyvateľov,“ skonštatovala prezidentka.
Viceprezident U.S. Steel Košice pre vonkajšie vzťahy, radenie a rozvoj podnikania Miroslav Kiraľvarga pripomenul, že projekt si vyžiada investíciu vo výške viac ako jednej miliardy eur. S vládou SR o tom začali hovoriť pred viac ako rokom. Dôležité sú podľa jeho slov tri podmienky. Sú nimi súhlas schémy štátnej pomoci zo strany Európskej komisie, podpora vlády SR, respektíve dostatok zelenej energie a prenosové cesty, ako aj infraštruktúra schopná podporiť novú technológiu vzhľadom na veľké množstvo spotreby elektrickej energie.
„Ak by boli tie tri podmienky splnené a dohodneme sa, že túto investíciu ideme realizovať – bude to odsúhlasené na strane slovenskej vlády aj korporácie, náš zámer je, že by sme koncom roka 2024 - 2025 vedeli vyrobiť prvý zvitok z novej technológie,“ uviedol.