Bratislava 4. decembra (TASR) - Prezident SR Andrej Kiska nepodpísal novelu zákona o úveroch na bývanie a parlamentu ju vrátil na opätovné prerokovanie. Právna norma zavádzala viaceré zmeny, napríklad mala upraviť poskytovanie informácií o ponúkaných úveroch, či zaviesť zmeny pri predčasnom splatení úveru. A práve k ustanoveniu týkajúceho sa predčasného splatenia má prezident pripomienky, preto sa rozhodol zákon nepodpísať.

"Cieľom novely zákona je, okrem iného, aj zavedenie jednotnej úpravy predčasného splatenia úveru na bývanie, pričom ustanovenia zavádzajú možnosť spotrebiteľovi vyrovnať svoje záväzky kedykoľvek počas trvania zmluvy o úvere na bývanie pred dohodnutou lehotou splatnosti zmluvy o úvere na bývanie,” priblížila kancelária prezidenta. Schválené znenie však vnáša podľa hlavy štátu do zákona vnútorný rozpor, ktorý sa nedá preklenúť doslovným, systematickým ani logickým výkladom. Kiska preto navrhol poslancom Národnej rady SR, aby pri opätovnom prerokovaní zákon schválili s jeho pripomienkami.

Právnu normu do parlamentu predložilo Ministerstvo financií (MF) SR. Jedným z hlavných cieľov bolo, aby spotrebitelia mali lepší prehľad o tom, koľko zaplatia na úrokoch z úveru na bývanie a o koľko im klesne istina úveru do najbližšej zmeny úrokovej sadzby. Takéto informácie mali podľa zákona banky po novom poskytovať klientom ešte pred uzatvorením zmluvy a dostávať ich mali aj v prípade, ak budú chcieť svoj úver na bývanie splatiť iným úverom. "Naším zámerom bolo, aby si ľudia vedeli čo najľahšie vybrať výhodnejší úver," uviedlo MF SR.

Súčasťou schválenej novely bol aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa mal zaviesť zákaz pre veriteľa požadovať od spotrebiteľa zabezpečenie úveru na bývanie vyššou hodnotou, ako je výška záväzku spotrebiteľa vyplývajúceho zo zmluvy o úvere na bývanie. Týmto ustanovením chcel rezort financií dosiahnuť ochranu spotrebiteľa pred neprimeranými požiadavkami od veriteľov.

Spotrebitelia mali mať tiež lepšie informácie o ponúkanom úvere na bývanie. Medzi povinne poskytované všeobecné informácie mali patriť napríklad údaje o type úrokovej sadzby, celkovej výške úveru na bývanie či budúcich možných nákladoch nezahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa.

Návrhom novely sa zavádzala aj možnosť pre klientov odstúpiť od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere.

Cieľom právnej normy bolo zaviesť aj nový Európsky štandardizovaný informačný formulár, takzvaný ESIS. Prostredníctvom neho mali veritelia poskytovať spotrebiteľom stanovené všeobecné a predzmluvné informácie o úvere.

Návrhom novely zákona sa do praxe zavádzali aj nové povinnosti pre finančných agentov. Tí mali napríklad informovať o výške provízií, ktoré im má veriteľ alebo tretia strana zaplatiť za služby súvisiace so zmluvou o úvere na bývanie.