Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pôvodne mal osobitný odvod prestať platiť od budúceho roka. Po novom bude fungovať aj naďalej a od budúceho roka sa má zvýšiť na 0,4 %.
Autor TASR
Bratislava 18. decembra (TASR) - Osobitný odvod budú banky na Slovensku platiť aj naďalej a od budúceho roka sa jeho výška zdvojnásobí. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Banky platili odvod vo výške 0,2 % z hodnoty svojich pasív vykazovaných v súvahe, znížených o niektoré položky.
Pôvodne mal osobitný odvod prestať platiť od budúceho roka. Po novom bude fungovať aj naďalej a od budúceho roka sa má zvýšiť na 0,4 %. V roku 2020 by tak banky mali zaplatiť do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac. Prezidentka však uviedla, že vníma obavy Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky, podľa ktorých časovo neobmedzený bankový odvod predstavuje významné riziko pre bankový sektor a môže oslabiť celkovú ekonomickú kondíciu Slovenska. Na druhej strane však hlava štátu tiež vníma to, že s príjmami z tohto odvodu počíta schválený štátny rozpočet na rok 2020. Podľa prezidentky môže novozvolený parlament riziká vyplývajúce z tejto právnej úpravy kedykoľvek v priebehu budúceho roka odstrániť v podobe novely zákona.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) pri schvaľovaní novely zákona poznamenal, že sa dostal do situácie, keď musel hľadať zdroje a chce doručiť rozpočet, ktorý bude spĺňať pravidlá zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý ukladá, že maximálna hranica deficitu je 0,49 % HDP.
Bankový odvod platí na Slovensku od roku 2012 a bol zavedený na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív.
Na riziká zvýšenia bankového odvodu upozornila Národná banka Slovenska (NBS), podľa ktorej zasiahne ziskovosť celého bankového sektora. NBS vyčíslila, že kým súčasný 0,2-percentný odvod tvoril približne 16 % zo zisku bánk v roku 2018, zvýšený 0,4-percentný odvod by predstavoval až 33-percentný podiel. V prípade poklesu zisku v krízových rokoch môže odvod tvoriť podstatnú časť zisku.
Proti návrhu sa od začiatku stavia Slovenská banková asociácia (SBA), ktorá upozorňuje na ohrozenie stability bankového sektora. Hoci podľa asociácie patrí sektor medzi najstabilnejšie v EÚ, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku. SBA avizovala napadnutie vyššieho bankového odvodu na Ústavnom súde SR.
Pôvodne mal osobitný odvod prestať platiť od budúceho roka. Po novom bude fungovať aj naďalej a od budúceho roka sa má zvýšiť na 0,4 %. V roku 2020 by tak banky mali zaplatiť do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac. Prezidentka však uviedla, že vníma obavy Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky, podľa ktorých časovo neobmedzený bankový odvod predstavuje významné riziko pre bankový sektor a môže oslabiť celkovú ekonomickú kondíciu Slovenska. Na druhej strane však hlava štátu tiež vníma to, že s príjmami z tohto odvodu počíta schválený štátny rozpočet na rok 2020. Podľa prezidentky môže novozvolený parlament riziká vyplývajúce z tejto právnej úpravy kedykoľvek v priebehu budúceho roka odstrániť v podobe novely zákona.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) pri schvaľovaní novely zákona poznamenal, že sa dostal do situácie, keď musel hľadať zdroje a chce doručiť rozpočet, ktorý bude spĺňať pravidlá zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý ukladá, že maximálna hranica deficitu je 0,49 % HDP.
Bankový odvod platí na Slovensku od roku 2012 a bol zavedený na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív.
Na riziká zvýšenia bankového odvodu upozornila Národná banka Slovenska (NBS), podľa ktorej zasiahne ziskovosť celého bankového sektora. NBS vyčíslila, že kým súčasný 0,2-percentný odvod tvoril približne 16 % zo zisku bánk v roku 2018, zvýšený 0,4-percentný odvod by predstavoval až 33-percentný podiel. V prípade poklesu zisku v krízových rokoch môže odvod tvoriť podstatnú časť zisku.
Proti návrhu sa od začiatku stavia Slovenská banková asociácia (SBA), ktorá upozorňuje na ohrozenie stability bankového sektora. Hoci podľa asociácie patrí sektor medzi najstabilnejšie v EÚ, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku. SBA avizovala napadnutie vyššieho bankového odvodu na Ústavnom súde SR.
