Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 8. november 2024Meniny má Bohumír
< sekcia Ekonomika

Prezidentka vetovala novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Tieto zmeny sa týkali úpravy fungovania Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania.

Bratislava 26. mája (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila v piatok Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Upozornila pritom, že obsahom pôvodného návrhu bol jeden novelizačný bod, ale v rámci druhého čítania bol predložený a schválený pozmeňujúci návrh, ktorý zákon doplnil o 23 ďalších, nesúvisiacich novelizačných bodov.

Tieto zmeny sa týkali úpravy fungovania Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Z povahy a obsahu týchto doplnených novelizačných bodov je zrejmé, že práve tieto sú vecne najzávažnejšie, upozornila hlava štátu.

Podľa súčasného znenia zákona sú členmi spomínanej agentúry zakladatelia a investiční partneri, hlasovacie právo v orgánoch agentúry však majú výlučne zakladatelia agentúry. Podľa novelizovaného znenia by mali mať hlasovacie právo aj investiční partneri.

Prezidentka to považuje za podstatnú zmenu, ktorá môže viesť k oslabeniu až zániku vplyvu štátu v rámci hlasovania najmä členskej schôdze agentúry, čo pôsobí nesystémovo, keďže jej zakladateľmi sú výlučne štátne orgány a agentúra ako taká pôsobí v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania.

"Schválený zákon teda vytvoril priestor pre účasť na riadení agentúry subjektom, ktoré budú v zjavnom konflikte záujmov, keďže investiční partneri budú mať záujem viac hájiť predovšetkým subjektívne obchodné záujmy a menej záujem verejný. Zákonodarca sa pritom v schválenom zákone ani len nepokúsil tento zjavný konflikt záujmov relativizovať určitými kontrolnými mechanizmami a brzdami," upozornila Čaputová.

Za podstatnú výhradu prezidentka považuje tiež prenesenie voľby členov predstavenstva agentúry na NR SR. Členovia predstavenstva by tak mohli získavať silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci.

"Toto možno považovať za ústavne nesystémový krok, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, keď výkonná zložka moci bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch," dodala hlava štátu.