Bratislava 17. decembra (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala rozsiahlu novelu zákona o dani z príjmov. Zavádzajú sa ňou ďalšie opatrenia v rámci boja s daňovými únikmi, aby fyzické osoby nevyvážali svoje príjmy do daňových rajov. Tiež sa rozširujú benefity pre daňovníkov, ktoré im poskytuje finančná správa. Zároveň sa ruší zvýhodnenie 13. a 14. platov, upravuje sa aj daňový bonus.

Novelou zákona sa zavádzajú pravidlá pre zdaňovanie príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC spoločností) aj u fyzických osôb. Zmena má zabrániť tomu, aby sa fyzické osoby vyhli plateniu daní a svoje príjmy vyvážali do daňových rajov. "Zámerom týchto zmien je obmedziť odkláňanie príjmov do zahraničia s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením," priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR.

Odklonenie príjmov do zahraničných spoločností je relatívne ľahko dosiahnuteľné, napríklad jednoduchým presmerovaním fakturácie za služby reálne vykonané na Slovensku alebo presunom právneho vlastníctva aktív alebo relatívne mobilných funkcií, ktoré generujú príjem. Takéto prípady sa často týkajú schránkových firiem. "Uplatnením CFC pravidiel sa na Slovensku zdania príjmy CFC spoločnosti už v momente dosiahnutia týchto príjmov, nie až pri vyplatení dividend, a zabráni sa teda aj možnosti odloženia momentu zdanenia napríklad tým, že dividenda nebude vyplatená. Tomuto priradenému príjmu by sa prisúdil status podielu na zisku (dividendy), od čoho sa odvíja aj spôsob jeho zdanenia," vysvetlilo MF SR.

Novela zákona má priniesť aj pozitíva pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktorým bude správca dane zasielať oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov. "Rovnako pozitívne ovplyvní aj daňovníkov-právnické osoby, ktoré nebudú musieť vykonávať vyrovnanie preddavkov zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania," priblížil rezort financií v doložke vplyvov k návrhu zákona. Ide o takzvané rozšírenie benefitov poskytovaných finančnou správou.

V novele parlament schválil aj niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Zmeny sa dotknú aj podnikateľov, ktorých zdaniteľné príjmy nepresahujú 100.000 eur. Tí si od začiatku tohto roka mohli uplatniť zníženú sadzbu dane z príjmov vo výške 15 %. "S účinnosťou od 1. januára 2021 sa 15 % sadzba ponecháva iba pre mikrodaňovníkov ako podpora malého a stredného podnikania," píše sa v spoločnej správe z výborov.

Ročná úroková sadzba pri odklade platenia dane a pri platení dane v splátkach by sa mala znížiť, a to z 10 % na 3 %, aby mali daňové subjekty väčšiu motiváciu využiť tento inštitút, keď potrebujú preklenúť dočasnú nepriaznivú finančnú situáciu. Zároveň sa má ustanoviť, aby odklad alebo splátky bolo možné povoliť aj spätne k dňu splatnosti dane.

Zruší sa zvýhodnenie 13. a 14. platov. Oslobodenie od dane sa posledný raz použije pri poskytnutí peňažného príjmu, ktorý zamestnávateľ vyplatí najneskôr 31. decembra 2020.

Zároveň sa vypúšťa osobitný typ daňového zvýhodnenia v podobe kratšej doby odpisovania budov slúžiacich prevažne na ubytovanie vlastných zamestnancov. Rovnako dochádza k vypusteniu zvýhodnenia daňového odpisovania technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť, ako aj samotnej budovy, v ktorej sa takáto starostlivosť poskytuje.

Novinky čakajú aj rodičov. Novela zákona upravuje aj daňový bonus, ktorý má fungovať ako alternatíva voči obedom zadarmo. Deti do 6 rokov by mali mať dvojnásobok daňového bonusu. "Rozširujeme daňový bonus pre deti od 6 do 15 rokov a tam sú dve pásma, od 1. júla 2021 na 1,7-násobok, to bude platiť do konca roka, a od 1. januára 2022 to bude 1,8-násobok základného daňového bonusu," vyčíslil predkladateľ návrhu Marián Viskupič (SaS). Ponecháva sa zároveň vek od 15 do 25 rokov, kde bude základná výška daňového bonusu. Suma daňového bonusu je naviazaná na životné minimum.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Druhý pozmeňujúci návrh Viskupiča rieši úpravu základne pre určenie priraditeľného príjmu fyzickej osoby, ktorý bude predmetom zdanenia podľa pravidiel uplatňovaných pre kontrolované zahraničné spoločnosti na fyzické osoby. Zmeniť sa má aj sadzba dane zo 7 % na 25 %, ktorou sa budú zdaňovať priraditeľné príjmy.

Rovnako parlament v novele schválil pozmeňujúci návrh poslanca Tomáša Lehotského (Za ľudí), podľa ktorého sa umožní zahŕňanie aj tých mzdových nákladov do odpočtu výdavkov na výskum a vývoj, ktoré boli podporené z prostriedkov verejných financií v rámci aktívnych opatrení na trhu práce v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov.

Z. Čaputová podpísala novelu zákona o energetickej efektívnosti

Slovensko začalo s preberaním zimného energetického balíčka Európskej únie do svojej legislatívy. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o energetickej efektívnosti.

Novelou sa menia aj pravidlá energetickej hospodárnosti budov, ako napríklad kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov, či povinnosť nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy pri nebytových budovách s vyšším inštalovaným vykurovacím výkonom.

Úpravy pravidiel pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov sa týkajú zariadení s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kilowattov (kW). Upravujú sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, keď kontrolu nebude potrebné vykonať. Podmienená povinnosť nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy vznikne pri nebytových budovách s inštalovaným vykurovacím alebo chladiacim výkonom nad 290 kW.

"Návrhom zákona sa taktiež ustanovujú pravidlá pre faktor primárnej energie pre elektrinu na stanovenie úspor energie a upravujú sa pravidlá v oblasti energetických auditov v nadväznosti na požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ," uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v predkladacej správe k materiálu.

Novela bude účinná od začiatku budúceho roka.

Podmienky na poskytovanie stimulov budú miernejšie

Podmienky poskytovania štátnej investičnej pomoci sa pre krízu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu zmiernia. Vyplýva to z novely zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Podniky budú mať napríklad možnosť neskôr začať obstarávať investičný majetok, predĺži sa aj termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa mala predĺžiť aj doba na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.

Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020.

"Návrh zákona reaguje na aktuálnu situáciu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19. Následky pandémie zásadným a predovšetkým nepredvídateľným spôsobom ovplyvnili prijímateľov investičnej pomoci a ich schopnosť plniť povinnosti a podmienky na poskytnutie investičnej pomoci," uviedlo MH v dôvodovej správe k návrhu zákona. Rezort sa obáva, že v krajných prípadoch to mohlo viesť až k rušeniu rozhodnutí o poskytnutí alebo o schválení investičnej pomoci.

Foto: TASR/AP

Ministerstvo napríklad navrhuje predĺžiť povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere chce rezort predĺžiť na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov. Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť až na 70 %.

"Prípadné zníženie oprávnených nákladov sa odzrkadlí na výške investičnej pomoci, a to jej znížením prostredníctvom rozhodnutia o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci alebo rozhodnutia o zmene rozhodnutia o schválení investičnej pomoci," upozornil rezort.

Podobne sa upraví aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %. Aj v tomto prípade sa však zníženie dohodnutého počtu nových pracovných miest odzrkadlí na výške investičného stimulu. Rezort tiež navrhuje v nasledujúcich dvoch rokoch považovať za splnenú podmienku vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o regionálnej investičnej pomoci a o dani z príjmov, by mal byť účinný od začiatku budúceho roka.

Prezidentka nepodpísala novelu upravujúcu obedy zadarmo

Prezidentka SR Zuzana Čaputová nepodpísala novelu zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorá upravuje aj obedy zadarmo. Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok prelomilo jej veto a schválilo právnu normu v pôvodnom znení. Novela bude platiť aj bez podpisu hlavy štátu.

Prezidentka namietala, že v dôsledku novely zákona by mohli vzniknúť tri kategórie detí. Jedna, ktorá bude mať nárok na obedy zadarmo, druhá kategória detí, ktorých rodičia si budú môcť namiesto obedov zadarmo uplatniť daňový bonus. Nevhodným nastavením kritérií v zákone podľa nej vznikne aj tretia skupina detí, ktoré prepadnú medzi obe opatrenia.

Foto: TASR - Marko Erd

"Sú to deti, ktoré sú v riziku chudoby, hoci ich rodiny majú príjem vyšší ako je hranica životného minima, ale súčasne je nedostatočný na to, aby si uplatnili zvýšený daňový bonus," vysvetlila prezidentka s tým, že podľa expertných odhadov Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR a Útvaru hodnoty za peniaze sa to týka až 47.000 detí. Pomer medzi hranicou chudoby a životným minimom sa líši podľa veľkosti rodiny a najväčšia medzera je v prípade osamelého rodiča s jedným dieťaťom.

Prezidentka sa preto rozhodla vrátiť zákon do parlamentu a ako spôsob nápravy navrhla upraviť kritérium, podľa ktorého sa rozšíri okruh detí, ktorým vznikne nárok na dotáciu. Prezidentka navrhla príjmovú hranicu pre získanie dotácie na obed nastaviť minimálne na úroveň dvojnásobku životného minima, čím sa zabezpečí, že ani jedno dieťa neprepadne sitom tejto pomoci.

Poslankyňa za OĽANO Lucia Drábiková vo štvrtok v pléne priblížila, že zapracovanie pripomienok prezidentky by spôsobilo, že by vznikla iná nespravodlivosť. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) dal podľa nej prísľub, že sa tento zákon dopracuje. "Toto je zákon s platnosťou od augusta 2021 a dovtedy bude pripravená úprava, ktorá zohľadní všetky skupiny týchto detí tak, aby tieto deti bez obeda nezostali," ubezpečila.

Okruh detí, na ktoré je možné poskytnúť dotáciu na zabezpečenie stravy v materskej a základnej škole, sa zúži. Pôvodne bolo možné túto dotáciu poskytnúť na každé dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy, základnú školu, alebo na dieťa, ktoré navštevuje materskú školu, kde najmenej 50 % detí je z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, respektíve dieťa žijúce v domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej príjem je najviac vo výške životného minima a nejde o dieťa navštevujúce posledný ročník materskej školy.

Dotácia sa bude po novom poskytovať už len na dieťa navštevujúce materskú školu alebo základnú školu, v ktorej je najmenej 50 % detí z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, a na dieťa navštevujúce materskú školu alebo základnú školu žijúce v domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej príjem je najviac vo výške životného minima. Účinnosť právnej úpravy, ktorou sa zužuje okruh detí, na ktoré možno poskytnúť dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa, má byť od 1. augusta 2021.

Novela zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce zároveň hovorí o vzniku dvoch nových dotačných schém, ktoré majú podporovať plnenie funkcií rodiny a dobrovoľníctvo.

Prezidentka podpísala novelu o povoleniach pre vozidlá ukončenej série

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Maximálny počet povolení vozidiel ukončenej série pre kategórie M1 a N1 triedy 1, ktoré plnia emisné limity 6d označené písmenami DG a AM, tak bude dvojnásobný. Novela nadobudne účinnosť 31. decembra tohto roka.

Za bežných okolností by sa vozidlá stali po tomto termíne autami ukončenej série, ktoré by bolo možné prihlásiť do evidencie vozidiel len na základe povolenia pre skladové zásoby, čiže povolenia dopredaja vozidiel, ktoré je limitované ich počtom. Limit sa po novom zdvojnásobí pre nepriaznivú situáciu v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

Foto: Juraj Šimko

"Prvá vlna pandémie spôsobila, že nové vozidlá s touto emisnou normou boli predajcom v SR dodané s oneskorením, zväčša až po letných prázdninách, keď sa v SR začala druhá vlna pandémie, počas ktorej boli vládou SR prijímané opatrenia na obmedzenie mobility občanov, ktoré vyvrcholili obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania," napísal rezort dopravy vo vládnom materiáli. Tieto opatrenia podľa rezortu spôsobili, že došlo k poklesu predaja nových vozidiel. Následkom toho predajcom nových vozidiel ostane k 31. decembru tohto roka na skladoch väčšie množstvo vozidiel, ktorých počet prekročí limit áut, ktoré môžu byť povolené pre skladové zásoby.

V ústave sa upraví odchod do dôchodku aj rodičovský bonus, odobrila prezidentka

Na Slovensku sa zavedie právo odísť do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov. Prostredníctvom tzv. rodičovského bonusu budú môcť deti zároveň priamo prispievať na dôchodok svojich rodičov. Vyplýva to z novely Ústavy SR, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Ustanoví sa tak podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok vo väzbe na dve skutočnosti – dobu účasti a vek. Doteraz bola v ústave garantovaná iba jedna možnosť, ktorá by ľuďom zaisťovala odchod do dôchodku, a to bol vek.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) avizoval, že počet odpracovaných rokov by mohol byť určený buď fixne, alebo podľa profesií. "Môže byť diskusia o tom, či tento stanovený počet odpracovaných rokov má byť stanovený fixne pre všetkých pracujúcich, napríklad 40 rokov, ako to navrhujeme my, alebo to má byť na základe rôznych profesií stanovené podľa miery toho, ako sú fyzicky náročné a ako vedú k opotrebovaniu ľudského organizmu," priblížil počas rozpravy vo štvrtok (3. 12.). Ubezpečil, že k tomu sa uskutoční ešte celospoločenská diskusia a bude to stanovené v zákone, ktorý bude nadväzovať na túto zmenu ústavy.

Foto: TASR Pavel Neubauer

Ústavne sa tiež má zamedziť negatívnemu premietnutiu zákonom ustanovenej dlhodobej starostlivosti o dieťa do nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. "Inými slovami, predpokladá sa zavedenie takého spôsobu výpočtu starobných dôchodkov, ktorý nebude znevýhodňovať rodičov, ktorí čerpali materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku, a tým bude kompenzovať aj zrovnoprávnenie tzv. veku odchodu do dôchodku mužov a žien," priblížil predkladateľ pozmeňujúceho návrhu k Ústave, poslanec Sme rodina Miloš Svrček. Takto kompenzovaná starostlivosť by mala byť v trvaní do troch rokov dieťaťa, čo je základná doba poskytovania rodičovského príspevku.

Garantované má byť aj právo, aby každý pracujúci človek mohol odviesť časť svojich daní alebo odvodov pre svojich rodičov, ak poberajú starobný dôchodok. Nebude to povinnosť, ale právo. Splnené by pritom mali byť tri podmienky. Dieťa musí vyjadriť vôľu takto "asignovať" časť sumy na tento účel, podmienkou je tiež poskytovanie starobného dôchodku prijímateľovi tejto sumy a skutočnosť, že dieťa vychoval.

Foto: TASR/AP

Zakotví sa aj princíp dlhodobej udržateľnosti hospodárenia štátu, ako aj princípu transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. "Štát, ktorého hospodárenie nie je dlhodobo udržateľné, nebude môcť v budúcnosti riadne zabezpečovať predovšetkým ochranu tých základných práv, ktoré sú od verejných financií závislé. To sa týka v prvom rade sociálnych práv. Je preto žiaduce zdôrazniť tieto princípy priamo v ústave," odôvodnil Svrček.

Prezidentka podpísala zákon, o ochranu môžu firmy požiadať aj v budúcom roku

Malý konkurz či neformálnu reštrukturalizáciu, ktorej súčasťou je dočasná ochrana pred veriteľmi, rieši zákon o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach. Podpísala ho prezidentka SR Zuzana Čaputová. Právna norma je účinná od začiatku budúceho roka a plynulo nadväzuje na dnes platnú dočasnú ochranu podnikateľov.

"Cieľom návrhu zákona je preto poskytnutie dostatočného časového rámca podnikateľom vo finančných ťažkostiach na účely pokračovania v prevádzkovaní podniku podľa vzoru dočasnej ochrany," uviedol rezort spravodlivosti v predkladacej správe k zákonu. O poskytnutie dočasnej ochrany bude oprávnený žiadať podnikateľ prevádzkujúci podnik so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenska. S dočasnou ochranou musí súhlasiť nadpolovičná väčšina veriteľov počítaná podľa výšky ich pohľadávok. O dočasnú ochranu by malo byť možné žiadať len v obmedzenom časovom období po účinnosti tohto zákona.

Súčasne platná právna úprava dočasnej ochrany, ktorú štát zaviedol pre pandémiu ochorenia COVID-19, má obmedzenú platnosť do konca roka. Dočasnú ochranu pred veriteľmi by podľa schválenej legislatívy mali firmy dostať najviac na tri mesiace, to znamená odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tejto informácie v Obchodnom vestníku, pričom podnikateľ pod dočasnou ochranou môže podať žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany na ďalšie tri mesiace.

Foto: TASR Ján Krošlák

Návrh zákona zároveň prináša aj nízkonákladový rýchly malý konkurz. Opatrenie je určené pre malé firmy a malých podnikateľov. Návrh podstatne zjednodušuje pravidlá na vedenie konkurzu. Konkurz v prípade malého konkurzu je likvidačným konaním, v ktorom neexistuje záujem na pokračovaní v prevádzke podniku, prípadne je zanedbateľný, a tento jednoznačne prevyšuje záujem veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Cieľom návrhu zákona je preto vykonštruovať jednoduché, efektívne, hospodárne a rýchle likvidačné konanie.

Právna úprava dočasnej ochrany má byť dostupná pre všetky subjekty, ktoré majú na území SR centrum hlavných záujmov. Tým by sa mala odstrániť diskriminácia subjektov, ktoré sú zahraničnými osobami so sídlom mimo územia SR, ale majú podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenska, ak majú v SR aj centrum hlavných záujmov.

Z pozmeňujúceho návrhu z výborov, ktorý plénum schválilo, tiež vyplýva, že ochrana majetku podnikateľa pod dočasnou ochranou sa vzťahuje len na pohľadávky, ktoré voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou vznikli pred poskytnutím dočasnej ochrany. Exekučná imunita počas dočasnej ochrany však musí rešpektovať existenciu špecifických pravidiel platných pre pohľadávky, ktoré vznikli napríklad pri realizácii spoločných programov SR a Európskej únie (EÚ), ktoré sú financované z fondov EÚ.