Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niekoľko krajín vrátane Francúzska a Spojeného kráľovstva vyzvalo na moratórium na hlbokomorskú ťažbu.
Autor TASR
Oslo 5. decembra (TASR) - Nórska stredoľavá vláda v utorok oznámila, že dosiahla dohodu s opozičnými stranami o sprístupnení častí svojho morského dna pre ťažbu nerastných surovín. To vyvolalo nahnevané reakcie ekológov. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Škandinávska krajina už ťaží v mori ropu a zemný plyn. Teraz by mohla ako jedna z prvých začať so skúmaním dna oceánov a hľadaním minerálov, ktoré sú kľúčové pre obnoviteľné energie. Ide však o kontroverznú prax pre jej potenciálny vplyv na morské ekosystémy.
"Potrebujeme nerasty, pretože chceme byť na čele zeleného prechodu vo forme palivových článkov a solárnych panelov, elektrických áut a mobilných telefónov," povedala na tlačovej konferencii labouristická poslankyňa Marianne Sivertsen Naessová.
Nórsko by tak podľa nej mohlo v budúcnosti prispieť k tomu, že tieto nerasty budú dostupnejšie a bez závislosti od krajín, v prípade ktorých úplná závislosť nie je vždy dobrá.
Koaličná nórska vláda v júni navrhla povoliť ťažbu na morskom dne, kde by sa mohlo nachádzať značné množstvá medi, kobaltu, zinku a vzácnych zemín. No vzhľadom na to, že nemá väčšinu v parlamente, potrebuje podporu opozičných strán. Konzervatívna strana a populistická pravica sa v utorok dohodli na podpore postupného otvárania oblastí Grónska a Barentsovho mora v Arktíde. Vláda ubezpečila, že zavedie prísne environmentálne opatrenia.
"Ťažba bude povolená len vtedy, ak vykonané štúdie ukážu, že sa dá robiť trvanlivým a rozumným spôsobom," povedal konzervatívny poslanec Bard Ludvig Thorheim.
Dohoda medzi štyrmi politickými stranami nahnevala ekologické skupiny. "Budeme pracovať na tom, aby sme zastavili každý projekt hlbokomorskej ťažby predložený nórskemu parlamentu," povedal Frode Pleym, šéf Greenpeace Nórsko. "Nedovolíme Nórsku, aby zničilo jedinečný život v morských hlbinách ani v Arktíde, ani nikde inde."
Mimovládne organizácie a vedci varovali, že hlbokomorská ťažba by mohla poškodiť biotopy a druhy, ktoré sú málo preskúmané, ale sú potenciálne dôležité pre potravinový reťazec. Poukázali tiež na riziko narušenia schopnosti oceánu absorbovať uhlík emitovaný ľudskou činnosťou a na hluk, ktorý by mohol rušiť druhy, ako sú veľryby.
Niekoľko krajín vrátane Francúzska a Spojeného kráľovstva vyzvalo na moratórium na hlbokomorskú ťažbu.
Škandinávska krajina už ťaží v mori ropu a zemný plyn. Teraz by mohla ako jedna z prvých začať so skúmaním dna oceánov a hľadaním minerálov, ktoré sú kľúčové pre obnoviteľné energie. Ide však o kontroverznú prax pre jej potenciálny vplyv na morské ekosystémy.
"Potrebujeme nerasty, pretože chceme byť na čele zeleného prechodu vo forme palivových článkov a solárnych panelov, elektrických áut a mobilných telefónov," povedala na tlačovej konferencii labouristická poslankyňa Marianne Sivertsen Naessová.
Nórsko by tak podľa nej mohlo v budúcnosti prispieť k tomu, že tieto nerasty budú dostupnejšie a bez závislosti od krajín, v prípade ktorých úplná závislosť nie je vždy dobrá.
Koaličná nórska vláda v júni navrhla povoliť ťažbu na morskom dne, kde by sa mohlo nachádzať značné množstvá medi, kobaltu, zinku a vzácnych zemín. No vzhľadom na to, že nemá väčšinu v parlamente, potrebuje podporu opozičných strán. Konzervatívna strana a populistická pravica sa v utorok dohodli na podpore postupného otvárania oblastí Grónska a Barentsovho mora v Arktíde. Vláda ubezpečila, že zavedie prísne environmentálne opatrenia.
"Ťažba bude povolená len vtedy, ak vykonané štúdie ukážu, že sa dá robiť trvanlivým a rozumným spôsobom," povedal konzervatívny poslanec Bard Ludvig Thorheim.
Dohoda medzi štyrmi politickými stranami nahnevala ekologické skupiny. "Budeme pracovať na tom, aby sme zastavili každý projekt hlbokomorskej ťažby predložený nórskemu parlamentu," povedal Frode Pleym, šéf Greenpeace Nórsko. "Nedovolíme Nórsku, aby zničilo jedinečný život v morských hlbinách ani v Arktíde, ani nikde inde."
Mimovládne organizácie a vedci varovali, že hlbokomorská ťažba by mohla poškodiť biotopy a druhy, ktoré sú málo preskúmané, ale sú potenciálne dôležité pre potravinový reťazec. Poukázali tiež na riziko narušenia schopnosti oceánu absorbovať uhlík emitovaný ľudskou činnosťou a na hluk, ktorý by mohol rušiť druhy, ako sú veľryby.
Niekoľko krajín vrátane Francúzska a Spojeného kráľovstva vyzvalo na moratórium na hlbokomorskú ťažbu.
