Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spotrebitelia na Slovensku očakávajú v nadchádzajúcich mesiacoch výrazný hospodársky rast.
Autor TASR
Bratislava 1. augusta (TASR) – Slovenskí spotrebitelia očakávajú v najbližších mesiacoch výrazný hospodársky rast a predpokladajú, že ich príjmy sa zvýšia. Ukázal to prieskum GfK Consumer Climate Europe za druhý štvrťrok 2016, ktorý sa uskutočnil v 28 členských krajinách Európskej únie. Spotrebiteľská klíma za celú úniu medzi marcom a júnom vzrástla o 4,1 bodu na úroveň 13,1 bodu.
Spotrebitelia na Slovensku očakávajú v nadchádzajúcich mesiacoch výrazný hospodársky rast. Ekonomické očakávania stúpli počas druhého štvrťroka o 6,6 bodu a v júni dosahovali 22,9 bodu. V porovnaní s júnom minulého roka to predstavuje nárast o 13,2 bodu.
„Hoci je hladina nezamestnanosti ešte stále veľmi vysoká a dosahuje 10 %, v posledných mesiacoch súvisle klesala a posilnila tak nádeje Slovákov na rast príjmov. Aj preto ukazovateľ príjmových očakávaní oproti marcu narástol o 4,5 bodu na júnovú hodnotu 27,4 bodu,“ priblížila spoločnosť GfK.
Vo svetle týchto skutočností mierne rástol aj index ochoty k nákupom. Zvýšil sa o 3,1 bodu na júnovú úroveň 15 bodov. V súčasnosti je tento ukazovateľ až o 20,4 bodu vyššie v porovnaní s júnom 2015. V máji dokonca dosiahol hranicu 22,6 bodu, čo bolo najviac od minuloročného februára.
Počas druhého štvrťroka dominovali mediálnemu priestoru v EÚ odlišné témy špecifické pre jednotlivé členské štáty. Jednou z nich bol boj proti Islamskému štátu a teroristické útoky v Európe, predovšetkým v Turecku. Aj s ohľadom na európsky šampionát vo futbale sa diskusie v médiách, medzi expertmi a vládami v Európe sústredili najmä na ukončenie hrozby terorizmu.
Diskusie podľa prieskumu formovala aj dohoda o utečencoch medzi úniou a Tureckom. Hoci je nižší počet utečencov prichádzajúcich do Európy výsledkom dohody s Tureckom, EÚ ešte stále pokračuje v rokovaniach s touto krajinou na tému dodržiavania základných demokratických princípov.
Jednou z hlavných agend bolo v júni britské referendum o odchode alebo zotrvaní v EÚ. Jeho výsledok už nestihol prieskum ovplyvniť. „Otázka, aký vplyv bude mať toto rozhodnutie v nasledujúcich mesiacoch na spotrebiteľskú klímu v jednotlivých krajinách, tiež záleží na tom, aký silný bude finančný dosah uvedeného kroku, ako sa bude vyvíjať diskusia v rámci Európskej únie a aký finančný vplyv bude mať brexit na každú konkrétnu krajinu,“ konštatovala spoločnosť.
Keďže štátom zväčša dominovali rôznorodé témy vrátane volieb v Rakúsku a Španielsku, sankcií voči Rusku, rokovania o nových platbách EÚ Grécku či utečeneckej krízy v Taliansku, ukazovatele spotrebiteľskej klímy poskytujú podľa GfK do veľkej miery heterogénny obraz. Celkovo sa však pre celú úniu medzi marcom a júnom podstatne zvýšila o 4,1 bodu na 13,1 bodu, čo je najvyššia hodnota od marca 2008 (16,8 bodu).
Spotrebitelia na Slovensku očakávajú v nadchádzajúcich mesiacoch výrazný hospodársky rast. Ekonomické očakávania stúpli počas druhého štvrťroka o 6,6 bodu a v júni dosahovali 22,9 bodu. V porovnaní s júnom minulého roka to predstavuje nárast o 13,2 bodu.
„Hoci je hladina nezamestnanosti ešte stále veľmi vysoká a dosahuje 10 %, v posledných mesiacoch súvisle klesala a posilnila tak nádeje Slovákov na rast príjmov. Aj preto ukazovateľ príjmových očakávaní oproti marcu narástol o 4,5 bodu na júnovú hodnotu 27,4 bodu,“ priblížila spoločnosť GfK.
Vo svetle týchto skutočností mierne rástol aj index ochoty k nákupom. Zvýšil sa o 3,1 bodu na júnovú úroveň 15 bodov. V súčasnosti je tento ukazovateľ až o 20,4 bodu vyššie v porovnaní s júnom 2015. V máji dokonca dosiahol hranicu 22,6 bodu, čo bolo najviac od minuloročného februára.
Počas druhého štvrťroka dominovali mediálnemu priestoru v EÚ odlišné témy špecifické pre jednotlivé členské štáty. Jednou z nich bol boj proti Islamskému štátu a teroristické útoky v Európe, predovšetkým v Turecku. Aj s ohľadom na európsky šampionát vo futbale sa diskusie v médiách, medzi expertmi a vládami v Európe sústredili najmä na ukončenie hrozby terorizmu.
Diskusie podľa prieskumu formovala aj dohoda o utečencoch medzi úniou a Tureckom. Hoci je nižší počet utečencov prichádzajúcich do Európy výsledkom dohody s Tureckom, EÚ ešte stále pokračuje v rokovaniach s touto krajinou na tému dodržiavania základných demokratických princípov.
Jednou z hlavných agend bolo v júni britské referendum o odchode alebo zotrvaní v EÚ. Jeho výsledok už nestihol prieskum ovplyvniť. „Otázka, aký vplyv bude mať toto rozhodnutie v nasledujúcich mesiacoch na spotrebiteľskú klímu v jednotlivých krajinách, tiež záleží na tom, aký silný bude finančný dosah uvedeného kroku, ako sa bude vyvíjať diskusia v rámci Európskej únie a aký finančný vplyv bude mať brexit na každú konkrétnu krajinu,“ konštatovala spoločnosť.
Keďže štátom zväčša dominovali rôznorodé témy vrátane volieb v Rakúsku a Španielsku, sankcií voči Rusku, rokovania o nových platbách EÚ Grécku či utečeneckej krízy v Taliansku, ukazovatele spotrebiteľskej klímy poskytujú podľa GfK do veľkej miery heterogénny obraz. Celkovo sa však pre celú úniu medzi marcom a júnom podstatne zvýšila o 4,1 bodu na 13,1 bodu, čo je najvyššia hodnota od marca 2008 (16,8 bodu).
