Bratislava 5. apríla (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala zákon o príspevkoch z fondov Európskej únie (EÚ) z dielne ministerky pre investície Veroniky Remišovej (Za ľudí). Legislatíva upravuje právne vzťahy pri poskytovaní eurofondov z nového programového obdobia na roky 2021 – 2027, postup a podmienky poskytovania, práva a povinnosti osôb v súvislosti s poskytovaním, pôsobnosť orgánov štátnej správy a územnej samosprávy a zodpovednosť za porušenie podmienok.

Zákon určuje, že centrálnym koordinačným orgánom eurofondov je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Platobným orgánom pre jednotlivé európske fondy je Ministerstvo financií (MF) SR.

Legislatíva zriaďuje Radu partnerstva a Kooperačnú radu udržateľného mestského rozvoja, a to s cieľom územného rozvoja.

Podľa zákona bude na ochranu finančných záujmov EÚ v kontexte eurofondov dohliadať Úrad vlády SR. Medzi inými bude zhromažďovať údaje o nezrovnalostiach od subjektov verejnej správy a vykonávať kontrolu.

Zákon tiež určuje, kto je riadiacim orgánom pri eurofondoch, aké sú jeho povinnosti a práva. To isté určuje aj pri sprostredkovateľskom orgáne. Legislatíva definuje aj činnosť orgánu auditu.

Legislatíva podrobne opisuje, aký je postup pri poskytovaní príspevku a aké sú náležitosti výzvy, na základe ktorej podáva žiadateľ žiadosť. Pred vyhlásením klasickej výzvy môže poskytovateľ vyhlásiť výzvu na predkladanie projektových zámerov.

Zákon ošetruje aj náležitosti konania o žiadosti či odvolania.

Podľa legislatívy sa bude osobitne postupovať pri poskytovaní príspevku napríklad na národné projekty, projekty integrovanej územnej investície, projekty z programu Interact či na projekty z programu cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Českom alebo Slovenskom a Rakúskom.

EÚ umožňuje poskytnúť eurofondy aj na finančné nástroje, za určitých podmienok. Legislatíva určuje možnosti poskytnutia príspevku na finančný nástroj a pravidlá.

Zákon hovorí aj o tom, ako môže poskytovateľ či ďalšie subjekty vykonať finančnú opravu, ako sa má postupovať pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, ak už prijímateľ dostal časť príspevku, či ako treba postupovať pri správe pohľadávok. Zákon ošetruje aj náležitosti dohody o splátkach či odklade plnenia a definuje aj to, kedy dochádza ku konfliktu záujmov a ako potom postupovať.

Legislatíva hovorí aj o spracúvaní osobných údajov, zverejňovaní informácií a o pokutách. Ak sa pri audite zistí nedodržanie lehôt zo strany poskytovateľa, štát mu môže uložiť pokutu do 10.000 eur.

Vláda navrhla účinnosť zákona od 1. mája tohto roka a pri jednej z častí od 1. júla tohto roka.

Ako vyzdvihlo MIRRI, základným zjednodušením v nových eurofondoch je Operačný program Slovensko, ktorý nahradí viaceré doterajšie programy a bude mať iba 10 sprostredkovateľských orgánov, čo je približne tretina oproti súčasnému stavu. "V programovom období 2014 – 2020 kontrolu verejného obstarávania vykonávalo až 21 riadiacich a sprostredkovateľských orgánov. Každý s trocha inými pravidlami, čo prinášalo chaos a zbytočné chyby. Po novom bude túto kontrolu vykonávať už len Úrad pre verejné obstarávanie podľa jednotných pravidiel," vysvetlila Remišová.

Podľa nových pravidiel sa tiež výrazne zníži objem vyžadovanej dokumentácie zo strany žiadateľov a prijímateľov, zruší sa napríklad hlásenie o začatí realizácie projektu či zjednoduší vykazovanie nákladov.

Prezidentka odobrila novelu, ktorá upravuje aj dozor nad prekurzormi výbušnín

Dohliadať nad nadobúdaním obmedzených východiskových látok na výrobu výbušnín a regulovaných prekurzorov výbušnín bude po novom, namiesto Ministerstva hospodárstva SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie, Hlavný banský úrad. Počíta s tým novela zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach prekurzorov výbušnín, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Právna norma súčasne sprísňuje pravidlá nadobúdania týchto látok.

"Navrhovaná zmena riadiaceho a dozorného orgánu sprehľadní a zjednoduší štátnu správu v danej oblasti," uviedlo v predkladacej správe ministerstvo hospodárstva. Novela zákona zároveň zakáže hospodárskym subjektom sprístupniť alebo dovážať obmedzený prekurzor výbušniny členom širokej verejnosti. K obmedzeným látkam na výrobu výbušnín patrí napríklad kyselina dusičná, peroxid vodíka vo vyššej koncentrácii, nitrometán či dusičnan amónny.

Zmena zákona tiež zavádza definíciu "profesionálneho používateľa", ktorému bude možné sprístupniť obmedzené prekurzory výbušnín. Ten už však, na rozdiel od hospodárskeho subjektu, nemôže sprístupňovať obmedzený prekurzor výbušnín inej osobe. Rozšírená povinnosť nahlasovať podozrivé transakcie regulovaných prekurzorov sa už bude vzťahovať okrem hospodárskych subjektov aj na profesionálnych používateľov.

Zhromažďovať a vyhodnocovať informácie o podozrivých transakciách od hospodárskych subjektov a profesionálnych používateľov by malo ministerstvo vnútra. To má zároveň tieto informácie zdieľať aj s príslušnými orgánmi vrátane orgánov ostatných členských štátov Európskej únie.

Hlavný banský úrad bude zároveň vo veciach prekurzorov výbušnín mať povinnosť podávať Európskej komisii súhrnnú správu o počte ohlásených podozrivých transakcií, o zmiznutiach a krádežiach, o činnostiach zameraných na zvyšovanie informovanosti, ale aj o počte vykonaných inšpekcií u hospodárskych subjektov.