V minulosti dominoval na Slovensku najmä ťažký priemysel, kam patrilo napríklad zbrojárstvo a hutníctvo.
Autor TASR
Bratislava 12. apríla (TASR) – Prechod od ťažkého, najmä zbrojárskeho priemyslu k výrobe automobilov či spotrebnej elektroniky. To je základná zmena, ktorá charakterizuje priemysel na Slovensku za posledných viac ako 20 rokov. Po roku 1989 nastala v krajine podľa ekonómov najvýraznejšia úprava odvetví, ktoré ťahali ekonomiku vpred.
V minulosti dominoval na Slovensku najmä ťažký priemysel, kam patrilo napríklad zbrojárstvo a hutníctvo. "Vyrábali sa predovšetkým tanky, delá či transportéry," priblížil ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž. Tieto sa vyvážali predovšetkým na východ, najmä do krajín vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
V deväťdesiatich rokoch sa však musela priemyselná výroba celkom reštrukturalizovať. Klesol odbyt hutníckeho aj zbrojárskeho priemyslu. Slovensko sa následne preorientovalo najmä na automobilový a elektrotechnický priemysel, napríklad na výrobu televízorov či rádiových zariadení a ich súčastí. Namiesto východných krajín začali firmy vyvážať najmä na trhy Európskej únie (EÚ). "Ak predtým dominoval Sovietsky zväz a ostatné štáty RVHP, dnes sú to štáty EÚ, najmä Nemecko, Česká republika, ale aj Francúzsko a Taliansko," priblížil Baláž.
Slovensko sa zároveň stalo otvorenejšou ekonomikou. Kým v roku 1989 tvoril podľa Baláža export približne 25 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, v minulom roku to bolo cez 95 % HDP. "Nárast exportnej intenzity je obrovský," skonštatoval.
Podľa Igora Kissa z Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) mal na vývoj priemyslu najväčší dopad celkový rozvoj krajiny. Napríklad infraštruktúry, ale aj vzdelanostnej úrovne obyvateľstva či celkových nákladov na podnikanie. "Pozitívnym krokom bol určite aj vstup do EÚ," zhodnotil. Týmto dalo Slovensko podľa jeho slov najavo, že je schopnou krajinou, ktorá má záujem rozvíjať sa. "A že sa za tých pár rokov od zmeny režimu dokázala postaviť na vlastné nohy," dodal Kiss.
V minulosti dominoval na Slovensku najmä ťažký priemysel, kam patrilo napríklad zbrojárstvo a hutníctvo. "Vyrábali sa predovšetkým tanky, delá či transportéry," priblížil ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž. Tieto sa vyvážali predovšetkým na východ, najmä do krajín vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
V deväťdesiatich rokoch sa však musela priemyselná výroba celkom reštrukturalizovať. Klesol odbyt hutníckeho aj zbrojárskeho priemyslu. Slovensko sa následne preorientovalo najmä na automobilový a elektrotechnický priemysel, napríklad na výrobu televízorov či rádiových zariadení a ich súčastí. Namiesto východných krajín začali firmy vyvážať najmä na trhy Európskej únie (EÚ). "Ak predtým dominoval Sovietsky zväz a ostatné štáty RVHP, dnes sú to štáty EÚ, najmä Nemecko, Česká republika, ale aj Francúzsko a Taliansko," priblížil Baláž.
Slovensko sa zároveň stalo otvorenejšou ekonomikou. Kým v roku 1989 tvoril podľa Baláža export približne 25 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, v minulom roku to bolo cez 95 % HDP. "Nárast exportnej intenzity je obrovský," skonštatoval.
Podľa Igora Kissa z Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) mal na vývoj priemyslu najväčší dopad celkový rozvoj krajiny. Napríklad infraštruktúry, ale aj vzdelanostnej úrovne obyvateľstva či celkových nákladov na podnikanie. "Pozitívnym krokom bol určite aj vstup do EÚ," zhodnotil. Týmto dalo Slovensko podľa jeho slov najavo, že je schopnou krajinou, ktorá má záujem rozvíjať sa. "A že sa za tých pár rokov od zmeny režimu dokázala postaviť na vlastné nohy," dodal Kiss.