Bratislava 8. marca (TASR) - V roku 2015 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 883 eur. Medziročne sa nominálne zvýšila o 2,9 %, reálna mzda vzrástla o 3,2 %. Rast nominálnej mzdy bol o 1,2 percentuálneho bodu (p. b.) pomalší ako v roku 2014. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

V 4. štvrťroku 2015 sa priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR (vrátane odhadu za zamestnancov u živnostníkov) medziročne zvýšila o 4,1 % na 956 eur. Mierny pokles spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4,6 %. Sezónne očistená priemerná nominálna mzda oproti 3. štvrťroku 2015 vzrástla o 1,2 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu dosiahli zamestnanci v informačných a komunikačných činnostiach - 1944 eur, vo finančných a poisťovacích činnostiach 1686 eur, dodávke elektriny, plynu a pary 1560 eur. V desiatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu, 580 eur, mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, v ostatných činnostiach to bolo 661 eur, pôdohospodárstve 692 eur a stavebníctve 699 eur.

Oproti 4. štvrťroku 2014 priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie vzrástla v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 14,3 %, v informačných a komunikačných činnostiach o 10,2 %. Klesla v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 8,6 %, pôdohospodárstve o 3,9 %, dodávke elektriny, plynu a pary o 1,6 % a v administratívnych službách o 0,7 %.

Z pohľadu právnej formy právnických subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 v príspevkových organizáciách o 6,2 % na 1023 eur, rozpočtových organizáciách o 5,9 % na 1013 eur, veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 4,3 % na 1118 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 4,2 % na 748 eur.

Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji 1185 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 776 eur v Prešovskom do 894 eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 4. štvrťroku 2014 s najvyšším prírastkom v Žilinskom (6,9 %) a Nitrianskom kraji (5,1 %).

Celková zamestnanosť vlani v priemere stúpla o 2,6 %

Silný rast ekonomiky napomohol aj udržaniu pozitívnych trendov na trhu práce počas celého roka 2015. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl sa v porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 zvýšila o 2,6 % na 2,452 milióna osôb. V absolútnom vyjadrení tak počet pracujúcich vzrástol o 61.500 osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť sa oproti 3. štvrťroku 2015 zvýšila o 0,9 %, respektíve o 21.700 osôb na 2,451 milióna. V priemere za rok 2015 vzrástla celková zamestnanosť o 2,6 % na 2,424 milióna osôb. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Foto: TASR/AP

Nárast celkovej zamestnanosti ovplyvnilo najmä zvýšenie počtu zamestnancov o 2,6 % na 2,081 milióna osôb. Vzrástol aj počet podnikateľov o 2,3 % na 368.300 osôb z dôvodu zvýšenia počtu podnikateľov pracujúcich v zahraničí. Počet podnikateľov bez zamestnancov sa zvýšil o 1,9 % na 290.600 osôb a podnikateľov so zamestnancami o 3,6 % na 77.700 osôb. Počet osôb podnikajúcich na území SR klesol o 4300 na 315.800.

Najvyšší absolútny medziročný prírastok v zamestnanosti dosiahol obchod (25.300 osôb) a priemysel (25.200). Počet pracujúcich v sektore služieb sa zvýšil o 40.300 na 1,490 milióna osôb. Z jednotlivých odvetví okrem obchodu výrazne vzrástol aj v doprave a skladovaní o 15.100, vo vzdelávaní o 10.200, v informačných a komunikačných činnostiach o 8900 osôb. V priemysle prispel k tomu najmä rast v priemyselnej výrobe o 30.300 osôb. Tretí štvrťrok po sebe klesala zamestnanosť v pôdohospodárstve. Oproti 4. štvrťroku 2014 klesla o 10.400 osôb.

Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 vzrástla o 1,8 percentuálneho bodu (p. b.) na 68,4 %. Bola to najvyššia hodnota za posledných sedem rokov. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,5 p. b. na 75,7 % a žien o 2,1 p. b. na 61,1 %.

Vekové zloženie trhu práce sa zmenilo vďaka prírastkom pracujúcich vo väčšine vekových kategórií. Najviac v prospech pracujúcich vo veku 25 až 34 rokov o 19.500 a vo veku 35 až 49 rokov o 18.200 osôb. Počet pracujúcich sa znížil len vo vekovej kategórii 15 až 24 rokov o 800 osôb.

Rast počtu pracujúcich a miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Žilinskom (o 5,2 %), Banskobystrickom (o 4,8 %) a Trnavskom kraji (o 4,7 %). Najvýraznejší rast miery zamestnanosti vo vekovej skupine 20- až 64-ročných bol v Banskobystrickom, Trnavskom (zhodne o 3,6 p. b.) a Žilinskom kraji (o 3,4 p. b.). Bratislavský kraj dosiahol najvyššiu mieru zamestnanosti (76 %), ale zaznamenal jej druhý najpomalší rast (o 0,6 p. b).

Miera nezamestnanosti sa znížila na 11,5 %

Trend poklesu nezamestnanosti pokračoval počas celého roka 2015. Počet nezamestnaných v metodike Výberového zisťovania pracovných síl sa v 4. štvrťroku 2015 medziročne znížil o 42.100 osôb na 302.700. Pokles nezamestnanosti sa prejavil viac u mužov (35.400) než u žien (6800). Miera nezamestnanosti sa znížila o 1,6 percentuálneho bodu (p. b.) na 11 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

U mužov klesla nezamestnanosť o 2,3 p. b. na 9,6 % a u žien o 0,8 p. b. na 12,7 %. V medzikvartálnom porovnaní (4. štvrťrok 2015 oproti 3. štvrťroku 2015) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 13.800 osôb na 298.300 osôb.

Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaní vo veku 35 až 49 rokov, a to 96.900 osôb a podielom 32 % na celkovej nezamestnanosti. Medziročný úbytok nezamestnaných zaznamenala väčšina vekových kategórií, z toho najvýraznejší kategória 25- až 34-ročných o 22.100 osôb. Viac nezamestnaných, o 1700, bolo len v kategórii nad 60 rokov.

Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali prácu, tvorili 21,6 % z celkovej nezamestnanosti. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (21,6 %). V tomto odvetví sa nezamestnanosť znížila o 3000 osôb. Najviac klesla v obchode o 9200 osôb.

Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (64.500 osôb) a Košickom kraji (49.900 osôb). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trnavskom (o 24 %) a Banskobystrickom kraji (o 23,4 %). Najvyššia regionálna miera nezamestnanosti (16,2 %) bola v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Banskobystrickom kraji (o 4,2 p. b.).

V roku 2015 nezamestnanosť medziročne klesla o 12,4 % na 314.300 osôb. Miera nezamestnanosti sa znížila o 1,7 p. b. na 11,5 %.

Korporácie vytvorili zisk v hodnote 11,609 miliárd

Nefinančné a finančné korporácie vytvorili v roku 2015 zisk v hodnote 11,609 miliardy eur, v tom nefinančné korporácie 10,301 miliardy eur a finančné korporácie 1,308 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2014 vzrástol celkový objem zisku o 13,6 %. Zisk v nefinančných korporáciách vzrástol o 21,4 %, vo finančných korporáciách klesol o 24,4 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Nefinančné a finančné korporácie hospodárili v 4. štvrťroku 2015 so ziskom 2,252 miliardy eur. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 sa zisk zvýšil o 11,7 %. Tvorba zisku v nefinančných korporáciách sa oproti 4. štvrťroku 2014 zvýšila o 8 % na 1,980 miliardy eur.

Foto: TASR/AP

Ku zvýšeniu zisku nefinančných korporácií v 4. štvrťroku 2015 najviac prispel rast zisku v priemyselnej výrobe o 49,6 % na 478,2 milióna eur, v stavebníctve o 77,4 % na 154,9 milióna eur, v rámci informačných a komunikačných činností o 11,1 % na 220,4 milióna eur, v činnostiach v oblasti nehnuteľností, odborných, vedeckých a technických činnostiach, administratívnych a podporných službách o 10,6 % na 174,4 milióna eur, v dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 36,1 % na 32,1 milióna eur.

Finančné korporácie dosiahli v 4. štvrťroku 2015 zisk 271,5 milióna eur. Medziročné zvýšenie ziskovosti finančných korporácií ovplyvnili peňažné finančné inštitúcie, ktoré prešli zo straty do zisku a vyšší zisk u ostatných finančných sprostredkovateľov. Poisťovacie korporácie a penzijné fondy medziročne zaznamenali pokles zisku.

Tvorba hrubého kapitálu vzrástla o 19,7 %

Medziročný rast tvorby hrubého kapitálu sa od začiatku minulého roka postupne zrýchľoval. V 4. štvrťroku 2015 oproti 4. štvrťroku 2014 vzrástla tvorba hrubého kapitálu o 19,7 %, čo bolo najvyššie tempo rastu od 2. štvrťroka 2011. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Zvýšenie investičného dopytu, meraného tvorbou hrubého fixného kapitálu, sa zrýchlilo o 15,4 percentuálneho bodu (p. b.) na 19,4 %. V 4. štvrťroku 2015 dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu 4,789 miliardy eur, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu 5,699 miliardy eur. Zmena stavu zásob vykázala zápornú hodnotu 910,2 milióna eur.

Tvorbu hrubého fixného kapitálu ovplyvnil hlavne rast tvorby nových fixných aktív o 19,2 % na 6,120 miliardy eur, nárast objemu nadobudnutého použitého dlhodobého majetku o 7,6 % na 215,8 milióna eur a nárast úbytku použitého dlhodobého majetku o 13,9 % na 641,6 milióna eur.

Vysoký medziročný rast investičnej aktivity súvisel najmä s investíciami vo verejnej správe, ich objem vzrástol o 69,4 %. Viac prostriedkov sa investovalo aj v nefinančných korporáciách o 6,1 %, vo finančných korporáciách o 4,3 %, v domácnostiach o 1,2 % a v neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 0,8 %. Z hľadiska jednotlivých sektorov najväčší podiel investícií smeroval do nefinančných korporácií 49,8 %.

V roku 2015 dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu 17,882 miliardy eur, v tom objem hrubého fixného kapitálu 17,969 miliardy eur a zmena stavu zásob so zápornou hodnotou 86,4 milióna eur. Oproti roku 2014 vzrástla tvorba hrubého kapitálu o 13,1 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 14 %.