Zelená transformácia slovenskej ekonomiky tak, aby jej ďalší rozvoj bol zlučiteľný s naším záväzkom dosiahnutia klimatickej neutrality do polovice storočia.
Autor TASR
Čifáre 21. marca (TASR) – Pri obci Čifáre v okrese Nitra vzniká nový Les porozumenia. Pri príležitosti Medzinárodného dňa lesa ho založil minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽANO), ktorý na jeho výsadbu prizval členov vlády a poslancov Národnej rady SR. Na polhektárovej ploche bolo vysadených 350 sadeníc duba zimného, výsadba ktorého bude pokračovať už v réžii pracovníkov Lesov SR aj v nasledujúcich dňoch.
Podľa vyjadrenia ministra má byť harmonické lesné spoločenstvo inšpiráciou pre celú spoločnosť. Les porozumenia bude podľa neho symbolizovať vzájomnú súdržnosť bez ohľadu na politickú príslušnosť najmä v období, keď za hranicami Slovenska zúri vojnový konflikt a verejnosť očakáva, že členovia vlády sa navzájom budú podporovať v riešeniach prospešných pre obyvateľov našej krajiny. Zároveň má nový Les porozumenia pripomenúť dôležitosť zdravého lesa pre budúce generácie.
Lesy pokrývajú zhruba 40 % slovenského územia, čo je mierne nad priemerom krajín OECD. V roku 2014 pripadalo na štvorcový kilometer na Slovensku zhruba 30.000 stromov. Podľa údajov Národného lesníckeho centra dosahoval najvyššiu lesnatosť na Slovensku v roku 2020 Žilinský kraj (56,3 %), naopak, v Nitrianskom kraji tvorili lesy len 15,3 % územia.
Napriek miernemu nárastu administratívnej výmery lesov satelitné snímky upozorňujú na opačný trend, upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS). Podľa údajov FAO Slovensko sa v porovnaní s rokom 2000 navýšila plocha pokrytá lesmi o 0,6 percentuálneho bodu. Na základe odlišnej metodiky Global Forest Watch (GFW) založenej na porovnávaní satelitných snímok v rovnakom období na Slovensku došlo k strate stromovej pokrývky na úrovni 9,3 % plochy pokrytej lesmi v roku 2000, čo bolo mierne pod priemerom krajín OECD. Problémom slovenských lesov je v porovnaní s krajinami OECD relatívne intenzívna ťažba dreva ako aj defoliácia stromov (odlistenie), ktorá indikuje zdravie lesov.
Zelená transformácia slovenskej ekonomiky tak, aby jej ďalší rozvoj bol zlučiteľný s naším záväzkom dosiahnutia klimatickej neutrality do polovice storočia, je jednou z hlavných výziev Slovenska, ktorú identifikovala správa NBS Štrukturálne výzvy.
Podľa vyjadrenia ministra má byť harmonické lesné spoločenstvo inšpiráciou pre celú spoločnosť. Les porozumenia bude podľa neho symbolizovať vzájomnú súdržnosť bez ohľadu na politickú príslušnosť najmä v období, keď za hranicami Slovenska zúri vojnový konflikt a verejnosť očakáva, že členovia vlády sa navzájom budú podporovať v riešeniach prospešných pre obyvateľov našej krajiny. Zároveň má nový Les porozumenia pripomenúť dôležitosť zdravého lesa pre budúce generácie.
Lesy pokrývajú zhruba 40 % slovenského územia, čo je mierne nad priemerom krajín OECD. V roku 2014 pripadalo na štvorcový kilometer na Slovensku zhruba 30.000 stromov. Podľa údajov Národného lesníckeho centra dosahoval najvyššiu lesnatosť na Slovensku v roku 2020 Žilinský kraj (56,3 %), naopak, v Nitrianskom kraji tvorili lesy len 15,3 % územia.
Napriek miernemu nárastu administratívnej výmery lesov satelitné snímky upozorňujú na opačný trend, upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS). Podľa údajov FAO Slovensko sa v porovnaní s rokom 2000 navýšila plocha pokrytá lesmi o 0,6 percentuálneho bodu. Na základe odlišnej metodiky Global Forest Watch (GFW) založenej na porovnávaní satelitných snímok v rovnakom období na Slovensku došlo k strate stromovej pokrývky na úrovni 9,3 % plochy pokrytej lesmi v roku 2000, čo bolo mierne pod priemerom krajín OECD. Problémom slovenských lesov je v porovnaní s krajinami OECD relatívne intenzívna ťažba dreva ako aj defoliácia stromov (odlistenie), ktorá indikuje zdravie lesov.
Zelená transformácia slovenskej ekonomiky tak, aby jej ďalší rozvoj bol zlučiteľný s naším záväzkom dosiahnutia klimatickej neutrality do polovice storočia, je jednou z hlavných výziev Slovenska, ktorú identifikovala správa NBS Štrukturálne výzvy.