Bratislava 30. marca (TASR) - Na Slovensku sa zavedú limity verejných výdavkov v rámci novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Právnu normu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

O zavedení limitu verejných výdavkov hovorí pozmeňujúci návrh z výborov, ktorý je tiež súčasťou novely. Doplnil do zákona ich definovanie aj spôsob jeho určenia. Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy. Vypočítavať ho bude Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Nevzťahuje sa napríklad na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie (EÚ) či prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ.

Limit verejných výdavkov bude prvýkrát platiť v rozpočtovom roku 2023. V ôsmom volebnom období Národnej rady (NR) SR sa limit verejných výdavkov určuje na roky 2023 až 2025. Nedodržanie limitu verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 sa nebude považovať za porušenie povinnosti podľa tohto zákona.

Na posilnenie strednodobej záväznosti rozpočtu sa limit výdavkov stanovuje na každý rok volebného obdobia. Na dosiahnutie cieľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií je podľa spoločnej správy z výborov samotný limit výdavkov potrebné napojiť na výsledkové ciele štrukturálneho salda. Výpočet plánovanej hodnoty štrukturálneho salda potrebného na výpočet limitu verejných výdavkov sa zároveň automatizuje bez potreby určenia cieľov vládou.

Limity verejných výdavkov bude schvaľovať Národná rada SR. Uznesenie NR SR má obsahovať hodnotu limitu verejných výdavkov na jednotlivé roky a uverejňovať sa bude v Zbierke zákonov.

Zavádza sa tiež povinnosť, aby počas uplatňovania opatrení podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a potreby prijímať opatrenia na zlepšenie hospodárenia SR boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných výdavkov predkladané a prerokované už vo výboroch parlamentu.

Aktualizácia stanoveného limitu má zohľadniť prípadné odchýlenia v odhadoch jednotlivých rozpočtových položiek či identifikované neplnenie výdavkového limitu v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Podobne sa v aktualizácii limitu zohľadní potreba uplatňovania sankčných mechanizmov vychádzajúcich z uplatňovania sankcií dlhovej brzdy. Určujú sa aj ďalšie situácie, keď sa limity výdavkov aktualizujú. Zákon rieši i fungovanie limitu výdavkov počas ekonomickej krízy a po jej skončení. Nad rámec limitu verejných výdavkov bude možné realizovať výdavky z účelovo určených príjmov, napríklad darov, grantov, transferov.

Zavedú sa tiež odstupňované reputačné sankcie pre vládu pri nesplnení limitu výdavkov za predchádzajúci rok. Povinnosť pre vládu požiadať parlament o hlasovanie o vyslovení dôvery vláde je obmedzená na situáciu, keď opakovane nesplní limit výdavkov s výraznou odchýlkou a sankciu znáša vláda v tom istom volebnom období, keď došlo k opakovanému nesplneniu limitu.

Návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy mal byť pôvodne vykonávacím zákonom, ktorý mal zaviesť výdavkové limity do rozpočtového procesu. Pozmeňujúcim návrhom sa však upravil tak, že tieto limity zavádza.

Záväzné limity verejných výdavkov mala pôvodne zaviesť novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá sa však presunula až na júnovú schôdzu. V koalícii totiž nebola dohoda na tomto ústavnom zákone. Výdavkové limity sú aj míľnikom v pláne obnovy. Rokovania o dlhovej a daňovej brzde by mali pokračovať neskôr.