Prvou z možností je nájomná zmluva podľa Občianskeho zákonníka, druhou zase zmluva podľa zákona o krátkodobom nájme bytu.
Autor TASR
Bratislava 4. júna (TASR) – Pri prenájme nehnuteľnosti si subjekty musia v prvom rade zvoliť správny typ nájomnej zmluvy. Existujú totiž dve možnosti, podľa ktorých im následne plynú odlišné práva a povinnosti. Pre TASR to uviedol prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.
Prvou z možností je nájomná zmluva podľa Občianskeho zákonníka, druhou zase zmluva podľa zákona o krátkodobom nájme bytu. „Pre prenajímateľa je vhodnejšia nájomná zmluva o krátkodobom nájme bytu, ktorá ho viac chráni pred problémovými nájomcami,“ vysvetlil Palenčár s tým, že tento variant si však môžu zvoliť iba prenajímatelia, ktorí sa zaregistrovali na Daňovom úrade, a teda majú pridelené daňové identifikačné číslo (DIČ).
„Pri nájme sa treba, samozrejme, dohodnúť na výške nájomného, platbách, termínoch, období nájmu, o počte osôb, ktorí budú v nehnuteľnosti bývať, spôsobe užívania bytu, atď,“ dodal Palenčár. Ako ďalej podotkol, jedným z mnohých problémov pri podpise nájomnej zmluvy je nedostatočná formulácia spôsobu užívania nehnuteľnosti, neinformovanie nájomcu o domovom poriadku, nedostatočne formulované právo na odstúpenie od zmluvy a s tým spojené odovzdanie či prevzatie nehnuteľnosti.
„Zároveň klientom odporúčame dostatočne špecifikovať technický stav nehnuteľnosti pri preberaní, aby pri ukončení nájomnej zmluvy nevznikali spory, v akom stave sa nehnuteľnosť má nachádzať,“ poradil Palenčár.
„Nájomný vzťah by mal byť postavený na vzájomnej úcte a dôvere. Prenajímateľ poskytuje svoju nehnuteľnosť nájomcovi a nájomca by sa mal o ňu starať tak, aby nespôsobil majiteľovi ujmy,“ uzavrel Palenčár s tým, že obom stranám radí, aby sa navzájom informovali, aby spolu komunikovali a pri prevzatí nehnuteľnosti riadne zapísali všetky stavy energií. Mali by sa dohodnúť tiež na spôsobe vyúčtovania, ktorý vyhovuje obom stranám a radí im riadne zaznačiť aj prevzatie a odovzdanie kľúčov, čipov i iných prístupov k nehnuteľnosti.
Prvou z možností je nájomná zmluva podľa Občianskeho zákonníka, druhou zase zmluva podľa zákona o krátkodobom nájme bytu. „Pre prenajímateľa je vhodnejšia nájomná zmluva o krátkodobom nájme bytu, ktorá ho viac chráni pred problémovými nájomcami,“ vysvetlil Palenčár s tým, že tento variant si však môžu zvoliť iba prenajímatelia, ktorí sa zaregistrovali na Daňovom úrade, a teda majú pridelené daňové identifikačné číslo (DIČ).
„Pri nájme sa treba, samozrejme, dohodnúť na výške nájomného, platbách, termínoch, období nájmu, o počte osôb, ktorí budú v nehnuteľnosti bývať, spôsobe užívania bytu, atď,“ dodal Palenčár. Ako ďalej podotkol, jedným z mnohých problémov pri podpise nájomnej zmluvy je nedostatočná formulácia spôsobu užívania nehnuteľnosti, neinformovanie nájomcu o domovom poriadku, nedostatočne formulované právo na odstúpenie od zmluvy a s tým spojené odovzdanie či prevzatie nehnuteľnosti.
„Zároveň klientom odporúčame dostatočne špecifikovať technický stav nehnuteľnosti pri preberaní, aby pri ukončení nájomnej zmluvy nevznikali spory, v akom stave sa nehnuteľnosť má nachádzať,“ poradil Palenčár.
„Nájomný vzťah by mal byť postavený na vzájomnej úcte a dôvere. Prenajímateľ poskytuje svoju nehnuteľnosť nájomcovi a nájomca by sa mal o ňu starať tak, aby nespôsobil majiteľovi ujmy,“ uzavrel Palenčár s tým, že obom stranám radí, aby sa navzájom informovali, aby spolu komunikovali a pri prevzatí nehnuteľnosti riadne zapísali všetky stavy energií. Mali by sa dohodnúť tiež na spôsobe vyúčtovania, ktorý vyhovuje obom stranám a radí im riadne zaznačiť aj prevzatie a odovzdanie kľúčov, čipov i iných prístupov k nehnuteľnosti.