Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rodičia by podľa 365.bank mali venovať pozornosť detským financiám nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého pohľadu.
Autor TASR
Bratislava 29. mája (TASR) - Viac ako 90 % rodičov tvrdí, že sa s deťmi rozpráva o úlohe, hodnote a kolobehu peňazí. Takmer tri štvrtiny však zároveň priznávajú, že v praktickom živote majú ich potomkovia v tomto smere medzery. Deťom chýbajú reálne skúsenosti s peniazmi a často nevedia zhodnotiť, čo koľko stojí a či je to drahé.
Vyplýva to z aktuálneho prieskumu 365.bank zameraného na rodičov detí vo veku do 25 rokov, ktorý pri príležitosti nadchádzajúceho Medzinárodného dňa detí (1. 6.) realizovala agentúra Ipsos na vzorke 1050 respondentov.
"Aj keď si rodičia uvedomujú dôležitosť praktických skúseností, ako je v prípade školákov napríklad platba kartou (83 %) či založenie detského účtu s mobilnou aplikáciou (76 %), v realite ich k tomu až tak nevedú. Teoretické poznatky v tomto smere nestačia, dôležitá je aj prax. Tá pomôže správnym návykom, ale aj správnemu pochopeniu hodnoty peňazí, ktorá deťom chýba," vysvetlila šéfka PR 365.bank Linda Valko Gáliková.
Základ správneho pochopenia peňazí a následného hospodárenia s nimi spočíva podľa nej vo vreckovom. To v súčasnosti dáva svojim deťom prevažná väčšina rodičov, ale len 20 % z nich správnym spôsobom, teda pravidelne a v rovnakej výške. Zvyšok dáva podľa prieskumu deťom vreckové iba z času na čas. Ide najmä o prípady, kedy si dieťa peniaze vypýta na konkrétny účel, ako sú napríklad výlety (28 %), prípadne ak dospelý uzná za vhodné alebo mu zostanú peniaze navyše (14 %). Najčastejšie (41 %) je vreckové v sume do 10 eur. Ďalšia tretina rodičov je ochotná každý mesiac poskytnúť sumu v rozmedzí od 11 do 20 eur.
"Ak chceme deti naučiť správnym návykom, vreckové by malo byť pre ne istou formou výplaty. A preto by ho rodičia mali dávať svojim potomkom pravidelne, nielen vtedy, keď si ho vypýtajú, prípadne keď idú niekam na výlet. Stačia pritom aj malé sumy, ktoré nezaťažia ich rozpočet, ale dôležitá je práve pravidelnosť," priblížila Valko Gáliková.
Čo sa týka formy vreckového, dve tretiny rodičov ho dáva svojim potomkom v hotovosti. Vreckové v digitálnej podobe posielané na detský účet využíva 16 % rodičov a kombináciu hotovostného a bezhotovostného vreckového volí 17 % dospelých.
Rodičia by podľa 365.bank mali venovať pozornosť detským financiám nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého pohľadu. Svojim deťom podľa prieskumu pravidelne sporí viac ako polovica dospelých (56 %) a nepravidelne ďalších 26 %. Vôbec deťom nesporí, ani neuvažuje začať, približne 6 %. Rodičia, ktorí svojim deťom šetria, väčšinou uprednostňujú formu sporiaceho účtu (49 %), ďalšia tretina si zvolila investičné sporenie či investovanie. Približne desatina na sporenie nevyužíva banky, ale deťom odkladá peniaze doma.
"Tak, ako sú ľudia zvyknutí málo investovať vo všeobecnosti, tak aj málo sporia deťom prostredníctvom investovania. Ochudobňujú sa pritom o výnos, ktorý sa vďaka zloženému úročeniu pretaví do toho, že omnoho menej prostriedkov vložia, než môžu získať. Navyše prichádzajú aj o výhodu dlhodobého investovania od narodenia po dospelosť dieťaťa, ktorá rozkladá možné riziko vyplývajúce z investovania v čase," doplnila Valko Gáliková.
Vyplýva to z aktuálneho prieskumu 365.bank zameraného na rodičov detí vo veku do 25 rokov, ktorý pri príležitosti nadchádzajúceho Medzinárodného dňa detí (1. 6.) realizovala agentúra Ipsos na vzorke 1050 respondentov.
"Aj keď si rodičia uvedomujú dôležitosť praktických skúseností, ako je v prípade školákov napríklad platba kartou (83 %) či založenie detského účtu s mobilnou aplikáciou (76 %), v realite ich k tomu až tak nevedú. Teoretické poznatky v tomto smere nestačia, dôležitá je aj prax. Tá pomôže správnym návykom, ale aj správnemu pochopeniu hodnoty peňazí, ktorá deťom chýba," vysvetlila šéfka PR 365.bank Linda Valko Gáliková.
Základ správneho pochopenia peňazí a následného hospodárenia s nimi spočíva podľa nej vo vreckovom. To v súčasnosti dáva svojim deťom prevažná väčšina rodičov, ale len 20 % z nich správnym spôsobom, teda pravidelne a v rovnakej výške. Zvyšok dáva podľa prieskumu deťom vreckové iba z času na čas. Ide najmä o prípady, kedy si dieťa peniaze vypýta na konkrétny účel, ako sú napríklad výlety (28 %), prípadne ak dospelý uzná za vhodné alebo mu zostanú peniaze navyše (14 %). Najčastejšie (41 %) je vreckové v sume do 10 eur. Ďalšia tretina rodičov je ochotná každý mesiac poskytnúť sumu v rozmedzí od 11 do 20 eur.
"Ak chceme deti naučiť správnym návykom, vreckové by malo byť pre ne istou formou výplaty. A preto by ho rodičia mali dávať svojim potomkom pravidelne, nielen vtedy, keď si ho vypýtajú, prípadne keď idú niekam na výlet. Stačia pritom aj malé sumy, ktoré nezaťažia ich rozpočet, ale dôležitá je práve pravidelnosť," priblížila Valko Gáliková.
Čo sa týka formy vreckového, dve tretiny rodičov ho dáva svojim potomkom v hotovosti. Vreckové v digitálnej podobe posielané na detský účet využíva 16 % rodičov a kombináciu hotovostného a bezhotovostného vreckového volí 17 % dospelých.
Rodičia by podľa 365.bank mali venovať pozornosť detským financiám nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého pohľadu. Svojim deťom podľa prieskumu pravidelne sporí viac ako polovica dospelých (56 %) a nepravidelne ďalších 26 %. Vôbec deťom nesporí, ani neuvažuje začať, približne 6 %. Rodičia, ktorí svojim deťom šetria, väčšinou uprednostňujú formu sporiaceho účtu (49 %), ďalšia tretina si zvolila investičné sporenie či investovanie. Približne desatina na sporenie nevyužíva banky, ale deťom odkladá peniaze doma.
"Tak, ako sú ľudia zvyknutí málo investovať vo všeobecnosti, tak aj málo sporia deťom prostredníctvom investovania. Ochudobňujú sa pritom o výnos, ktorý sa vďaka zloženému úročeniu pretaví do toho, že omnoho menej prostriedkov vložia, než môžu získať. Navyše prichádzajú aj o výhodu dlhodobého investovania od narodenia po dospelosť dieťaťa, ktorá rozkladá možné riziko vyplývajúce z investovania v čase," doplnila Valko Gáliková.
