Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Irán bol pred konfliktom o jeho atómový program dôležitým producentom ropy.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 18. januára (TASR) - Irán sa po zrušení ekonomických sankcií môže vrátiť na ropný trh, no stane sa tak v najnevhodnejšom možnom čase. To, čo je pre iránske hospodárstvo dobrou správou, môže výrazne zhoršiť beztak napätú situáciu na ropných trhoch. Informovala o tom vo svojej analýze agentúra DPA.
Ceny ropy sa nachádzajú v strmhlavom páde a koniec je v nedohľadne. Dôvodom je nízky dopyt a príliš vysoká ponuka, ktorá sa príchodom Iránu ešte viac zvýši.
Irán bol pred konfliktom o jeho atómový program dôležitým producentom ropy. V rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) bol po Saudskej Arábii najvplyvnejším členom a dlhý čas bol aj najväčším vývozcom. Jeho význam po zavedení sankcií prudko klesol. Jeho doterajšia ťažba sa pohybovala okolo troch miliónov barelov denne v porovnaní s viac než 10 miliónmi barelov v Saudskej Arábii.
Zrušenie sankcií nebolo ničím prekvapivé, keďže Irán splnil svoje záväzky vyplývajúce z dohody o atómovom programe. Krajina už vlani opakovane zdôraznila, že vývoz ropy chce postupne zvyšovať o pol milióna barelov denne. Odborníci však pochybujú, že Irán bude schopný rýchlo obnoviť ťažbu aj vývoz, keďže to si v prvom rade bude vyžadovať modernizáciu ropného priemyslu. Aj iránsky prezident Hasan Rúhání považuje rýchly a prudký vzostup exportu za nereálny.
Návrat Iránu na ropné trhy bude mať veľké dôsledky, keďže svet sa doslova topí v rope. Export ropy z krajín OPEC o viac než milión barelov denne presahuje aktuálny dopyt. Hlavnou príčinou je cenová vojna, keďže najmä Saudská Arábia si chce za každú cenu ochrániť trhové podiely. Jej snaha sa zameriava primárne proti novej konkurencii z USA, ktoré výrazne zvýšili ťažbu pomocou frakovacích technológií. No aj Rusko a Kanada pumpujú čoraz viac ropy na trh, čo zrazilo svetové ceny čierneho zlata na najnižšiu úroveň za 12 rokov. V súčasnosti sú ceny pod 30 dolármi za barel (27,49 eura), kým ešte v polovici roka 2014 sa pohybovali okolo 100 USD za barel.
Dôsledky tohto vývoja pre svetové hospodárstvo sú zmiešané. Jednoznačnými "víťazmi" sú spotrebitelia a firmy v krajinách, ktoré sú odkázané na dovoz ropy. "Nízke ceny ropy sa v Európe rovnajú zníženiu daní," hovorí Erik Nielsen, šéf-ekonóm banky Unicredit. A Holger Schmieding, šéf-ekonóm súkromnej banky Berenberg, dodáva: "Pre svet ako celok sú dodatočné dodávky ropy požehnaním." Na druhej strane spektra stoja firmy a krajiny, ktoré závisia od predaja ropy. To môže viesť k celému radu problémov, keďže firmy musia prepúšťať a krajiny krátiť sociálne výdavky.
Zatiaľ nie je jasné, kam až ceny ropy môžu spadnúť. Vysoký previs ponuky nad dopytom hovorí v prospech ďalšieho zlacňovania. Odborníci však očakávajú mierny pokles ťažby v USA, keďže činnosť mnohých tamojších producentov prestáva byť rentabilná. Analytici Commerzbank preto už v priebehu tohto roka očakávajú výrazné zníženie objemu ťažby v USA. V dlhodobom horizonte dokonca nevylučujú nedostatok ropy a rastúce ceny, keďže mnohé firmy v dôsledku lacnej ropy škrtajú investície.
Ceny ropy sa nachádzajú v strmhlavom páde a koniec je v nedohľadne. Dôvodom je nízky dopyt a príliš vysoká ponuka, ktorá sa príchodom Iránu ešte viac zvýši.
Irán bol pred konfliktom o jeho atómový program dôležitým producentom ropy. V rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) bol po Saudskej Arábii najvplyvnejším členom a dlhý čas bol aj najväčším vývozcom. Jeho význam po zavedení sankcií prudko klesol. Jeho doterajšia ťažba sa pohybovala okolo troch miliónov barelov denne v porovnaní s viac než 10 miliónmi barelov v Saudskej Arábii.
Zrušenie sankcií nebolo ničím prekvapivé, keďže Irán splnil svoje záväzky vyplývajúce z dohody o atómovom programe. Krajina už vlani opakovane zdôraznila, že vývoz ropy chce postupne zvyšovať o pol milióna barelov denne. Odborníci však pochybujú, že Irán bude schopný rýchlo obnoviť ťažbu aj vývoz, keďže to si v prvom rade bude vyžadovať modernizáciu ropného priemyslu. Aj iránsky prezident Hasan Rúhání považuje rýchly a prudký vzostup exportu za nereálny.
Návrat Iránu na ropné trhy bude mať veľké dôsledky, keďže svet sa doslova topí v rope. Export ropy z krajín OPEC o viac než milión barelov denne presahuje aktuálny dopyt. Hlavnou príčinou je cenová vojna, keďže najmä Saudská Arábia si chce za každú cenu ochrániť trhové podiely. Jej snaha sa zameriava primárne proti novej konkurencii z USA, ktoré výrazne zvýšili ťažbu pomocou frakovacích technológií. No aj Rusko a Kanada pumpujú čoraz viac ropy na trh, čo zrazilo svetové ceny čierneho zlata na najnižšiu úroveň za 12 rokov. V súčasnosti sú ceny pod 30 dolármi za barel (27,49 eura), kým ešte v polovici roka 2014 sa pohybovali okolo 100 USD za barel.
Dôsledky tohto vývoja pre svetové hospodárstvo sú zmiešané. Jednoznačnými "víťazmi" sú spotrebitelia a firmy v krajinách, ktoré sú odkázané na dovoz ropy. "Nízke ceny ropy sa v Európe rovnajú zníženiu daní," hovorí Erik Nielsen, šéf-ekonóm banky Unicredit. A Holger Schmieding, šéf-ekonóm súkromnej banky Berenberg, dodáva: "Pre svet ako celok sú dodatočné dodávky ropy požehnaním." Na druhej strane spektra stoja firmy a krajiny, ktoré závisia od predaja ropy. To môže viesť k celému radu problémov, keďže firmy musia prepúšťať a krajiny krátiť sociálne výdavky.
Zatiaľ nie je jasné, kam až ceny ropy môžu spadnúť. Vysoký previs ponuky nad dopytom hovorí v prospech ďalšieho zlacňovania. Odborníci však očakávajú mierny pokles ťažby v USA, keďže činnosť mnohých tamojších producentov prestáva byť rentabilná. Analytici Commerzbank preto už v priebehu tohto roka očakávajú výrazné zníženie objemu ťažby v USA. V dlhodobom horizonte dokonca nevylučujú nedostatok ropy a rastúce ceny, keďže mnohé firmy v dôsledku lacnej ropy škrtajú investície.
