Čas na prijatie opatrení, ktoré môžu zásadne zmierniť dosahy, sa kráti každým dňom, faktúry a mzdy treba platiť a tržby mnohým klesli na nulu.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR) - Až 30 % podnikateľov hovorí, že zatvorili prevádzku a prišli o jediný zdroj príjmov, 59 % tvrdí, že mzdy a faktúry zvládnu platiť v splatnosti najviac mesiac a 37 % už dnes vie, že budú musieť prepúšťať alebo skracovať úväzky. Vyplynulo to z prieskumu Združenia mladých podnikateľov Slovenska.
"V zahraničí vidíme, že krajiny spolu s karanténnymi opatreniami prijímajú zásadné ekonomické balíčky na udržanie zamestnanosti a podporu ekonomiky. Slovenská vláda a parlament si dávajú načas. Prvé opatrenia prijali takmer dva týždne od zatvorenia prevádzok a škôl na celom Slovensku. Každý piaty podnikateľ v našom prieskume však uviedol, že dokáže pri súčasnej situácii platiť načas mzdy a faktúry najviac 14 dní," komentuje výsledky prieskumu Ľuboš Kolesár, člen generálnej rady Združenia mladých podnikateľov Slovenska.
Veľkosť problému v ekonomike dokresľujú aj údaje portálu Finstat, ktorý uvádza, že ekonomicky útlm pre nový koronavírus sa na Slovensku priamo dotýka 15.660 obchodných spoločností, ktoré spolu ročne generujú tržby vo výške približne 8,8 miliardy eur. Najviac z nich sa nachádza v okrese Bratislava (4339), kde ohrozené obchodné spoločnosti spolu tvoria ročné tržby vo výške takmer 5,5 miliardy eur. S veľkým odstupom nasleduje okres Košice, kde je takýchto obchodných spoločností 1051 a dosahujú ročné tržby spolu vo výške takmer 300 miliónov eur. K týmto 15.660 spoločnostiam z najviac ohrozených sektorov treba ešte pripočítať 41.553 živnostníkov.
Čas na prijatie opatrení, ktoré môžu zásadne zmierniť dosahy, sa kráti každým dňom, faktúry a mzdy treba platiť a tržby mnohým klesli na nulu. "Mnoho majiteľov firiem sa muselo v týchto dňoch rozhodnúť, či zaplatia DPH alebo si nechajú prostriedky na mzdy svojich zamestnancov. V nasledujúcich dňoch budú zvažovať, z čoho zaplatia odvody z miezd, ale aj to, či a koľko zamestnancov prepustia, aby im zákonné lehoty plynuli od začiatku apríla," dopĺňa prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
Podľa neho vláda by preto zo zásadným ekonomickým balíčkom nemala vyčkávať. Rýchlosť je v tomto prípade rozhodujúca. Zároveň treba dobre zvážiť, ako použiť obmedzené zdroje tak, aby pomohli kľúčovým sektorom prežiť a následne naštartovali pridusenú ekonomiku. Táto situácia zasiahne všetkých, no nie každého bude možné podporiť finančne. Firmám pomôže aj zásadné obmedzenie regulácií, pretože potrebujú v týchto časoch maximálnu flexibilitu a minimum byrokratických prekážok.
Kľúčové zistenia z prieskumu: Takmer dve tretiny respondentov (64 %) hovoria, že museli prerušiť svoju prevádzku (zavrieť kamennú prevádzku alebo museli prerušiť svoje služby, pretože sa nedokážu stretnúť so zákazníkmi), 30 % respondentov avizuje, že zatvorili prevádzku a prišli o jediný zdroj príjmov, iba jeden z 30 podnikateľov deklaroval, že sa ho prijaté opatrenia zatiaľ nedotkli.
K prerušeniu prevádzky museli pristúpiť v najväčšej miere podnikatelia v sektore ubytovania a stravovania (82 % podnikateľov), ostatných služieb (73 % podnikateľov) a obchodu (66 %). No zároveň približne pätina priemyselných podnikov a stavebných spoločností (18,2 %) hovorí, že museli pozastaviť činnosť, pretože im chýbajú vstupy, napríklad materiál od dodávateľov.
Až 41 % respondentov uviedlo, že v tieto dni funguje z finančnej rezervy vytvorenej v minulosti. Každý piaty podnikateľ (22 %) už teraz vie, že bude musieť znížiť počet zamestnancov, či rozviazať zmluvy so spolupracujúcimi živnostníkmi.
"V zahraničí vidíme, že krajiny spolu s karanténnymi opatreniami prijímajú zásadné ekonomické balíčky na udržanie zamestnanosti a podporu ekonomiky. Slovenská vláda a parlament si dávajú načas. Prvé opatrenia prijali takmer dva týždne od zatvorenia prevádzok a škôl na celom Slovensku. Každý piaty podnikateľ v našom prieskume však uviedol, že dokáže pri súčasnej situácii platiť načas mzdy a faktúry najviac 14 dní," komentuje výsledky prieskumu Ľuboš Kolesár, člen generálnej rady Združenia mladých podnikateľov Slovenska.
Veľkosť problému v ekonomike dokresľujú aj údaje portálu Finstat, ktorý uvádza, že ekonomicky útlm pre nový koronavírus sa na Slovensku priamo dotýka 15.660 obchodných spoločností, ktoré spolu ročne generujú tržby vo výške približne 8,8 miliardy eur. Najviac z nich sa nachádza v okrese Bratislava (4339), kde ohrozené obchodné spoločnosti spolu tvoria ročné tržby vo výške takmer 5,5 miliardy eur. S veľkým odstupom nasleduje okres Košice, kde je takýchto obchodných spoločností 1051 a dosahujú ročné tržby spolu vo výške takmer 300 miliónov eur. K týmto 15.660 spoločnostiam z najviac ohrozených sektorov treba ešte pripočítať 41.553 živnostníkov.
Čas na prijatie opatrení, ktoré môžu zásadne zmierniť dosahy, sa kráti každým dňom, faktúry a mzdy treba platiť a tržby mnohým klesli na nulu. "Mnoho majiteľov firiem sa muselo v týchto dňoch rozhodnúť, či zaplatia DPH alebo si nechajú prostriedky na mzdy svojich zamestnancov. V nasledujúcich dňoch budú zvažovať, z čoho zaplatia odvody z miezd, ale aj to, či a koľko zamestnancov prepustia, aby im zákonné lehoty plynuli od začiatku apríla," dopĺňa prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
Podľa neho vláda by preto zo zásadným ekonomickým balíčkom nemala vyčkávať. Rýchlosť je v tomto prípade rozhodujúca. Zároveň treba dobre zvážiť, ako použiť obmedzené zdroje tak, aby pomohli kľúčovým sektorom prežiť a následne naštartovali pridusenú ekonomiku. Táto situácia zasiahne všetkých, no nie každého bude možné podporiť finančne. Firmám pomôže aj zásadné obmedzenie regulácií, pretože potrebujú v týchto časoch maximálnu flexibilitu a minimum byrokratických prekážok.
Kľúčové zistenia z prieskumu: Takmer dve tretiny respondentov (64 %) hovoria, že museli prerušiť svoju prevádzku (zavrieť kamennú prevádzku alebo museli prerušiť svoje služby, pretože sa nedokážu stretnúť so zákazníkmi), 30 % respondentov avizuje, že zatvorili prevádzku a prišli o jediný zdroj príjmov, iba jeden z 30 podnikateľov deklaroval, že sa ho prijaté opatrenia zatiaľ nedotkli.
K prerušeniu prevádzky museli pristúpiť v najväčšej miere podnikatelia v sektore ubytovania a stravovania (82 % podnikateľov), ostatných služieb (73 % podnikateľov) a obchodu (66 %). No zároveň približne pätina priemyselných podnikov a stavebných spoločností (18,2 %) hovorí, že museli pozastaviť činnosť, pretože im chýbajú vstupy, napríklad materiál od dodávateľov.
Až 41 % respondentov uviedlo, že v tieto dni funguje z finančnej rezervy vytvorenej v minulosti. Každý piaty podnikateľ (22 %) už teraz vie, že bude musieť znížiť počet zamestnancov, či rozviazať zmluvy so spolupracujúcimi živnostníkmi.